„Človek, ktorý nikdy nezmení svoj názor, je ako stojatá voda, taký človek chová plazov mysle.“
William Blake
Nezávislosť, sila a krása ženy spočíva okrem iného taktiež v schopnosti adaptovať sa na nepredvídateľné zmeny, ktoré môžu byť jedným z krokov ku schopnosti postaviť sa hrdo za svoje rozhodnutia. Moment, kedy objaví svoj vnútorný oheň či vášeň, sa stáva posvätným v zmysle, že spáli všetky strachy, ktorými dovtedy žila. Objaví svoj hlas. Svoju dušu. V tomto ohľade mi napadajú slová Eleanor Roosevelt, ktorá nadnesene poznamenala: Ženy sú ako čajové vrecúška. Nikdy neviete aké silné sú, kým nie sú ponorené v horúcej vode. Krik duše verzus vlastná realita. Symbolická túžba vrátiť sa domov, či návrat k vlastným koreňom. Práca s protikladmi na rôznych úrovniach vedomia a vlastná pravda. I tak by bolo možné v stručnosti zhrnúť dielo, ktoré pootvára dvere k sebapoznaniu. Podtitul knihy prehovára jasne, ide o hľadanie vlastnej identity. Maya Angelou vyslovila myšlienku, že každý jeden raz, keď sa žena postaví sama za seba – učiní tým krok, ktorým podporuje aj iné ženy, aby našli v sebe odvahu urobiť to isté. Vtedy môžeme hovoriť o zázrakoch. Vo svojej knihe psychoterapeutka Marion Woodman skúma proces premeny – duševného tehotenstva. Prostredníctvom svojho textu ponúka pohľad na spôsoby, akými je možné obnoviť jednotu tela a duše. Otvárajúce sa vedomie.
„Keď som mala tri roky, učinila som najdôležitejší psychologický objav vo svojom živote. Zistila som, že živá bytosť, ktorá nasleduje svoje vnútorné zákony, prechádza rastovými cyklami, umiera a rodí sa ako nová bytosť.“
Na symbolike motýľa poukazuje na transformáciu ľudskej duše. Marion Woodman spomína taktiež proces, v ktorom ak chceme vypustiť vlastného motýľa do sveta, je potrebné vzdať sa minulosti, nechať ju odznieť a obrátiť sa k budúcnosti.
„Ľudia, ktorí prechádzajú štádiom kukly vedome, nech už sa tak deje v rámci analýzy, alebo k nemu dospejú vďaka svojim životným skúsenostiam, akceptujú paradox života a smrti, paradox, ktorý sa v rôznej forme objavuje na každom stupni rastovej špirály.“
Ak akceptujeme paradox, ktorý akcentuje autorka, nenastane u človeka rozpoltenosť – práve naopak, nastane rozšírenie hraníc a rast. Marion Woodman si už v samotnom úvode kladie množstvo otázok. Prečo sa tak bojíme zmeny? Prečo sú zmeny sprevádzané pocitom zúfalstva? Prečo strácame našu detskú vieru v rast? Prečo lipneme v našich starých putách, miesto toho, aby sme sa poddali novým možnostiam – neprebádaným miestam našich tiel, myslí a duší? To, čo učiní zmenu trvalou, je vlastný vnútorný zákon, prijímajúci život aj smrť.
„Hrdina sa vždy vyznačoval odvahou stáť osamotene.“
V súčasnosti to však vyžaduje množstvo sily a odvahy. Ako v knihe uvádza autorka, už odmalička sú deti vedené k tomu, aby ich hlavným cieľom bolo dosahovanie výkonu, než aby žili podľa svojich potrieb a citov. Identita detí je následne formovaná pod tlakom masových prostriedkov, čím môže nastať pohltenie kolektívnymi stereotypmi.
„Ak neexistujú v spoločnosti potrebné rituály, nie sú si ľudia istí tým, kým sú.“
V tomto okamihu autorka upozorňuje na potrebnosť zrelosti duše a hodnoty vlastnej múdrosti. Hovorí o spoločnosti, ktorá kladie dôraz na lineárny rast a zvyšovanie výkonu s dôsledkom odklonu od cyklickej schémy smrti a znovuzrodenia.
