„Keď sme boli deti, mysleli sme si, že keď vyrastieme, nebudeme už viac zraniteľní. Ale dospieť znamená prijať zraniteľnosť. Byť nažive je byť zraniteľný.“
Madeleine L´Engle
Žiť z celého srdca a zušľachťovať vlastnú autenticitu. Rozvíjanie sebasúcitu a odolného ducha. Dosiahnutie vnútorného pokoja a ticha. Zraniteľnosť a hlboká viera vo vlastnú hodnotu, ktorú sprevádza odvaha. Konfrontácia so strachom, neangažovanosťou a túžbou po väčšej odvahe. O tom všetkom je kniha Odvaha žiť naplno. Súčasne je o odvahe zniesť váhu vášho životného príbehu. Autor Danny Silk sa o zraniteľnosti vyjadril v kontexte, že ide o nadobúdanie našej najväčšej potreby, zatiaľ čo riskujeme našu najväčšiu bolesť. Frank Crane vyslovil myšlienku, že nikdy nie sme tak veľmi zraniteľní, ako keď veríme druhému človeku – paradoxne, ak nemôžeme dôverovať, nemôžeme v tom prípade nájsť lásku či šťastie. Zraniteľnosť sa tak stáva miestom intimity. Amy Poehler zraniteľnosť vníma ako kľúč k šťastiu. Hovorí, že zraniteľní ľudia sú zároveň tými najsilnejšími, pretože otvoriť svoje srdce a zdieľať svoje pravé ja, znamená prinášať do svojho života oveľa viac lásky. Brené Brownová však zraniteľnosť vníma ako rodisko inovácií, kreativity a zmeny. Kniha Odvaha žiť naplno nabáda k spoločnému hľadaniu odpovedí na otázky ako: Čo je príčinou nášho strachu zo zraniteľnosti? Ako sa chránime pred zraniteľnosťou? Akú cenu platíme, keď vypneme a prestaneme sa angažovať? Ako uplatňujeme a prežívame zraniteľnosť, aby sme mohli začať meniť spôsob, akým žijeme, milujeme, vychovávame deti a vedieme ľudí?
„Zraniteľnosť neznamená okúsiť víťazstvo alebo porážku, je to pochopiť nutnosť oboch – je o zapojení sa. Znamená to dať do bytia všetko.“
Brené Brownová v úvode svojej knihy ponúka zamyslenia o tom, čo znamená pojem zraniteľnosti jej očami. Hovorí, že nikdy nebudeme dostatočne dokonalí a nezničiteľní na to, aby sme vstúpili do arény zvanej život. Ak by sme totiž čakali na ten moment absolútnej pripravenosti, mohli by sme veľmi ľahko prepásť vzťahy a príležitosti, premárniť svoj čas a obrátiť sa takpovediac chrbtom schopnostiam, ktoré nám boli dané. Odvaha prejaviť sa a dovoliť si byť videný – to predstavuje zraniteľnosť, to predsa znamená mať odvahu žiť naplno. Jedným z poznatkov, ktoré Brené získala počas svojho bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia v odbore sociálna práca, znel:
„Spojenie s ľuďmi je dôvod, prečo sme tu. Je v nás pevne zakódované udržiavať kontakty s ostatnými, to dáva zmysel našim životom, účel a význam – bez tohto kontaktu trpíme.“
Zraniteľnosť predstavuje jadro, srdce, ako aj stred zmysluplných ľudských skúseností. Pre Brené táto nová informácia znamenala vážnu dilemu. Avšak k čomu dospela za niekoľkých pár rokov je pravda, ktorá tvorí jadro tejto knihy:
„Záleží na tom, čo vieme, ale viac záleží na tom, kto sme.“
Prvá kapitola knihy sa orientuje na tému nedostatku, konkrétne na pohľad dovnútra našej kultúry večnej nedostatočnosti. V tejto časti knihy odznejú tak závažné otázky, ako: Sme obklopení narcistickými ľuďmi? Zmenili sme sa na kultúru egocentrických, grandióznych ľudí, ktorí sa zaujímajú len o moc, úspech, krásu a aby boli špeciálni? Sme takí kompetentní, že sme skutočne presvedčení, že sme mimoriadni, aj keď sa v skutočnosti nepodieľame na dosahovaní niečoho hodnotného? Je pravda, že nám chýba potrebná empatia, aby sme mohli byť súcitní, spojení ľudia? Autorka sa snaží nazerať na narcizmus cez optiku zraniteľnosti. V tomto smere vidí skôr strach z priemernosti, ktorý je založený na hanbe.
„Niekedy prostý akt humanizácie problémov na ne vrhá dôležité svetlo, ktoré často zasvieti vo chvíli, keď sa aplikuje stigmatizujúca nálepka.“
Brené ďalej vo svojej knihe rozoberá mýty o zraniteľnosti. Prvým z nich je: Zraniteľnosť je slabosť. Zraniteľnosť však nemožno vnímať v intenciách dobrá – zlá. Nejde o temnú emóciu, rovnako však nie je vždy ani svetlá, pozitívna skúsenosť.
