Recenzia knihy – Gabor Maté – V říši hladových duchů

„Kiežby sme všetci našli pokoj.”
Gabor Maté

 

Jedna múdrosť hovorí, že život vám neprináša nový deň a novú príležitosť z dôvodu, že ho potrebujete, ale je vám daný preto, že niekto „tam vonku” potrebuje práve vás. Každý z nás má svoju špecifickú cestu životom, vďaka ktorej sa má stať tvorcom svojho vlastného nezameniteľného príbehu. Niekde na tej ceste však dochádza k momentu otvorenia a úplného obnaženia duše, kedy okrem zázrakov môžeme spozorovať vlastné tiene. Tým zlomovým okamihom môže byť stretnutie so svojím tichým démonom, ktorý drieme niekde pod povrchom čakajúc na svoju príležitosť. Jedným z nich sú závislosti, pre ktoré je príznačný únik z reality. Závislosť, nech už je akákoľvek, dokáže zničiť či celkom pohltiť vašu doterajšiu realitu, narušiť stabilitu, znefunkčniť vašu rovnováhu, čím sa stáva pomyselnou klietkou, z ktorej niet úniku. Pochopiť podstatu závislosti – ako vravel Ken Hensley – je náročné, pokiaľ s ňou nemáte reálnu osobnú skúsenosť. Moment, v ktorom môže nastať nemalé zdesenie je, keď si uvedomíme, že všetci sme vo svojej podstate na niečom závislí, kedy nemusí ísť nevyhnutne iba o látkovú závislosť. William Ellery Channing vo svojich prehovoroch tvrdil, že najväčšia nádej spoločnosti spočíva v individuálnych charakteroch. Preto nenechajte spoločnosť, aby si dovolila vám prideliť akúkoľvek nálepku. Tou najpodstatnejšou mienkou o vás vo vašom živote je názor, ktorý si vytvoríte práve vy. V říši hladových duchů pozýva nahliadnuť do životov ľudí, ktorých by na prvý pohľad bolo celkom ľahké odvrhnúť, avšak nahliadnutie do hĺbky ich príbehov a prežívania vás nasmeruje na cestu pokory a uvedomenia.

„Žiadna spoločnosť nemôže samu seba plne pochopiť bez toho, aby sa pozrela i na svoju odvrátenú, tienistú stránku.”

Gabor Maté prostredníctvom svojej knihy prerozpráva príbehy ľudí závislých na drogách, ktorí bývajú mnohokrát ignorovaní a odsudzovaní ako nehodní nášho súcitu či rešpektu. Svojou knihou sa snaží docieliť nielen pomoc, v zmysle nechať zaznieť ich príbeh, ale aj vniesť svetlo do príčin a povahy ich úteku pred bolesťou do „náruče drogového poblúznenia”.

„V temnom zrkadle ich životov môžeme uvidieť odrazy i tých našich vlastných.”

Skrz svoju knihu sa nás autor snaží doviesť k zamysleniu nad celou radou otázok, medzi ktoré patrí: Čo sú skutočné príčiny závislostí? Aká je podstata povahy náchylnej k závislosti? Čo sa v mozgu závislých odohráva na fyziologickej úrovni? Nakoľko majú závislí ľudia skutočne možnosť voľby? Prečo tak výrazne zlyhala takzvaná vojna proti drogám? Ako by mohol vyzerať prístup k liečbe ťažkých závislostí na drogách, ktorý by vychádzal z vedeckých poznatkov a dôkazov? Ako vyliečiť tých, ktorí nie sú závislí na návykových látkach, ale je pre nich príznačná behaviorálna závislosť, ktorá sa šíri našou kultúrou?

„Táto práca môže byť pre mňa zdrojom obrovského vnútorného uspokojenia alebo tiež strašnej frustrácie, podľa toho, v akom stave sa práve nachádza moja vlastná myseľ. Často tu čelím vzpurným povahám ľudí, ktorí si vlastného zdravia a dobra cenia menej, než okamžitého uspokojenia svojich drogových potrieb. Tiež som tu nútený stavať sa tvárou v tvár svojmu vlastnému vzdoru voči nim čo by ľuďom. Akokoľvek ich môžem vedome chcieť prijímať, aspoň v zásade, niektoré dni ma napĺňa odmietanie a odsudzovanie. Prieči sa mi, akí sú a čoho sa sami na sebe dopúšťajú, a chcel by som, aby boli niekým iným, než kým sú. Tieto protichodné pocity vychádzajú zo mňa samého, nie z mojich pacientov.”

Príbehy, ktoré v knihe odznejú, sú výsledkom vlastných skúseností a zážitkov, kedy Gabor Maté pôsobil ako lekár v drogovom ghette kanadského Vancouveru. Dokladá ich obsiahlymi rozhovormi so svojimi pacientami. Okrem príbehov ľudí, ktorí sa potýkali s problémami závislosti, sú v knihe predstavené informácie, zamyslenia, ponaučenia, ako aj výťahy z odbornej literatúry a výsledky vedeckých štúdií skúmajúcich tému závislosti a vývoja ľudského mozgu a osobnosti.

