„Sloboda nie je ničím iným, než šancou byť lepším.“
Albert Camus
Sloboda. Slovo, ktorému každý človek na prvý pohľad celkom iste rozumie, avšak málo z nás skutočne vie tento stav „prežiť“ či dosiahnuť vo svojom živote. Nachádza sa totiž kdesi hlboko v nás. K jej objaveniu mnohokrát treba porušiť zabehané pravidlá. Keď sa však rozhodneme pozrieť bližšie, môžeme dospieť k celkom pozoruhodnému zisteniu, že prekážkou vo svojich životoch sme častokrát my sami. Naše myslenie, vnímanie, prežitá minulosť, hlboko zakorenené „pravdy“ a podvedomé strachy, ktoré blokujú to, kým skutočne sme. Americká autorka Carrie Jones tvrdí, že tajomstvom šťastia je sloboda a tajomstvom slobody je guráž. Avšak k jej dosiahnutiu treba aj istú dávku disciplíny. Sloboda, ako vravel už Friedrich Nietzsche, vyžaduje zodpovednosť k sebe samému. Sloboda, voľnosť, nezávislosť – sú podmienené absenciou životných očakávaní, pokiaľ chceme dosiahnuť možnosť osobného voľného rozhodovania a konania. Je možné stať sa slobodným človekom s nezávislou vôľou? Na túto otázku a mnohé iné sa snaží odpovedať Laurent Gounelle vo svojom románe – Boh cestuje vždy inkognito, ktorého názov si prepožičal od Alberta Einsteina. Bonmot v pravom slova zmysle znie: „Náhoda je Boh, ktorý sa prechádza inkognito.“
„Ešte jeden krok…
Svoj čin som si dôkladne premyslel. Dlho som všetko zvažoval, rozhodoval sa a pripravoval. Zvolil som si toto východisko, vyrovnal som sa s tým, prijal som toto riešenie za svoje. V pokoji som sa rozhodol, že ukončím svoj nezmyselný a bezcieľny život. Život, ktorý mi už – a toto presvedčenie sa do mňa postupne hlboko vrylo – nemôže priniesť nič, čo by za to stálo.“
Ústrednou postavou kriminálneho románu je Alan Greenmor – pracovník firmy Dunker Consulting, ktorá sa sústreďuje na nábor a sprostredkúvanie pracovných príležitostí. Jedného dňa ho život privedie na rázcestie, aby sa pozrel osudu do tváre. V časopise sa dočíta o teórii k samovražde a o vhodnom mieste na jej prevedenie, ktorým je – Eiffelova veža. Alan v tom uvidel čosi veľkolepé, a zároveň to vnímal ako celkom vhodnú „odplatu“ za život, ktorý viedol.
„Zbabral som si život. Zmocnili sa ho iní. Smrť mi však patrí. Mne jedinému. Neprichádza do úvahy, aby som komukoľvek dovolil odvrátiť ma od môjho činu, presviedčať ma, že život je predsa len krásny, že iní sú ešte nešťastnejší než ja, unúvať ma podobnými rečami. Tak či tak, nik ma nemôže pochopiť. Napokon, od nikoho som to ani nežiadal. Chcel som iba jedno – byť sám. Sám.“
V tom momente na konci oceľového nosníka však uvidel muža, ktorý sa mu uprene díval priamo do očí.
„Teraz sa zlostíš. Ale v hĺbke duše veľmi trpíš, povedal pokojným hlasom s ľahkým prízvukom, ktorý som nedokázal identifikovať.“
Teraz si skúste len na celkom malú chvíľu predstaviť, že vám niekto zdanlivou „zhodou náhod“ zachráni život a výmenou za to sa zaviažete urobiť všetko, o čo vás požiada – s ručením vlastného života a pre vlastné dobro. V tomto okamihu prestávate viesť kormidlo svojho života. Počiatočné vzrušenie začnú striedať čoraz väčšie pochybnosti a obavy.
„Neexistujú ohromné problémy. Sú len slabí ľudia.“
Tajomná postava – Yves Dubreuil, so sebou prináša nespočetne mnoho zamyslení. Prečo by mal Alan vkladať svoj život do rúk cudzieho človeka? Aké sú jeho pravé pohnútky? Život bez slobody je totiž ako telo bez duše. Celou knihou sa nesie motív preferujúci „nebezpečnú slobodu“ pred „mierumilovným otroctvom“.
„Keď hovoríme s niekým cudzím o svojom súkromnom živote a prekročíme hranicu bežných udalostí, ktoré sa v ňom odohrávajú, ako napríklad práca, všedné medziľudské vzťahy v spoločnosti, na pracovisku či na verejnosti, skrátka rutina všedného dňa, a náš vnútorný život, naše citové a myšlienkové zákutia, naše intímne vzťahy sa dostanú na svetlo dňa, je v tom niečo neprijateľné.“
V tejto chvíli Alan prekonal svoj strach a zveril sa so svojím vnútorným prežívaním, pretože nadobudol pocit, že Yves ho nesúdi. Prekonal tak hranicu osobnej vnútornej zdržanlivosti s novo objaveným pocitom ochoty, že mu niekto dáva priestor na vypočutie, pochopenie a objavenie zákutí jeho mysle.