„Mnoho ľudí si myslí, že život je akýsi kolotoč, ktorému chýba zmysel, ak nie sú uchvátení takou láskou ako princ Charles a Lady Diana, alebo nežijú pre nejakú veľkú vec ako napríklad Matka Tereza, či nezomrú podobne ako Martin Luther King pre veľký ideál. Porovnávajú svoj život s postavami, ktoré nesú silné archetypické projekcie – Marilyn Monroe, John F. Kennedy alebo Michael Jackson. Maska potom prestáva byť maskou.“
Pokiaľ žijeme život slepo prostredníctvom archetypu – svoj život adekvátne nechránime, nastáva posadnutosť, ktorá pôsobí ako magnet na nevedomých ľudí v našom okolí. Každodenný život sa tak môže stať nebezpečným svetom, kde dochádza k zámene ilúzie a reality.
„Ak máme nájsť samých seba, je štádium kukly nevyhnutné. Naša extrovertná spoločnosť však nerada vidí, ak sa stiahne človek do seba. Očakáva sa od nás, že budeme činorodí, budeme sa starať o druhých, podporovať dobré zámery a s nesebeckým, energickým prístupom budeme plniť naše spoločenské povinnosti. Ak zvolíme pre seba iba bytie, naši blízki môžu automaticky získať dojem, že nič nerobíme, a je možné, že my sami to tak budeme spočiatku vnímať tiež. Začneme pozorovať našu storočnú špinu, ako sa vynára v snoch. Vo vnútri sa rozpúta číre peklo a my sa budeme pýtať, aký má význam vyťahovať všetky tie nepríjemné záležitosti na svetlo.“
Pri procese zakuklenia ide o metamorfózu, kedy je človek schopný povedať: Ja som. Ide o jedinečný proces, ktorý má vlastný rytmus.
„V rámci individuačného procesu je cieľom ľudského úsilia rozpoznať a uznať bytostné Ja ako regulačné centrum psyché. Toto uznanie relativizuje postavenie Ja v rámci celej psychickej štruktúry a umožňuje, aby sa medzi nevedomím a vedomím rozvinul dialóg.“
Marion Woodman sa vo svojej knihe sústreďuje najmä na celistvosť ženy, ktorá je podmienená telesným, ako aj psychickým faktorom, kde sa objavuje vlastná vnútorná autorita. V centre pozornosti taktiež stojí uvedomenie si vzájomného vzťahu psyché a tela.
„Dokým žijeme na tomto svete, duša sa prejavuje prostredníctvom tela.“
Pohľad na vlastný život so sebou prináša taktiež uvedomenie transformačného procesu. V čase postupného dozrievania si osvojujeme vlastným tempom náležitosti, ktoré pomáhajú rozvinúť tie vlastnosti, ktoré sa neskôr budú javiť ako nevyhnutné.
„Dnešných mužov a ženy priťahuje rovnaký magnet, ktorý priťahoval človeka doby ľadovej do jaskyne – aj oni putujú tmavým labyrintom svojich duší. Napriek bolesti a hrôze, ktorá to sprevádza, ich láka archetyp cesty a oni túžia vniesť nevedomé obsahy do vedomia.“
Kniha autorky Marion Woodman dáva do popredia človeka v súvislosti so závislosťou. Hovorí, že človek, ktorý žije život v opantaní závislosťou, žije vlastne v sebazaprení. Ako sama uvádza, pokiaľ nie sú rodičia kvôli svojmu narcizmu schopní dieťa zrkadliť, dochádza k tomu, že dieťa bude žiť iba s veľmi malým pocitom vlastnej hodnovernosti.
„Keď dospeje, aj naďalej miluje svoju matku či otca stelesňujúceho matku pre mocenský princíp, ktorí predstavujú, a nie pre to, kým sú. Matka dáva, matka dozerá, matka vyžaduje výkon; dospelé dieťa je stále bezradné a jeho život závisí na tom, či robí matke radosť.“
Ako zaujímavý fakt autorka spomína, že ľudia so závislosťou nemajú žiadne osobné citové hodnoty, ktoré by ich doviedli k myšlienke postaviť sa za seba.
