„Ak sa naučíme sledovať vlastný prirodzený inštinkt, každý z nás môže postupne a bez námahy vyriešiť nemalé životné problémy.”
Karen LaPuma
Vzlety, nespočetné pády, lekcie, uvedomenia a nové smerovanie života. I tak by bolo možné v pár slovách zhrnúť známu knihu Dana Millmana – Cesta pokojného bojovníka. Pri jej čítaní sa mi v mysli vynoril jeden starý citát, ktorý znel: „Aby sa mohla koruna stromu dotýkať neba, musia jeho korene siahať do pekla.” Sme osobnosťami s pestrou škálou vlastností, emócií, vnemov, skúseností, ktoré sa ocitajú vo svete, ktorý im ponúkne počas života niekoľko dvier otvárajúcich sa postupne na základe našich vlastných rozhodnutí. Uskutočňovať svoje sny znamená, dávať im postupne podobu. Každá chvíľa sa tak stáva mostom možností. Čo nám však našepkáva život? Veľakrát s nami vedie dialóg pripomínajúci tango. Ak vnímame jednotlivé tóny hudby vlastných túžob, v tom prípade nám život daruje ideálneho partnera v podobe silnej intuície či vnútorného volania, ktorým smerom je ideálne sa vydať. Veľakrát však s nami otrasie. Dokonca sme schopní mu to vyčítať. Avšak život s nami občas musí zatriasť, aby sme dokázali prebudiť seba, svoje sny, oprášiť skutočné cesty, ktoré vedú k jeho naplneniu. Niekedy to však nie je o dosiahnutí životnej rovnováhy, ale vyvážení mysle v chaose.
„Zobúdzam sa s ľahkým výkrikom. Jednej noci na začiatku decembra som ležal v posteli a počúval, ako zavýjajúci vietor preniká malou štrbinou v okne do mojej izby. Nemohol som spať; vstal som, natiahol si vyblednuté džínsy, tričko, tenisky a páperovú vetrovku a vyšiel von. Bolo päť minút po tretej hodine rannej.”
A práve niekde tu sa začal písať veľkolepý príbeh Dana Millmana, len pár minút po tretej hodine ráno, keď ho jeho kroky po prvýkrát zaviedli na čerpaciu benzínovú stanicu s nepretržitou prevádzkou. Po príchode však nasledovalo jedno náhodné stretnutie, ktorého výsledkom sa stala neopakovateľná cesta, ktorá zmenila od základov Danov život. Neustále totiž v myšlienkach skúmal ohromujúce výkony muža, ktoré si nevedel vysvetliť – nazval ho Sokrates.
„Či máš, alebo nemáš správneho učiteľa, to záleží na tom, čo sa chceš naučiť. Tento svet je škola. Život je jediný učiteľ. Ponúka veľa skúseností, a keby samotné skúsenosti prinášali múdrosť a uspokojenie, boli by všetci starí ľudia šťastnými a osvietenými učiteľmi. Ale ponaučenie zo skúsenosti je ukryté.”
Kým Dan stretol Sokrata, bol študentom na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Vychovávali ho milujúci rodičia, neskôr v Londýne vyhral majstrovstvá sveta v skokoch na trampolíne, objavoval sa pravidelne v denníku Daily Californian a precestoval Európu. Život mu prinášal neustály rad odmien, avšak nebol schopný dosiahnuť trvalý pokoj a uspokojenie.
„Sokrates, nádrž je plná, dávajte pozor, čo robíte.”
Nevšímal si ma a nechal benzín tiecť ďalej; povedal:
„Dan, pretekáš predsudkami ako táto nádrž; si plný zbytočných vedomostí. Poznáš veľa faktov a teórií, ale málo toho vieš o sebe. Aby si sa mohol niečomu naučiť, musíš vyprázdniť svoju nádrž.”
Po istom čase si Dan zreteľne uvedomil, že celé roky vlastne spal. Bdelosť prichádzala iba vo sne, kým nestretol Sokrata, ktorý sa stal jeho priateľom a radcom. Dovtedy iba slepo dôveroval myšlienke, že vysoká životná úroveň a pôžitky sú ľudskými neobmedzenými právami, ktoré mu budú v budúcnosti poskytované s absolútnou a neochvejnou samozrejmosťou. Nikdy mu však neprišlo na um, že sa raz bude musieť učiť, ako žiť.
„Samotné znalosti nestačia. Nemajú srdce. Žiadna suma znalostí nebude živiť ani podporovať tvojho ducha. Nikdy ti neprinesie skutočne šťastie ani pokoj duše. Život chce viac, ako iba znalosti. Potrebuje intenzívne cítenie a vytrvalú energiu. Život chce správnu činnosť, ak vedomosti majú byť vôbec na niečo dobré.”
Sokrates Dana postupne učil rôznym zvláštnym disciplínam, ukazoval rôznorodé náhľady na svet, ktoré bude musieť ovládnuť, pokiaľ sa chce jedného dňa prebudiť do skutočne šťastného života.
„Keď som sa ho opýtal, prečo ho tak veľmi zaujímajú podrobnosti o mojom živote, povedal – Chcem porozumieť tvojim osobným ilúziám, aby som pochopil vážnosť tvojej choroby. Budeme musieť očistiť tvoju myseľ, kým sa pred tebou otvoria dvere, ktoré ťa povedú cestou bojovníka.”
Ako v predhovore uvádza autor, Sokrates mu ukázal falošnosť vlastného spôsobu života v porovnaní so svojou vlastnou cestou – cestou pokojného bojovníka. Sokrates je v príbehu postavou reprezentujúcou múdrosť, humor a súcit.
„Bojovník nie je niečo, čím sa staneš, Dan. Je to niečo, čím buď si v tomto okamihu, alebo nie si. Cesta samotná z teba urobí bojovníka. A teraz namňa musíš úplne zabudnúť.”
Dan Millman – motivačný rečník a americký autor kníh zameraných na oblasť duševného rastu, vo svojom čiastočne autobiografickom diele Cesta pokojného bojovníka poukázal na niekoľko vzácnych slov, ktoré možno prepojiť so snami a sú platnými myšlienkami presahujúcimi prah každodenného života, čím sa stávajú dokonalými radami. Všetci sme totiž bojovníkmi s ručením obmedzeným v odbore paradox, humor a zmena. V myšlienkach či úvahách možno dôjsť k záveru, v ktorom spomínaným paradoxom je fakt, že každý z nás neustále kráča pozvoľne cestou života, avšak s rôznym zoznamom úloh, ktorým je potrebné čeliť. Hľadáme spôsoby, či sa snažíme voliť tie správne stratégie, ktoré sa nám v živote osvedčia, a my sa na ich základe vieme posunúť o ďalší krok vpred. Pátrame v sebe po odpovediach, ktoré nám nemôže dať nikto iný. Humor spočíva v krehkej nevyspytateľnosti života. Vždy, keď už dáme do pohybu myšlienku, zámer či rozhodnutie, ktorým smerom sa vydať, tak vám život v správnej chvíli s veľkou radosťou a širokým úsmevom na oplátku ponúkne cestu, vďaka ktorej najprv spoznáte svoje hlboko zakorené pravdy a limitujúce presvedčenia, čím vás bude postupne viesť a podnecovať k hlbokej transformácii. Niekedy však s humorom môžme dôjsť k pravde, že stačí len robiť obyčajné veci neobyčajným spôsobom, ktorého význam bude zrejmý len nám samým. Zmena reprezentuje jedinú stálosť v našich individuálnych „svetoch”. Snažíme sa napĺňať svoje sny a tým postupne kreovať vlastnú osobnosť skrz životnú energiu, ktorá nám bola daná. Všetko, čo činíme v živote, vypovedá niečo o nás samých, pričom je nesmierne potrebné vedieť sa otvoriť nepoznanému. Nikdy nič nezostane bez zmeny. Stačí len vykročiť. Dôležité je uvedomovať si svoje voľby a byť zodpovedný vo svojich činoch. Ako tvrdí Jitka Cholastová: „Avšak všetko, čo nemôžeme zmeniť, pozvoľna a nenápadne mení nás samých, a tým smeruje k životnej pokore.” V tomto smere možno knihu Dana Millmana právom označiť za klasiku motivačnej literatúry, ktorá by nemala chýbať v knižnici každého čitateľa, ktorý sa rozhodol pre cestu osobného rozvoja, pretože nech ju vezmete do rúk v akejkoľvek životnej etape, emocionálnom či duševnom rozpoložení, vždy vám ukáže spôsob, akým môžete inak nazerať na seba či svet. Kniha Dana Millmana je zrkadlom duše.
„Tvojím cieľom nie je nezraniteľnosť, ale zraniteľnosť – svetom, životom a tiež prítomnosťou.”
Sokrates
Vydavateľstvo: Eugenika
Rok vydania: 2009
Počet strán: 240
Rozmer: 130×200 mm
ISBN: 978-80-8100-102-4
Kniha dostupná na: https://www.eugenika.sk/detail-kniha/136683-cesta-pokojneho-bojovnika
Millman, D. 2009. Cesta pokojného bojovníka. Bratislava: Eugenika, 2009. 240 s. ISBN 978-80-8100-102-4.
Add Comment