„Charlie jemne pohladil povrch pultu. Koľko rozhovorov viedol ponad tento kúsok kameňa? A koľko kníh sa prenieslo ponad tento pult, aby zmenili život? Dokonca aj zachránili život? Knihy to dokážu. To bol hlavný dôvod, prečo Charlie veril v kníhkupectvo…“

Karen Kingsbury

 

 

 

Ak skutočne chcete byť inšpiráciou pre druhých ľudí, neukazujte im svoje silné stránky. Ukážte im tie ich. Matematik – Charles Lutwidge Dodgson, známy v ponímaní čitateľov najmä ako autor – Lewis Carrol, v knihe Alica v krajine zázrakov poukázal na to, že súčasťou objavenia niečoho nového, je prvotný pád. Nadviazala by som na to myšlienkou psychologičky Anety Langrovej: „Niekedy je v poriadku nevedieť. Iba chvíľu vydržať, v tichu, v nejasnosti, v bolesti. Práve z tohto miesta môže vyrásť niečo viac než len riešenie – nový vzťah k sebe.“ Pretože jedny z tých najväčších zmien majú svoj počiatok v uvedomení, že život, ktorý žijeme práve teraz, nám už nepatrí…

Už rímsky cisár Marcus Aurelius – predstaviteľ mladšieho stoicizmu, venoval mnoho svojich myšlienok spôsobom, ako prejsť náročnými životnými výzvami, ako o nich uvažovať. Jedna z nich, ktorá mi utkvela v pamäti, hovorí: „Buď ako skalný útes, na ktorom sa rozbíjajú vlny – a on stojí nehybne.“ V tejto myšlienke hovoril o nachádzaní vnútorného pokoja bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Dotýka sa zaujatia vnútorného postoja. Pretože ako ďalej vraví: „Ľudská duša má silu vládnuť sama nad sebou.“ Jednotlivé prekážky sa tak transformujú na novú objavnú cestu. Náročné životné kapitoly môžu stále vytvoriť úžasný príbeh. Niekedy je potrebné sa stratiť, aby sme vedeli opätovne nájsť cestu k sebe. Strach vie byť v takom prípade mocným učiteľom prežitia, kým láska učí umeniu žitia.

Autorka Katarína Brňáková mi svojou knihou Skok do života pripomenula jednu veľmi zásadnú a vzácnu myšlienku, o ktorej si veľmi prajem, aby bola prítomná v živote každého človeka pri hľadaní vnútornej rovnováhy a odpovedí v časoch, keď čelil chaosu. Sú to slová írsko-indickej poetky a spisovateľky – Nikity Gill, ku ktorým sa rada vraciam: „Ak ste boli brutálne zlomení, ale stále máte guráž k tomu, byť milí k ostatným, potom si zaslúžite lásku hlbšiu než samotný oceán.“ Tvoriť si vlastný príbeh o šťastí a naplnení, je veľmi spätý so spôsobom, aký monológ v sebe vyživujeme deň čo deň. Slová sa stávajú neviditeľne napísaným scenárom. Ukazujú cestu a možné spôsoby, sú katalyzátorom zmien, dovoľujú objavovať našu vlastnú autenticitu. Katarína Brňáková v knihe Skok do života ukazuje, ako vnímať svoj príbeh s ľahkosťou. Ako byť pevne  ukotvený, a zároveň prechádzať silnými nárazmi. Ako vnímať dôležitosť a opodstatnenosť každej prítomnej emócie, kreujúcej osobnosť. V prijatí.

 

„Zadržať nás môžu jedine naše postoje.“

Zostať verný sám sebe. Nepodstrihnúť si krídla možností a príležitostí. Aj toto sú myšlienky, o ktoré sa s čitateľmi delí Katarína Brňáková. Občas nedokážeme tak presne zamerať svoju pozornosť na riešenie, pretože tým riešením sme častokrát my. Vo voľnom pokračovaní knihy Na živote je krásne aj to…, Katarína  Brňáková o čosi hlbšie poodkrýva mnohé situácie, ktorými si ako slobodná matka prechádzala. Postupné kroky, vďaka ktorým sa stala tým, kým je dnes.

„Za zatvorenými dverami svojich domovov máme príležitosť otvoriť dokorán svoje srdcia.“

Katarína Brňáková v knihe Skok do života, premieňa nazbierané skúsenosti na osobnú múdrosť. Ukazuje, ako vníma svet, ľudí, rodinu, rôzne situácie i príležitosti vedúce k zmenám. Knihy človeka obohatia v tom momente, keď ho neučia „čo si myslieť“ ale „ako myslieť“. Keď vám umožnia dotknúť sa vlastného príbehu v bezpečnom, nehodnotiacom prostredí. Keď si vďaka nim dovolíte reflektovať názory a myšlienky. Katarína Brňáková tento typ knihy bezpochyby prináša. Ak by si táto kniha pýtala podtitul, znel by v mojej mysli takto: „Láskavosť ako osobná značka.“

Možno pred desiatimi rokmi by som bez mihnutia oka ešte súhlasila s panujúcim a prevládajúcim tvrdením, že život je každodenná výzva. Neustály nekončiaci boj, v ktorom musíte zápoliť so sebou, svetom a sústredením ísť ďalej a ďalej. Prekonávať prekážky, vynaložiť nemalé množstvo energie a úsilia. Ísť vpred, napriek všetkým okolnostiam. Do úplného vyčerpania.

Avšak… Existuje celkom tenká, až priam neviditeľná hranica medzi tým, čo vás vedie k pozitívnej zmene, a tým, čo vás vťahuje do sebadeštrukcie.

Zamyslite sa teraz spolu so mnou…

Ako veľmi a koľkokrát potrebujeme sebe povedať rezolútne NIE, kým prídeme do bodu, že absencia láskavosti k sebe, nevytvorí lásku smerom von?

Dnes si myslím, že život je skôr otvorená pozvánka, reflektujúca spôsob myslenia. Ukážka toho, kam sa môžeme dostať, keď budeme rešpektujúcejší, všímavejší  a pravdivejší voči vlastným pocitom, potrebám a hodnotám. Ako i hlasu, ktorý mohol čakať vo vnútri nás bez povšimnutia celé roky. Neznamená to, že náročné situácie nás už nikdy nestretnú a nepokúsia sa o tanec s ľudským prežívaním, s cieľom zamotať myseľ možným vyvolaním pocitu bezmocnosti. Ide skôr o spôsob bytia, aký si zvolíme. Nemusíme v živote usilovať o šťastie. Tým kľúčovým je vnútorný pokoj, vnímavý k širším súvislostiam. Vystúpiť na svoju osobnú horu otvára priestor pre príležitosti. Vidieť kým ste. A kým už nie. Vzdať sa tej verzie seba, ktorej kapitola už naplnila svoj účel a môže byť príliš tesne zviazaná lanom, držiacim nás v pevnom zovretí od snov, v nablýskanom prestrojení za zdanlivé bezpečie.

Na živote je krásne aj to…, že sa počas neho máte možnosť zoznámiť s príbehmi mnohých ľudí. A ak máte štipku šťastia a otvorenú myseľ, podelia sa s vami o ne. V tých príbehoch si povšimnete jeden spoločný opakujúci sa znak, a to ten, že sila môže mať rôznu podobu, ako aj inšpiratívny podtext a dopad na vašu osobnú iskru a cestu životom. Postupne tak porozumiete i vlastnému rozprávaniu, ktoré rovnako ukrýva svoje jedinečné poklady a dary. Získavate tak nadhľad. Strácate, či skôr opúšťate vážnosť a dovolíte si aspoň o kúsok viac pootvoriť dvere hravosti. Otvoríte sa možno aj myšlienke, „čo ak to predsa len dokážem…“

Váš  rast je unikátny. Nemusí dávať zmysel iným. Nemusí mať ohlušujúci nástup, fanfáry s burácajúcimi davmi. Tie postupné uvedomenia, ktoré sa odohrávajú v tichu za oponou a prichádzajú za sprievodu trpezlivosti a odhodlania, vás učinia pevným človekom a vaša sila bude mať svoju váhu aj bez akýchkoľvek slov.

Pretože i keď ťaživé situácie majú mnoho svojich osvedčených nástrojov, receptov a dobre padnúcich oblekov určených k tomu, aby nás zdanlivo zlomili, a tak prinútili dotknúť sa vlastných pochybností znova a znova, ešte stále je v našich rukách ukrytá možnosť, stať sa umeleckým dielom, len v inom prevedení.

Nové začiatky nehovoria nič o neprítomnosti jaziev z minulosti. Iba poukazujú na to, že ak sa rozhodnete vydať novou cestou, môžete byť milo prekvapení, čo vás na nej čaká…

 

Stretnime sa vo svojej citlivosti.

V povšimnutí, že niekedy nás delí od zázraku jedno rozhodnutie.

Veľakrát plné strachu, neistoty, váhania.

Bez ohľadu na výsledok, skúste to. Dlžíte to tej vzdialenej verzii seba, ktorá v časoch dôvery v život, verila aj v nemožné. Slovami motivačného rečníka, Lesa Browna: „Mier na Mesiac. Aj keď ho netrafíš, pristaneš medzi hviezdami.“

Ďakujem Katarína. Nielen za príbeh. Za zdieľanie osobných myšlienok a pocitov. Najmä za otvorenosť a inšpiráciu. Za rozhovor, o ktorý ste sa so mnou podelili.

 

  • Čo pre Vás znamená koncept „dobra“ v spojitosti so životným zámerom?