„Ako ale vyliečiť duše, ktorých trápi zápal spôsobený intenzívnym utrpením, ktoré po prvýkrát poznali v detstve v podobe hrozného príkoria z rúk druhých a následne sa ďalších dopúšťali sami na sebe mechanickým opakovaním sebazničujúceho správania?”

Gabor Maté vo svojej prelomovej knihe poukazuje na skutočné interakcie s ľuďmi, kde sa vytrácajú sociálne hry, a kde ľudia odkladajú svoje masky či nálepky. Príbehy, ktoré autor ponúka sú plné ľudskosti, vzájomnej podpory, láskavosti, ako aj vrelosti.

„Každý pohľad, každé slovo, každý agresívny čin alebo sklamané gesto za sebou skrývajú príbeh plný utrpenia, poníženia, ku ktorému jeho autori a autorky každý deň sami pripisujú nové kapitoly, ale sotva tiež šťastný koniec.”

Jeden pacient vo svojom príbehu hovoril o strachu, nie však zo smrti, ale práve naopak – zo života. Tento strach býva základom pre dlhodobé užívanie návykových látok. Zo života v danom okamihu vyprchá všetok stres a problémy. Drogy sa stávajú akýmsi emočným anestetikom a protiliekom na pocit prázdnoty, vlastnej nedostatočnosti, ako aj prostriedok úľavy od stresu. Ako píše Gabor Maté, nie je možné pochopiť závislosť, pokiaľ si nepoložíme otázku, akú úľavu závislí nachádzajú v drogách. Závislosť má vždy svoj pôvod v bolesti, ktorá sa odohráva buď na vedomej alebo podvedomej úrovni. Môže sa objaviť rovnako v prípade, pokiaľ človek zažíva emočné odmietanie. Otázkou potom je: z čoho pramení daná bolesť?

„V jadre sa svojim pacientom v mnohom podobám a občas je pre mňa neznesiteľné pomyslenie, aký malý kúsok psychického priestoru, aká štipka milosti zoslanej zhora ma od nich odlišuje.”

Gabor Maté vyjadruje domnienku, že každá závislosť má svoj pôvod v bolestných zážitkoch, vnútorných ranách, z ktorých pramení návykové správanie. Vo svojej knihe popisuje aký formatívny účinok môžu mať následky stresu a zážitky z detstva na psychologické, ako aj neurobiologické faktory závislosti v mozgu. Ako tvrdí, do istej miery je závislé správanie reakciou na strach z prázdnoty. Závislosť je však rovnako jedným z následkov spirituálnej deprivácie.

„Podobu, závažnosť a objekt závislosti ovplyvňuje mnoho rôznych faktorov – sociálne, politické a ekonomické postavenie, rodinná anamnéza, ako fyziologická, tak aj psychologická, rôzne predispozície – ale v jadre všetkých závislostí sa nachádza spirituálne prázdno.”

V knihe sa taktiež spomína, že práve izolácia je tým faktorom, ktorý nevyhnutne súvisí so samotnou podstatou závislosti. Psychická izolácia dokáže dohnať ľudí k závislosti, a následne ich práve závislosť v izolácii drží – keďže motivácia a správanie spojené s drogami sa ocitá na vyššom stupni rebríčka priorít vrátane ľudského kontaktu. Gabor Maté uvádza myšlienku, že závislosť je potrebné vnímať ako rozsiahle kontinuum plné jemných nuansy.

„Som presvedčený, že pokiaľ by sme sa na závislosť zadívali so skutočne otvorenými očami a mysľou, potom by sme ju nevideli ako záhadu, ale vnímali by sme ju ako skutočne zložitý fenomén. V úžase by sme pozorovali spletitosť fungovania ľudského mozgu a pociťovali súcit so všetkými, ktorí podľahli hypnotickej moci návyku.”

Gabor Maté zdôrazňuje fakt, že práve závislosť na drogách je tým faktorom, ktorý poškodzuje tie časti mozgu, ktoré sú priamo zodpovedné za proces rozhodovania. Okrem toho venuje pozornosť sebaregulačným okruhom, ktoré rovnako zostávajú narušené v dôsledku závislosti, kedy závislý človek takpovediac nemá inú možnosť sa rozhodnúť, než že nebude závislým.

„Ľudia sa rozhodujú a jednajú vždy v určitom širšom kontexte okolností, a medzi ne patrí do značnej miery spôsob fungovania ich mozgu. I mozog sám sa vyvíja v prostredí skutočného sveta a pôsobia naň podmienky, nad ktorými nemá daný jednotlivec žiadnu kontrolu.”

Ako najdôležitejší biologický faktor, ktorý určí, či sa u jedinca vytvorí predispozícia k závislosti na návykových látkach alebo správaní, je vývoj mozgu plodu a následne vývoj malého dieťaťa. V tejto časti knihy Gabor Maté upozorňuje na dynamický proces, označovaný ako neurálny darwinizmus, pri ktorom 90% spojení obvodov v našom mozgu vzniká až po narodení, kedy postupne dochádza k tzv. prestrihávaniu nepoužívaných okruhov, ktorý sa označuje termínom synaptický prestrih.

