Recenzia knihy – Tošikazu Kawaguči – Než vystydne káva

„Keď zamknete dvere pred všetkými omylmi, zostane za nimi i pravda.“

Rabíndranáth Thákur

 

 

Ak by ste mali niekedy možnosť vrátiť sa do minulosti, s kým by ste sa stretli? Stáli by ste o to? Minulosť býva tým miestom, z ktorého sa vždy môžeme niečo naučiť, avšak nemalo by sa stať trvalým zdrojom nášho prežívania. Nebyť väzňom minulosti, akceptovať ju ako stavebný kameň môže byť náročnou, neľahkou a niekedy desivou úlohou. Občas je minulosť práve tým nástrojom, ktorý v nás doslova búši ako druhé srdce a dochádza k zámene toho, čo sa v našich príbehoch v skutočnosti odohráva. Všetko, čo má každý z nás, je iba prítomnosť. Čistá, jasná a neukradnutá minulosťou. Prítomný okamih, predstavuje tie prchavé okamihy bytia, dotýkajúce sa všetkých zmyslov pulzujúc tepom života, ktorý sme si sami vytvorili. Myšlienkami. Činmi. Každodennými rozhodnutiami. Nie vždy do života príde možnosť zvoliť si „hudbu“ príbehu, na ktorú budeme tancovať, avšak vždy je v našich rukách voľba tanca… A tak, kým vychladne tá vaša káva, nechajte v sebe doznieť knihu, ktorá vás svojím príbehom zavedie v myšlienkach tam, kde sa odvážite pozrieť minulosti priamo do očí – po druhýkrát.

 

V kaviarni Funiculi funicula v rámci jednej štvrte existuje miesto opradené legendou. Ak si naň sadnete, dokáže vás presunúť v čase do doby, ktorú si zvolíte. Avšak má to jeden háčik – pravidlá, ktoré musíte prijať. Váš návrat do minulosti môže byť spojený iba s ľuďmi, ktorí kaviareň niekedy navštívili. Nech urobíte pri návrate do minulosti čokoľvek, prítomnosť sa tým nezmení. Čas pobudnutia v minulosti začína naliatím kávy a končí hneď, ako káva vychladne. Pravidiel však je viac… Kniha Než vystydne káva je rozprávaním o štyroch zázračných príbehoch, ktoré sa v tejto kaviarni stali.

Prvý príbeh nesie názov Milenci. Hlavnou postavou príbehu je Fumiko Kijokawa, ktorá popisuje svoj príbeh rozchodu. Pred týždňom ju Goró Katada požiadal o dôležitý rozhovor, z ktorého vyrozumela, že ide o niečo veľmi špeciálne. Keď dorazili na miesto ich obľúbenej kaviarne, našli na dverách nápis, že majú z mimoriadnych dôvodov zatvorené. Začali sa poohliadať po inom mieste, až objavili malú kaviareň v suteréne… Keď Fumiko rozprávala o odchode svojho priateľa do Ameriky servírke Kazu Tokita, ktorá stála za barom, požiadala ju o návrat do toho dňa pred týždňom. Pred niekoľkými rokmi sa totiž kaviareň preslávila vďaka legende umožňujúcej návrat v čase.

„Ak sa mi podarí vrátiť sa naspäť do minulosti, možno dokážem dať veci znovu do poriadku. Možno si budem môcť znovu pohovoriť s Goróm.“

Fumiko požiadala Kazu aby ju poslala späť do minulosti. Napriek tomu, že prítomnosť zmeniť nemohla, samotná skutočnosť, že by mohla zažiť návrat v čase pre ňu znamenal dobrodružstvo.

„Do minulosti sa človek môže vrátiť, jedine ak sedí na jednom určitom mieste tu v kaviarni.“

Pri nalievaní kávy si Fumiko všimla, ako sa z hrnčeka vinie para, čím sa súčasne začalo vlniť a strácať tvar všetko okolo stola, pri ktorom sedela. Od strachu zavrela oči a pevnejšie zovrela päste…

Druhý príbeh dostal názov Manželia. Ústrednými postavami tohto príbehu sú Fusagi a Kótake – manželský pár. Vždy, keď Fusagi navštívil kaviareň, sadol si na rovnaké miesto. Do kaviarne chodieval dva alebo trikrát do týždňa, kedy si tu otvoril časopis o cestovaní. Jediné, čo si tu objednával, bola káva. Fusagi v kaviarni taktiež čakal na svoj návrat do minulosti. Chcel sa stretnúť so svojou ženou a odovzdať jej list. U Fusagiho sa začali prejavovať príznaky Alzheimerovej choroby a prestávala mu už slúžiť pamäť.