Dobro by malo byť – aspoň podľa mňa – niečím ekologickým. Teda, niečo, čo slúži nielen tomu, kto dobro koná, nielen tým, ktorí dobro prijímajú, ale je potrebné zohľadniť aj následky z pohľadu sveta. Konám dobro, alebo ho pácham? A ako bude vyzerať svet, keď to moje dobro vyklíči? Možno to, čo je dobré pre mňa a pre druhých, je na úkor životného prostredia, časti spoločnosti a to až také dobré nemusí byť. Dobro môže byť aj naprávanie chýb alebo prehodnotenie rozhodnutí. A dobro môže byť aj niečo, čo na prvý pohľad ako dobro nevyzerá.

 

  • Aké hodnoty sa stali kompasom pre rozhodnutia na Vašej ceste?

Najpodstatnejšia hodnota pre mňa je rast. V tom je všetko. Vzťah k Bohu, k sebe, rodine, poslaniu, zdraviu, k svetu. Ak sa nechávame viesť po ceste rastu, postupne sa naučíme aj na prvý pohľad ťažké a negatívne veci vnímať ako súčasť celku. Prehodnotila som postoj k svojim hodnotám, keď som mala 40 rokov.

 

  • Vaša kniha nesie názov „Skok do života“. Aký skok bol pre Vás na začiatku nečakaný alebo zdanlivo ťažký a nakoniec pozitívne formujúci Váš život? 

V 19-ich materstvo. Keď som mala 29, zásadná zmena – životného partnera, práce, bydliska. V 40-ke rozvod a mala som 42, keď som prevzala vedenie vydavateľstva. Všetky boli ťažké rozhodnutia, občas aj rozmýšľam, odkiaľ som zobrala tú silu, vykročiť po aktuálnej križovatke. Ako sa ukazuje, všetky rozhodnutia ma posunuli ďalej, teda z nich vyklíčilo niečo pozitívne. Pre mňa aj pre ďalších ľudí, ako aj pre prostredie.

 

  • Vo Vašej knihe je prítomná bezpodmienečná láska k deťom. Aký odkaz, akú radu by ste si želali, aby si so sebou niesli vo chvíľach osobných skúšok?

Pracujem na tom, aby v kritických situáciách dokázali zostať pokojné, alebo sa vrátiť do stavu pokoja. Dať najavo svoje emócie a zároveň dokázať s nimi pracovať. Aby vedeli, že majú v sebe obrovské zdroje a môžu požiadať o pomoc, keď je to potrebné.

 

  •  Čomu sa učíte od svojich detí? Čím sú Vám inšpiráciou?

Výchova mi dáva možnosť cibriť svoju trpezlivosť, čo bola pre mňa odjakživa výzvou. Trpezlivosť byť tam, prítomná, pri budovaní základov. Naučiť sa počúvať, zaujímať sa, zosúladiť potreby v rámci rodiny aj práce. Iné potreby detí ma učia prijať rôznorodosť, a to, že k spokojnosti a cieľu vedie mnoho ciest, nielen taká, akou som kráčala ako dieťa ja. Obdobie covidu, kedy sa zrodila aj táto knižka, okrem ťažkostí a výziev prinieslo pre mňa hodnotne strávený čas s deťmi. Vychovávam ich 9 rokov ako sama mama a za tú dobu z nich vyrástli úžasní tínedžeri, ktorí síce skúšajú hranice a samozrejme sa nechávajú uniesť aj hormónmi, no na pozadí stále je tam silný vplyv láskyplných základov, ktoré sme budovali za ich doterajší život. Nemôžem byť dostatočne vďačná, že som hodná byť ich mamou. Všetkých troch. Aj keď najstarší pred 4 rokmi prekročil bránu medzi svetmi, v našich srdciach je s nami. Aj on ma veľa naučil. Napríklad vážiť si spoločný čas, lebo naozaj nevieme, koľko nám z neho bude dopriaty. A milovať bez podmienok. Vlastne, o tom bude pokračovanie knižnej série, ktoré je v príprave. Knižka s názvom Milovať bez „ale“. O tom, čo som sa naučila v najtemnejšom období môjho života, za 47 dní, kým bol môj dospelý syn nezvestný a následne počas zvykania si na novú situáciu. Verím, že tiež pomôže mnohým čitateľom pozerať sa na svoj život z inej perspektívy. Takej, kde sa aj od detí môžeme učiť. A vyliečiť to svoje, často zranené vnútorné dieťa. Nech sa tak stane.

 

 

 

 

„Dajte deťom lásku, viac lásky a ešte viac lásky. A zdravý rozum príde sám od seba.“

Astrid Lindgren

 

 

Vydavateľstvo: TOP1 knihy

Rok vydania: 2021

Počet strán: 152

Rozmer: 122×185 mm

ISBN: 978-80-899-76-06-5

Kniha dostupná na: Skok do života – top1knihy.sk

Brňáková, K. 2021. Skok do života. Šaľa: TOP1 knihy, 2021. 152 s. ISBN 978-80-899-76-06-5.