„Na začiatku je náročné prežiť povahu vecí, pretože naša myseľ je obvykle zaujatá tým, ako sa veci javia.”
Sakyong Mipham
Knihy sú jasným a krásnym dôkazom toho, že ľudia prostredníctvom svojich myšlienok pretavených do slov, dokážu tvoriť zázraky. Jednou z nich je aj Princip Shambhaly, inšpirovaná dialógmi s Chögyam Trungpou – otcom Sakyonga Miphama, ktorej kľúčovou témou je základné dobro a osvietená spoločnosť. Vo svojej knihe kladie dôležité otázky, skrz ktoré sa snaží porozumieť celkovému obrazu našej existencie. Čo to znamená byť človekom? Aký by mal byť zdravý spôsob života na tejto zemi? Jednou z možných odpovedí bez príkras, by mohlo byť vytvorenie sveta, ktorý nepotrebuje „byť chráneným.” Jedným z hlavných zamyslení, ktorých sa kniha dotýka, je vnútorná úprimná dôvera v ľudskosť, ktorú je potrebné pestovať a kultivovať v každom z nás. Spolu s ňou možno vnímať dôležitosť hlbokej empatie, ktorej počiatky siahajú do pochopenia perspektívy života druhého človeka. Empatické vnímanie dokáže premeniť či transformovať akúkoľvek energiu v kreatívny proces, ktorý so sebou bude niesť vyriešenie nie jedného problému. Porozumenie sa v tomto ohľade stáva najhlbším poznaním a najdôležitejšou zručnosťou človeka, ktorý má jasnú víziu prekračujúcu okolnosti. Upriamiť pozornosť na zámer, kým sa chceme stať, konať tak, ako by sme boli svojím budúcim ja, predstavuje v tomto smere ten najľudskejší aspekt a výzvu v nás. Slovami Charlieho Chaplina: „Príliš veľa myslíme a príliš málo cítime. Viac ako stroje potrebujeme ľudskosť. Viac ako rozum potrebujeme láskavosť a miernosť. Bez toho zvlčíme a stratíme všetko.”
„V ľuďoch je dobro, ktoré je živé a celkom bez poškvrny, ale v tejto dobe je obklopené temnotou neistoty a strachu. Pokiaľ sa na chvíľu nad sebou zamyslíme a uvedomíme si vzácnosť svojho života a svoje spojenie s druhými, začneme pociťovať dobro, ktoré nás celý život podporuje.”
Sakyong Mipham o princípe Shambhaly hovorí ako o sociálnom transformatívnom procese, prostredníctvom ktorého dochádza k zmene zmätku dotýkajúceho sa ľudskej povahy na získanie dôvery v ľudskú hodnotu a dôstojnosť. Najvýznamnejšou vecou, ktorú však jednotlivec môže vo svojom živote učiniť, je uvedomenie a kultivácia svojej povahy, kedy sa jedná o úzke prepojenie odvahy a múdrosti.
„Ak spomalíme, aby sme mohli nad sebou pouvažovať, okúsiť svoju hodnotu a pocítiť k nej dôveru, vytvorí sa tým priestor. Potom sa prejaví účinná inteligencia, vďaka ktorej poznáme, ktorým smerom máme ísť.”
Vo svojej knihe Sakyong Mipham hovorí o pravej povahe človeka, ktorá sa manifestuje ako inteligencia, čistá energia, bdelá pozornosť, prítomnosť a intuícia. Avšak ocitá sa v nej aj prvok poznania. Dotyk s vlastnou energiou znamená pochopiť a zažiť energiu prostredia. Ľudskosť definuje ako otvorenosť srdca, láskavosť a starostlivosť, ktoré predstavujú najcennejšie dary.
„Sme bojovníkmi, ktorých statočnosť spočíva v tom, že udržiavame otvorené srdce i myseľ a ponúkame ich svetu. Ak máme o svojej povahe pochybnosť, sme zbabelcami, ktorí sa skrývajú pred svetom a boja sa uznať otvorenosť, ktorá je v základe našej bytosti. To je voľba, ktorej čelíme.”
V Shambhale možno badať, že dobro nie je iba odrazom komunikácie medzi ľuďmi, ale taktiež závisí od komunikácie s elementami a všetkými žijúcimi bytosťami. Drala je teda prirodzenou komunikáciou, ktorej priebeh v našom prostredí možno označiť za neustály. Sakyong Mipham hovorí taktiež o modernej teórií chaosu, ktorej predpokladom je, že aj malá zmena môže znamenať dramatický posun dlhodobého správania.
„Tibetské príslovie hovorí, že keď sa objavia obtiažne situácie, je dobré byť lepším a je zlé byť horším. Ak nedôverujeme svojej povahe, náročné situácie len posilňujú náš strach a pochybnosť. Strach povstáva z nedostatku poznania. Pretože sme nespoznali svoje dobro, sme rozochvení, cítime znepokojenie a neistotu. To nás uvedie do sebaobranného režimu. S takým obmedzeným pohľadom nie sme bojovníci, ale ustráchanci.”
Statočnosť je kľúčovou inštrukciou v učení Shambhaly, v ktorom je možné hovoriť o osobnom i sociálnom stelesnení, kde nechýba odvaha a vhľad, a ani pravdivá povaha ľudí. Ide o takzvané žitie s výzvou, kedy za nevyhnutnosť je považovaný odvážny plán, ktorý v sebe snúbi rýdzosť a nefalšovanosť pochádzajúcu z hlbokej vnútornej múdrosti. Učenie Shambhaly taktiež hovorí, že práve použitím svojho vlastného vnímania môžeme preniknúť do neopísateľnej energie života.
„Prítomnosť je spojenie duchovného a svetského. Je to spojenie mužského a ženského, starého a mladého. Prítomnosť rozpúšťa minulosť a budúcnosť, smerovanie nahor a dole, správnosť a nesprávnosť. To je odveký prenos prítomnosti, ktorý som prežil so svojim otcom, keď sme sa držali za ruky, hľadeli sme na seba a cítili sme chladný vánok a teplé slnko. V tú chvíľu sme boli ja a on osvietenou spoločnosťou – dvaja ľudia, ktorí sa dotýkajú svojho dobra, s pocitom zraniteľnosti a napriek tomu sily, bez toho, aby sme mali strach to spoločne zdieľať. V tejto chvíli prostého bytia, prebiehalo osvietenie teraz.”
Sakyong Mipham prostredníctvom svojej knihy podnecuje k hlbokej konverzácii. Nie však iba celospoločenskej, ale najmä obracia pozornosť na vnútorný dialóg, ktorý prebieha v každom z nás. Eric Swanson v tomto smere úderne poznamenal, že Princip Shambhaly je nepostradateľným sprievodcom v osobnej ako aj sociálnej transformácii. Je inšpiratívnym posolstvom, ako aj láskavou výzvou, ktorá môže viesť k výrazným zmenám. Prijmite aj vy pozvanie na liečivý dialóg, ktorý so sebou nesie základné dobro ako nástroj nádeje.
„Je oprávnené prehlásiť, že dobro je to, k čomu smerujú všetky veci.”
Aristoteles
Vydavateľstvo: Pragma
Rok vydania: 2014
Počet strán: 184
Rozmer: 140×210 mm
ISBN: 978-80-7349-409-4
Knihu možno sledovať na: https://www.knihaantik.sk/miphan-sakyong-princip-shambhaly_22156.html
Mipham, S. 2014. Princip Shambhaly. Praha: Pragma, 2014. 184 s. ISBN 978-80-7349-409-4.
Add Comment