„Aj keby ma vymazal úplne z pamäti, budem tu pre neho, môžem s ním zostať ako zdravotná sestra.“

Kótake rovnako vedela o mieste v kaviarni, s ktorým sú spojené nepríjemné pravidlá, ale príliš slovám o návrate do minulosti neverila. Avšak chcela sa o to pokúsiť…

Tretí príbeh má pomenovanie Sestry. Hirai prišla o mladšiu sestru Kumi pri nečakanej nehode – čelnej zrážke s nákladným autom. Podľa rodičov to bola vina Hirai, ktorí s ňou už po pohrebe neprehovorili ani slovo.

„Nedokážeme klamať ľuďom, ktorých uznávame a ktorým dôverujeme. Odhalíme im svoje skutočné pocity, obzvlášť keď sa snažíme ukryť smútok alebo nejakú slabinu.“

Hirai si priala znovu stretnúť sestru. A tak v kaviarni Funiculi funicula požiadala o svoj návrat do minulosti…

„Občas sa stáva, že človek, ktorý si uvedomí, že sa blíži jeho koniec, je zrazu láskavejší, zmení svoje chovanie a podobne.“

Záverečný štvrtý príbeh znie Matka a dcéra. Od momentu, čo Kei otehotnela s Nagarem, sa rozprávala v každej chvíli so svojím dieťaťom. Jej zdravotný stav však bol deň za dňom iba horší. Jej choré srdce zvládalo tehotenstvo čím ďalej, tým menej. Mala obavy o svoje dieťa. Kei v tom momente bola pripravená pokúsiť sa o nečakaný krok – cestu do budúcnosti. Zžieravé pocity – obava a ľútosť – pramenili zo strachu, že nebude môcť vidieť vyrastať svoje dieťa…

„Nech sa človek vráti do minulosti alebo navštívi budúcnosť, prítomnosť sa tým nijak nezmení. Preto vyvstáva otázka, aký má táto stolička vlastne zmysel.“

 

Ak človek nedokáže opustiť svoju minulosť, môže to zničiť jeho budúcnosť. Kniha Než vystydne káva je obrazom vedúcim k zamysleniu o transformácii seba a svojich myšlienok. Na pozadí štyroch príbehov autor Tošikazu Kawaguči ilustruje náročnosť vzťahov, ich spletitosť v zmysle nevyslovených slov, potlačených emócií, či unáhlených reakcií. Autor detailne rozpovedá jednotlivé príbehy protagonistov v spojitosti s ich minulosťou, ktorú si nesú do súčasnosti. Prečo by táto kniha nemala chýbať vo vašej osobnej knižnici? Ak máte radi knihy, ktoré v sebe nesú silné posolstvo lásky a zároveň majú dojímavé rozuzlenia – bude táto kniha jednou z tých, ktorá po prečítaní poslednej stránky vo vás zanechá hlbokú emóciu. Možno ju sami zaradíte k tým, vďaka ktorým sa budete na svet dívať inak… Tošikazu Kawaguči čitateľovi ponúka nielen príbeh, ktorý v sebe snúbi otázku návratu do minulosti, ale súčasne aj dáva nazrieť do vlastnej duše v zmysle odvahy čeliť démonom strachu.

 

 

 

„Často vidíme len to, čo je na povrchu, a pod ním sa môžu skrývať celé svety, o ktorých nemáme ani najmenšej potuchy.“

Jón Kalman Stefánsson

 

 

Vydavateľstvo: Kniha Zlín

Rok vydania: 2019

Počet strán: 192

Rozmer: 130×200 mm

ISBN: 978-80-7473-769-5

Kniha dostupná na: Než vystydne káva | Albatrosmedia.sk

Kawaguči, T. 2019. Než vystydne káva. Praha: Kniha Zlín, 2019. 192 s. ISBN 978-80-7473-769-5.

Add Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *