„Život sa nikdy nestáva neznesiteľným kvôli okolnostiam, ale iba kvôli nedostatku zmyslu a cieľa.“

Viktor Frankl

 

 

Ak dokážete vytvoriť čo i len nepatrný rozdiel v živote iného človeka, neovplyvňujete tým zdanlivo len jeho vlastný život. Váš dotyk sa prenesie omnoho ďalej… Zasiahne ľudí, spojených vzájomne osobnou históriou.

A možno práve preto, nie je žiadny skutok príliš malý alebo bezvýznamný.

Schválne…

Stáva sa vám, že si v konkrétnych situáciách pripomínate slová človeka, ktoré predniesol „len tak mimochodom“ vo vzájomnom rozhovore, ktorý ste viedli, a zrazu sa stali niečím, čo si opakovane hovoríte? Takpovediac, zázračná formulka, ktorá v daný moment zafungovala a zapasovala do vášho života? Priznám sa, mne sa to deje často. A s odstupom času zisťujem, že to boli vždy kľúčové záchytné body, pre ďalší krok, posun. Ako keď pred vami stojí vysoká lezecká stena s rôznymi úchytmi a úskaliami. Vytýčenými krokmi, z ktorých si vyberáte. Niektoré vyzerajú stabilne, iné sú výzvou. A potom sú tu tie, ktoré zaznamenáte až tesne pred tým, než sa rozhodnete na ne vystúpiť. Každý z nich vás vie doviesť tam, kam sa chcete dostať. Ide len o to, čo sa počas toho výstupu chcete naučiť a skúsiť. Slová sa preto mnohokrát stávajú dôležitými míľnikmi, ako istiace lano, ktoré vás podrží, v prípade pošmyknutia. Ak je človek pripravený učiť sa a poznávať, prídu mu do cesty príležitosti a učitelia, ktorí budú nápomocní. Nebudú chcieť stať sa vašimi majstrami na piedestáli. Dovedú vás však k vášmu osobnému majstrovstvu.

Jedny z mojich najzásadnejších viet, ktoré si rada pripomínam, a za ktoré som vďačná, znejú nasledovne:

„Vždy si drž svoj stred. Nech si akokoľvek zatlačená do kúta, nenechaj to tak. Buď o krok vpred.“

„Aj v tme sa môžeš nájsť.“

„Choď vždy rovno. Aj v tomto krivom svete.“

„Keď skrotíš svoj vnútorný oheň – vyhráš.“

 

Slová vedia byť darom.

Závisí len od zámeru, s akým sú vyslovené… Môžu vami otriasť, ale aj ukázať nové dvere, ktoré predtým neboli zreteľné.

Ako keď sa pred vašimi očami rozplynie hustá hmla, a zrazu vidíte jasne. Už nepotrebujete ďalšie uistenie.

Už viete, ako ďalej… Ste pripravení.

Pretože ak chcete nový životný príbeh, niečo staré vo vás musí zomrieť – zhorieť do tla.

 

Nemecký spisovateľ, dramatik a učiteľ – Ewald Arenz, knihou Staré odrůdy poukazuje na hlboko uväznený pocit slobody. Pocit lámaný životnými okolnosťami, v ktorom práve „to“ ukryté, má najväčšiu váhu. I neviditeľnú kontrolu, ktorej nie je možné uniknúť. Čím dlhšie človek zostáva prítomný v realite brániacej vlastnému rozletu, tým viac sa usvedčuje v predurčenom a opakujúcom sa scenári utrpenia. Psychologička Zuzana Komprdová v jednom zo svojich článkov, napísala: „Naše životy a psychiku často formujú tie najmenšie drobnosti – vety, ktoré kedysi niekto vyslovil bez rozmyslu.“ Tieto slová možno prepojiť taktiež s budovaním vedomia vlastnej hodnoty. S príbehom, v ktorom sa utvrdzujeme, avšak ktorý nemusel byť tak celkom náš.

Čo nastane, ak doterajší príbeh spochybníte a prepíšete? Skúsiť nedôverovať myšlienkam môže byť spočiatku desivé a vyvolávať pocit neistoty, pretože v sekunde zmizne doterajšia pevná pôda pod nohami. A vytvorí sa priestor…

Pre novú skúsenosť a dôveru v seba.

„Takto by sa mal vedieť človek rozplynúť, pomyslela si, v horúcom vzduchu a vo svetle.“

Hrdinkami príbehu Ewalda Arenza sú Liss a Sally. Keď sa obom ženám nečakane a za zvláštnych okolností prepoja cesty, nebude to len o pomalom a citlivom budovaní priateľstva. Zrazu sa začnú odkrývať hlboko nevypovedané príbehy, nesúce v sebe trpkosť, hnev, smútok, či ľútosť.

„Liss je zvláštna. Nikoho takého ešte nikdy nespoznala. Čo je tá žena zač? Dom je pre ňu príliš veľký, ale Sally bolo ihneď jasné, že tam býva sama. Z domu vycítite, či to tam žije. A tento dom je veľký a prázdny. Izbu, v ktorej prespala, dlho nikto nepoužíval.“

Sally častokrát pozorovala Liss pri práci. Jej pokojná intonácia v hlase jej však pripadala akosi zvláštna, nezvyčajná, a možno aj neprirodzená. Bolo to totiž iné, než na čo bola vo svojom živote doposiaľ zvyknutá. Nikto jej nič neprikazoval. Nikto od nej nič nežiadal. Nikto ju z ničoho neobviňoval… Až do jedného momentu…

„Sally na ňu civela. Toto pozná. Niekedy druhých dostanete až sem. Niekedy prerazíte brnenie.“

Keď Liss odpovedala mlčaním na otázky od Sally, bol to moment, ktorý v sebe ukrýval až príliš veľa. Sally sa opätovne pokúšala dopátrať odpovedí. Márne. Dúfala však, že jedného dňa Liss prelomí svoje mlčanie a ticho nahradia slová, vďaka ktorým príde pochopenie.

„Taký by mal byť človek. Nikdy nemusieť späť na zem.“

Príbeh Staré odrůdy vykresľuje zložitosť osobných životných skúseností. Ukazuje, že nie vždy sú tou správnou voľbou slová útechy. Väčšiu váhu má snaha porozumieť okolnostiam. Ewald Arenz ponúka pohľad do životov dvoch žien, ktoré sa stali pre seba vzájomnou záchranou.

„Keď… keď nefunguje stroj, tak ho rozoberieš, vyberieš chybnú súčiastku a znova ho zložíš. A o to sa vždy pokúšali aj u mňa. Rozobrať ma a znova zložiť. Ale ľudia predsa nie sú stroje. A keď sa v nich niečo potrhá, niekedy to jednoducho musí zase zrásť a to chce nejaký čas. Ty si to urobila. So mnou.“

Americký spisovateľ, filozof a kritik – Eric Hoffer, raz povedal: „Začiatkom myslenia je nesúhlas – nielen s druhými, ale aj so sebou samým.“ Liečiť  hlboko zakorenené a potlačené rany na duši je náročné najmä v okamihu, keď daná životná kapitola na prvý pohľad nedáva zmysel. Nastáva vnútorný rozpad, emocionálny tlak, pocit nepochopenia, odcudzenia, osamelosti, sprevádzaný zraniteľnosťou i vzdorom. Jediný zmysel dáva útek. Odpojenie sa od iných. A od seba tiež… Potrebujete akosi získať priestor, v ktorom sa znova budete vedieť voľne nadýchnuť, cítiť nažive. Bez nutnosti boja za vlastnú pravdu, bez  opakujúceho sa a vyčerpávajúceho vysvetľovania, ktorého výsledkom je prehlbujúca sa priepasť absentujúceho porozumenia. Až keď utíchnu slová, do popredia má možnosť vstúpiť ticho a bdelá pozornosť. Ewald Arenz zachytil vo svojej knihe nepredvídateľnosť a zvraty života. Svojimi slovami opisuje na povrchu bežný život aj s kypiacimi, zahnívajúcimi a trpkými emóciami pod povrchom. Na mieste, kde sa zdanlivo nič nedeje… Prečo by mala byť táto kniha súčasťou aj vašej knižnice? Titul Staré odrůdy je z môjho pohľadu istým spôsobom ukážkou toho, ako emocionálna bolesť v človeku, vyplývajúca z vnútornej beznádeje a skľúčenosti, môže prejsť zásadnou zmenou. Katalyzátorom tej premeny je uistenie, že niekomu na vás úprimne záleží, že pre niekoho ste skutočne dôležitý.

A nielen v tejto chvíli…

Jednoducho navždy.

 

 

„Ja som však chcela úctu. Chcela som si vybudovať vlastnú cestu, vlastný život, na ktorý by som bola hrdá.“

Lisa Wingate

 

Vydavateľstvo: Host

Rok vydania: 2021

Počet strán: 230

Rozmer: 135×205 mm

ISBN: 978-80-275-0834-1

Kniha dostupná na: Staré odrůdy – Ewald Arenz | Nakladatelství Host

Arenz, E. 2024. Staré odrůdy. Brno: Host, 2021. 230 s. ISBN 978-80-275-0834-1.