„Hladké more nikdy nevytvorilo zručného námorníka.“
Franklin Delano Roosevelt
Empatia ako nástroj komunikácie vedúcej k vzájomnému porozumeniu. V tomto duchu by bolo možné zhrnúť v pár slovách koncept nenásilnej komunikácie. Veľakrát sa vo vzájomnom rozhovore totiž môže stať, že podľahneme klamlivej ilúzii, že sme si správne vyložili to, s čím sa nám zdôveruje druhý človek. Avšak naše vnímanie iba odzrkadľuje nás samých v tom zmysle, akými filtrami sa dívame na svet, aké skúsenosti si so sebou nesieme, a aké rozhodnutia vo svojich životoch robíme. Viesť dialóg, ktorý so sebou prináša porozumenie, znamená byť prítomný celým svojím ja, načúvajúc spôsobom, ktorý vytvára bezpečné prostredie pre druhého človeka. V tom momente sa stávame silnejšími a naša komunikácia hodnotnejšou, pretože sa naučíme naozaj zdieľať, a to nie len informácie prameniace z dialógu, ale aj emócie, ktoré ho podfarbujú. Americký psychológ a tvorca konceptu nenásilnej komunikácie – Marshall B. Rosenberg – si už v úvode svojej knihy kladie dve zásadné otázky. Čo nás odvádza od našej prirodzenej schopnosti vcítiť sa a vedie k násilnému či vykorisťujúcemu jednaniu? A naopak, čo umožňuje niektorým ľuďom zachovať si schopnosť vcítenia i za najťažších okolností? Marshall B. Rosenberg nachádza odpoveď na tieto otázky predovšetkým v úlohe jazyka a voľby slov.
„Zistil som, že špecifický prístup ku komunikácii – rozprávanie a načúvanie – nám môže napomáhať dávať druhým zo seba a udržiavať kontakt so sebou i s ostatnými spôsobom, ktorý umožní rozvoj prirodzeného vcítenia. Tento prístup som nazval nenásilná komunikácia.“
Nenásilná komunikácia hovorí o štyroch oblastiach, ktorým zodpovedajú štyri zložky modelu nenásilnej komunikácie. Ide o pozorovanie – konkrétne činy, ktoré pozorujeme a ovplyvňujú našu pohodu, pocity – čo cítime vo vzťahu k tomu, čo pozorujeme, potreby – hodnoty, priania, ktoré vytvárajú naše pocity a prosby – konkrétne činy, ktoré žiadame k svojmu obohateniu. Prostredníctvom udržiavania pozornosti na tieto zložky, môže dôjsť k vytvoreniu plynulého komunikačného prúdu, vďaka čomu sa vcítenie do ostatných stane prirodzeným. Metóda nenásilnej komunikácie nie je iba jazykom alebo súborom techník, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Kniha názorne ukazuje dialógy nenásilnej komunikácie v praxi, kedy ide okrem iného taktiež o momenty tichej empatie, gest, rozprávania a humoru. Avšak Rosenberg rovnako poukazuje na určité formy komunikácie, ktoré majú za následok zhoršenie našej prirodzenej schopnosti vcítiť sa. Nimi sú: moralizovanie, porovnávanie, odmietanie zodpovednosti, vyjadrovanie prianí formou príkazov.
„Väčšina z nás vyrástla v prostredí, kde sa hovorilo spôsobom, ktorý nás podporoval v klasifikovaní, porovnávaní, prikazovaní a prenášaní súdov, miesto toho, aby sme si uvedomovali, čo cítime a potrebujeme.“
Marshall B. Rosenberg rovnako poukazuje na fakt, že práve vďaka nenásilnej komunikácii máme možnosť si dôslednejšie uvedomiť, že to, čo druhí ľudia činia alebo hovoria, môžu byť podnety, nikdy však nie príčiny našich pocitov.
„Vychádza najavo, že naše pocity pramenia z toho, ako si volíme prijímať slová a činy druhých ľudí, a z toho, aké máme v danej chvíli potreby a očakávania.“
Možno taktiež spomenúť, že Marshall B. Rosenberg vo svojej knihe ponúka pohľad na štyri možnosti, ako prijať negatívnu správu. Môžeme obviniť seba, viniť druhých, uvedomiť si vlastné pocity a potreby alebo uvedomiť si pocity a potreby druhých. Popisuje, že behom svojho života väčšina z nás prechádza z emočného otroctva k emočnému oslobodeniu prostredníctvom troch štádií. V prvom štádiu prevláda domnienka, že sme zodpovední za pocity druhých ľudí. Ako autor uvádza, prijímanie zodpovednosti za pocity druhých ľudí môže mať až zhubný charakter. V druhom štádiu nastáva uvedomenie negatívnych dôsledkov preberania zodpovednosti. V treťom štádiu emočného oslobodenia dochádza k reakciám, pre ktoré je príznačná empatia, bez známok strachu, hanby a viny.