„Prežil si v živote veci, ktoré sa svojím spôsobom hlboko vryli do tvojej psychiky a teraz podmieňujú spôsob, akým nazeráš na svet, ako sa správaš, aké máš vzťahy s inými ľuďmi a čo cítiš… Výsledok tohto všetkého je, že to nefunguje a ty sa necítiš dobre – aby som to povedal jasne. Spôsobuje ti to problémy a si nešťastný. Treba teda operatívne zmeniť niektoré veci…“
A práve tieto slová sprevádzajú začiatok Alanovej dlhej cesty, ktorá doteraz so sebou niesla iba strachy a úzkosti. „Rob všetko tak, aby ti to prinášalo potešenie“ – jedna z prvých rád, ktorá odznela v románe. Skúšky, ktorými postupne prechádzal boli neľahké, a vyzývali ho k prehodnocovaniu vlastných myšlienok a úvah.
„Som presvedčený, že každý z nás môže zmeniť svet. Pod podmienkou, že nezaloží ruky krížom, ale bude niečo robiť. A že sa nevzdá toho, čo považuje za správne, ani nedovolí, aby sa ľudia vysmievali z hodnôt, ktoré uznáva. Inak máme aj my svoj podiel viny na tom, čo sa deje.“
Alan počas svojej cesty vnútornej premeny dospel k nejednému zamysleniu, ktoré otriaslo jeho vlastným vnútrom, hodnotami, či odvahou, ktorú v sebe tajne nosil. Uvedomenia, ktoré jeho postava prináša, môžu byť jedným z AHA momentov, ktoré v čitateľovi otvoria nové obzory.
„Život je raz taký, v ťažkých životných situáciách si len zriedka uvedomujeme, že takéto chvíle majú hlbokú, ale skrytú funkciu: umožniť nám, aby sme rástli. Anjeli sa prestroja za bosorky a ponúknu nám nádherné darčeky, starostlivo zabalené v odpudzujúcich obaloch. Či už ide o neúspech, pád, chorobu alebo nestálosť a neistotu každodenného života – nie vždy sme ochotní prijať „darček“, nie vždy sa nám ho chce rozbaliť, aby sme sa pozreli na skryté posolstvo, ktoré nám prináša.“
Laurent Gounelle v postave Alana Greenmora chcel ukázať, kam až môže človek zájsť, keď sa zbaví strachu.
„Skutočný rozvoj sa predsa odohráva vo vnútri. Šťastní sme vtedy, keď meníme seba samých, nie vtedy, keď meníme to, čo nás obklopuje.“
Niekedy, tie najväčšie víťazstvá v životoch ľudí nastávajú v okamihu, keď si uvedomia nereálnosť strachov a obáv, ktoré v sebe počas svojho života niesli či opakovane živili. A niekedy, vyriešenie životných kríz spočíva v prijatí situácie bez súdenia a hodnotenia – s láskou a súcitom k sebe, k prežívaniu a s pochopením. Keď hľadíte životu priamo do tváre s vierou, že všetko sa deje pre vaše najvyššie dobro, možno prídete k uvedomeniu, že život je len spleťou rôznych ciest, ktoré vás dovedú presne na to miesto, kam patríte, avšak vždy máte slobodnú vôľu v tom, pre ktorú trasu sa rozhodnete, a čo sa na svojej ceste potrebujete naučiť. Ak vnímate život ako svojho láskavého učiteľa a priateľa, ktorý k vám prehovára s cieľom otvoriť vašu vlastnú myseľ a srdce, budete podnikať jednotlivé kroky s vďačnosťou, ktorá bude postupne otvárať vašu vnútornú citlivosť svetu. Byť zmenou, ktorá odráža svet. Byť človekom, ktorého ste v najťažších chvíľach svojho života potrebovali najviac. Byť pevným hlasom svojho bytia. Aj to sú možné ciele duše a transformácie vlastného ja do podoby, kedy sa na seba môžete pozrieť z nadhľadu, s patričným odstupom. Laurent Gounelle a myšlienky, ktoré prináša prostredníctvom svojej knihy Boh cestuje vždy inkognito vás zavedie na miesta, kde sa sami seba opýtate, kam až siaha vaša vlastná odvaha.
„Ak chceš zmeniť svet, zmeň najprv sám seba.“
Gándhí
Vydavateľstvo: Citadella
Rok vydania: 2015
Počet strán: 455
Rozmer: 156×230 mm
ISBN: 978-80-89628-82-7
Kniha dostupná na: Kniha Boh cestuje vždy inkognito | Knihy pre každého (knihyprekazdeho.sk)
Gounelle, L. 2015. Boh cestuje vždy inkognito. Bratislava: Citadella, 2015. 455 s. ISBN 978-80-89628-82-7.
Add Comment