„Mozog rodičov celkom reálne a konkrétne programuje mozog potomka, čo je dôvodom, prečo vystresovaní rodičia často vychovajú deti, ktorých stresový aparát tiež beží na plné obrátky, bez ohľadu na to, nakoľko svoje deti milujú, a akokoľvek sa snažia robiť pre svoje dieťa to najlepšie.”

Gabor Maté sa rovnako pohráva s myšlienkou, že človek môže byť skutočne prítomný vo svojom živote, len dokým je ešte dieťa. Ľudia si môžu závislosť vytvoriť aj v prípade neustálej potreby napĺňať si myseľ alebo telo vonkajšími zdrojmi, zabezpečujúcimi útechu – či už fyzickú alebo emočnú. Takáto potreba je označovaná ako prejav zlyhania sebaregulácie, a teda neschopnosti udržať si primerane stabilnú vnútornú emočnú atmosféru.

„Žiadna ľudská bytosť nie je v jadre prázdna či nedostatočná, ale mnohí ľudia sami seba takto vnímajú a žijú, ako by tomu tak bolo. Pokúšať sa odstrániť tento pocit prázdnoty a nedostatočnosti vo vnútri kohokoľvek závislého je ako snažiť sa zasypať kaňon rieky lopatkami piesku. Energia venovaná takejto nekonečnej a márnej úlohe potom chýba tam, kde treba – pri psychickom a duchovnom raste, pri skutočne uspokojujúcich činnostiach a pri kontakte s našimi blízkymi.”

Ak chcete skutočne porozumieť druhému človeku, skúste pochopiť jeho temnotu – je v nej ukrytá odpoveď. Kniha z autorského pera Gabora Matého vás po prečítaní poslednej strany celkom iste uvedie do dialógu so sebou samým. Totiž vždy, keď stretnete človeka, nemôžete nikdy vedieť, čím si práve prechádza, aká náročná či ťaživá skúsenosť ho sprevádza životom, aká minulosť ho oberá o spánok, pretože častokrát tie najintenzívnejšie prežitky zostávajú ukryté pred zrakmi divákov pod rúškom bolesti, strachu, beznádeje, utrpenia či hanby. Mať vždy po ruke slová podpory a pochopenia predstavujú krok k vnútornému liečeniu. Spisovateľ Johann Hari sa o závislosti vyjadril ako o adaptácii v zmysle, že závislosť nedefinuje človeka, je to však jeho klietka, v ktorej dennodenne žije. Závislosť, ktorej podoba môže byť rôzna, je tichým peklom, ktoré so sebou takpovediac berie dušu človeka, okráda ho o vnútorný mier, oslepuje jeho realitu, pričom koreňom jej existencie je pretrvávajúca bolesť ako signál nepochopenia. Neraz sa potom môžeme zamýšľať nad tým, či práve budovanie nových začiatkov nie je tým správnym krokom, ako poraziť minulosť, pre tých, ktorí sa rozhodnú pozbierať v sebe posledné kúsky síl, odvahy a odhodlania bojovať o svoj život – nikdy totiž nie je hanbou začať od znova, s vedomím nádeje a víziou dní, ktoré môžu priniesť lepšiu budúcnosť. Možno stačí iba zobúdzať sa s pocitom, že dnešný deň je práve tým dňom, do ktorého je potrebné vložiť o kúsok viac dôvery vo svoju schopnosť zmeniť svoj vlastný svet, nech sú ozveny okolia či príkoria každodennosti akékoľvek. Každý nový deň sa tak stáva malým víťazstvom hodným uznania. Niekedy totiž od celkovej zmeny života človeka delí iba tenká čiara – jeden krok. Ten prvý.

„My všetci, ktorí túto prácu berieme ako svoje poslanie, tak odpovedáme na volanie istého vnútorného hlasu, ktorý znie rovnakým tónom, ako životy tých dysfunkčných, utrápených ľudských bytostí, o ktoré sa staráme. My sa však potom každý deň vraciame do svojich domovov, ku svojim záujmom a vzťahom, zatiaľ čo naši závislí zverenci zostávajú pripútaní reťazami za neviditeľným plotom ich drogového gulagu.”

 

„Dokým dýchame, môžeme sa uzdraviť.”
Gabor Maté

 

Vydavateľstvo: PeopleComm

Rok vydania: 2020

Počet strán: 528

Rozmer: 167×235 mm

ISBN: 978-80-87917-62-6

Kniha dostupná na: Kniha měnící pohled na příčiny a léčení závislostí (peoplecomm.cz)

Maté, G. 2020. V říši hladových duchů: Blízká setkání se závislostí. Praha: PeopleComm, 2020. 528 s. ISBN 978-80-87917-62-6.

Pridať komentár.

Váš email nebude zverejnený. Označené * je povinné pole