„Cieľom nenásilnej komunikácie je vytvárať vzťahy založené na úprimnosti a empatii. Keď budú ľudia veriť, že naším prvotným záujmom je kvalita vzťahu a že chceme, aby boli všetci spokojní, bude im jasné, že naša prosba nie je maskovaným rozkazom.“
Tento cieľ sa spočiatku môže javiť ako celkom náročný, najmä pre ľudí, ktorých hlavnou úlohou v práci je ovplyvňovanie ľudí a snaha dosahovať zmeny v správaní. Pozor v tomto prípade treba dať na to, aby človek neuplatňoval autoritatívny postoj, ale sústreďoval sa neustále na zámer komunikácie.
„Empatia k druhým ľuďom nastáva iba vtedy, keď sa nám podarí zbaviť sa všetkých domnienok, predstáv a súdov o druhých ľuďoch.“
Veľakrát sa však stáva, že miesto empatického spojenia s druhými nastanú isté spôsoby chovania akými sú: dávanie rád, zľahčovanie, vychovávanie, utešovanie, rozprávanie príhod, povzbudzovanie, prejavovanie súcitu, dotazovanie, vysvetľovanie či opravovanie. Pri zvládaní náročných situácií je však dôležitá empatická prítomnosť miesto rozumového porozumenia.
„Nech ľudia používajú akékoľvek slová, v nenásilnej komunikácii sa za týmito slovami snažíme počuť to, čo ľudia pozorujú, cítia, potrebujú a o čo žiadajú pre obohatenie svojho života.“
Koncept nenásilnej komunikácie však nachádza svoj účinok aj v prípade, keď komunikujeme sami so sebou. Môže byť výrazne nápomocná v momentoch podnecujúcich rast a nie nenávisť k sebe.
„I keď sa niekedy z chýb, za ktoré sa veľmi odsudzujeme, poučíme, znepokojuje ma, čo sa za takým spôsobom našej zmeny a poučením skrýva. Chcel by som, aby naša zmena bola podnietená prianím obohatiť život nám samým alebo druhým, a nie deštruktívnymi energiami, ako sú hanba alebo vina.“
Autor v závere knihy poukazuje na nenásilnú komunikáciu v zmysle podpory a uvedomovania si vlastných myšlienok a potrieb, ktoré stoja za utváraním pocitov a vyjadrovaním prosieb zrozumiteľným spôsobom. Vďaka tomuto konceptu má človek výrazne lepšiu možnosť uvedomiť si naučený spôsob myslenia, pričom má jedinečnú šancu prostredníctvom svojho vedomia zbaviť sa jeho pút. Rovnako však upriamuje pozornosť na dôležitosť starostlivosti o vnútorný svet.
„Keď sa zamotáme do kritických, obviňujúcich alebo zlostných myšlienok, je ťažké si vypestovať zdravý vnútorný život.“
Nenásilná komunikace je knihou, ktorá dokáže pozmeniť pohľad na to, akým štýlom vo svojom živote komunikujete. Celkom jasne vám pomôže nájsť chyby, či prehrešky, ktoré bežne robíte a nemusíte si ich byť vôbec vedomí. Koncept nenásilnej komunikácie predstavuje praktický výcvik od sebavyjadrenia k používaniu štyroch zložiek, ktoré v sebe vzájomne prepája. V popredí však vždy stojí empatické porozumenie a vymedzenie cieľa komunikácie. Efektívna komunikácia poukazuje najmä na schopnosť vcítiť sa do ticha, a teda byť schopní porozumieť nevypovedanému. Ako uvádza Marshall B. Rosenberg, komunikácia plní svoj účel vtedy, ak dokážeme utíšiť všetky ostatné zmysly a sústrediť sa iba na druhého človeka – jeho potreby, pocity a prosby s cieľom porozumieť jeho hlbšiemu vnímaniu bez vynášania hodnotiacich súdov. Knihu ocenia najmä čitatelia, ktorí chcú postupne a efektívne pracovať na svojom spôsobe komunikácie, so zámerom dosiahnuť porozumenie na oboch stranách. Kniha ponúka mnoho príkladov z praxe, ako aj cvičenia, kde si čitatelia môžu otestovať správnosť dekódovania obsahu v zmysle, akým spôsobom sú schopní načúvať vypovedanému obsahu a ako na nich pôsobí.
„Keď zostaneme empatickí, umožníme druhým, aby sa dotkli hlbších vrstiev svojho vnútra.“
Marshall B. Rosenberg
Vydavateľstvo: Portál
Rok vydania: 2016
Počet strán: 224
Rozmer: 130×200 mm
ISBN: 978-80-262-1079-5
Kniha dostupná na: Nenásilná komunikace | Portál slovakia (portalslovakia.sk)
Rosenberg, M.B. 2016. Nenásilná komunikace. Praha: Portál, 2016. 224 s. ISBN 978-80-262-1079-5.
Add Comment