„Keď sa človeku so závislosťou podarí strhnúť závoje, ktorými bol zahalený, bude možno schopný vnímať svoje nutkavé rituálne správanie ako ochranu pred neúnosnou bolesťou. Keď budeme tieto závoje strhávať násilím tak, že človeka s anorexiou prinútime jesť, obézneho človeka donútime, aby sa postavil na váhu, alebo človeka s bulímiou, aby nerobil svoje rituály, potom uvoľníme v nevedomí dotyčného kompenzačné sily, ktoré by Ja už nemuselo udržať pod kontrolou. Snaha uplatniť tvrdú disciplínu voči Ja, ktoré bolo po celý svoj život znásilňované, iba posilní psychológiu obete a spolu s ňou aj kompenzačnú psychológiu rebela a klamára.“
Výsledkom, ako vysvetľuje na niekoľkých príkladoch Marion Woodman, môže byť posilnenie pevne zakorenených vzorcov, čím dochádza k vnútornému konfliktu. Ak žena pretrváva v postoji nenávisti vlastného ženstva, má strach z vlastnej sexuality, bičuje svoje telo neadekvátnym prístupom – či už z hľadiska komunikácie samej so sebou, hladovaním, či jedlom – nemôže sa začať uzdravovať.
„Svoje telo som celý život neznášala. Nebolo dostatočne krásne. Nebolo dostatočne štíhle. Hnala som ho stále dopredu, nesýtila, prepchávala, preklínala, a teraz dokonca ešte nakopla, a ono tam napriek tomu stále ležalo, pokúšalo sa dýchať a bolo presvedčené, že sa vrátim a vezmem ho so sebou, pretože bolo príliš hlúpe na to, aby zomrelo. A ja som vedela, že mám možnosť voľby. Väčšinu svojho života som žila mimo tela a moja energia bola oddelená od telesných pocitov, až na jednu výnimku – keď som tancovala. Teraz som mala na výber, buď sa vrátim do tela a budem žiť ako ľudská bytosť, alebo sa vyberiem inam a – ako som si myslela – oslobodím sa.“
Transformačná sila lásky, jednota protikladov, nadviazanie spojenia s vlastnými vnútornými koreňmi, váženie si osobných citov a jedinečnosti duše – tak by bolo možné vyjadriť spôsob cesty, ktorú žena podstupuje pri svojej vnútornej premene putovaním po krajine bytia. Stať sa svojím vlastným mystériom, podrobiť svoje Ja hlbokému skúmaniu so súcitom, môže priniesť vnútorné oslobodenie od nánosov doterajších presvedčení a klamov, ktorým bolo podrobované. Zväčša sa stáva vstupnou témou do tohto procesu putovania konfrontácia s vlastným vnímaním krásy, kedy žena svoje vnímanie samej seba podrobuje nekompromisným „štandardom“ spoločnosti, ktorá jej zdanlivo ukazuje jej nedostatočnosť a mieru hodnoty vo svete, v ktorom môže byť vaša inakosť potláčaná, zosmiešňovaná či „hodná“ nápravy. Krása je však niečím viac, než len číslom na váhe podmieňujúcim veľkosť oblečenia, ktoré nosíte. Odráža vašu schopnosť prijímania sa, ako aj schopnosť vedieť sa oceniť za to, akým človekom ste, a akým sa postupne stávate. Skutočná práca na sebe prebieha v tichosti a pomaly. Ide o hľadanie vlastných ciest a pravdy za skutočným šťastím s cieľom nájsť slobodu a samostatnosť. Kniha jungiánskej psychoterapeutky Marion Woodman so sebou prináša mnoho zastavení na ceste duchovného znovuzrodenia a vnútornej transformácie vedúcej k objaveniu bohyne, ktorá sa ukrýva v každej z nás. Ako hovorí: „žiť vlastný osud znamená uvádzať vnútorné a vonkajšie svety do harmonického vzťahu.“ Ak hľadáte knihu, ktorej čítanie vás uvedie do konfrontácie s vnímaním vlastnej hodnoty – bude pre vás skvelou voľbou v tom, že začnete intenzívne vnímať svoje ozajstné vnútorné potreby a rovnako sa pustíte do hlbšieho spoznávania vlastnej identity.
„Čokoľvek, čo môžeš urobiť, či snívaš, že môžeš urobiť, začni s tým.
V odvahe tkvie génius, sila a kúzlo. Začni s tým hneď teraz.“
Johann Wolfgang von Goethe
Vydavateľstvo: Alpha book
Rok vydania: 2019
Počet strán: 332
Rozmer: 120×190 mm
ISBN: 978-80-87529-24-9
Kniha dostupná na: Těhotná panna – Marion Woodmanová | KOSMAS.cz – vaše internetové knihkupectví
Woodman, M. 2019. Těhotná panna: Hledání vlastní identity. Praha: Alpha book, 2019. 332 s. ISBN 978-80-87529-24-9.
Add Comment