„Zraniteľnosť je kolískou emócií a zážitkov, po ktorých túžime. Zraniteľnosť je rodiskom lásky, spolupatričnosti, radosti, odvahy, empatie, zodpovednosti a autentickosti. Ak chceme dosiahnuť väčšiu zrozumiteľnosť nášho účelu alebo hlbšie a zmysluplnejšie duchovné životy, zraniteľnosť je tá správna cesta.“
Druhý mýtus o zraniteľnosti znel: Mňa sa zraniteľnosť netýka. Ako autorka ďalej píše, nie je možné sa rozhodnúť nezúčastňovať na neistote, rizikách a emocionálnom vystavení, ktoré súvisia s každodenným životom.
„Radi vidíme neskrývanú pravdu a otvorenosť u iných ľudí, ale bojíme sa dovoliť ľuďom vidieť ju v nás. Bojíme sa, že naša pravda nie je dosť dobrá – že to, čo môžeme ponúknuť, nie je dosť dobré bez prikrášlení a ozdôb, bez úprav a nie je očarujúce.“
Tretí mýtus sa dotýka myšlienky: Zraniteľnosť je dať zo seba všetko von. V tomto smere možno hovoriť o tom, že zraniteľnosť je podmienená reciprocitou, ktorá vyžaduje hranice a dôveru. Zraniteľnosť sa tak stáva prostriedkom zdieľania skúseností s ľuďmi, ktorí si zaslúžili právo ich počuť. Záverečný mýtus hovorí: Môžeme konať samostatne.
„Odvaha je nákazlivá.“
V nasledujúcej kapitole sa Brené venuje téme pochopenia a porazenia pocitu hanby. Hovorí, že odolnosť voči hanbe je kľúčom k pochopeniu našej zraniteľnosti. Zároveň identifikuje čo je hanba a prečo je o nej tak náročné hovoriť. Hanba predstavuje strach zo straty spojenia. Brené Brownovej sa podarilo na základe výskumu definovať dvanásť kategórií hanby: vzhľad a telesná podoba, peniaze a práca, materstvo/otcovstvo, rodina, rodičovstvo, duševné a fyzické zdravie, závislosť, sex, starnutie, náboženstvo, prežitie traumy, byť stereotypovaný alebo označovaný. Priestor v knihe dostáva aj pavučina hanby z pohľadu žien a mužov. Vo svojej knihe autorka rozpracováva tri formy krytia, ktoré predstavujú bežný arzenál zraniteľnosti. Ide o radosť s predtuchou, perfekcionizmus a otupenie. Kľúčovým problémom sa však javí neangažovanosť ako jadro väčšiny problémov, s ktorými sa Brené stretla v rodinách, školách, komunitách a organizáciách.
„Len vtedy, ak máme dosť odvahy skúmať tmu, objavíme nekonečnú silu nášho svetla.“
Záverečná kapitola je venovaná rodičovstvu. Ústrednou myšlienkou je, mať odvahu byť takými dospelými, akých chceme vychovať z našich detí. V tejto časti sa Brené Brownová s čitateľmi delí o to, čo sa dozvedela o vlastnej cene, odolnosti voči hanbe a o zraniteľnosti z jej výskumu o rodičovstve.
„Nádej je poslaním boja.“
Myšlienky. Dokážu rovnakou silou rúcať i budovať mosty. Sú to zároveň tie isté myšlienky, ktoré majú schopnosť v jednom momente pozdvihnúť vaše ja, ako ho aj zničujúcou ráznosťou a nekompromisným úderom dostať na kolená. Vaše vlastné vnútorné monológy, ktoré spolu s emočným nábojom v istej chvíli našepkávajú, že nie ste nikdy dosť. Nikdy dosť dobrí. Nikdy dosť dokonalí. Nikdy dosť štíhli. Nikdy dosť silní. Nikdy dosť múdri. Nikdy dosť istí. Je to ale naozaj tak? Nie sú to všetko len výjavy vlastného ega, ktoré tak urputne volá o pozornosť? A možno sú to „iba“ večne živené ilúzie strachu a nevyliečených zranení, ktorým my sami dávame neustále živú podobu. Tieto všetky signály taktiež môžeme vnímať ako svoje zóny rastu. Oblasti, na ktoré keď cielene upriamime pozornosť, tak sa môžu rozplynúť ako oblak dymu. Potrebujú svoj čas, pretože ide o proces, v ktorom hlbšie spoznávate svoje ja, za pomoci postupných uvedomení vlastných „stratégií prežitia“. Kniha Odvaha žiť naplno mieri svojím obsahom priamo do čierneho. Odstraňuje masky a pretvárku, rovnako však poukazuje na miesto, kde strach a odvaha zdieľajú rovnakú cestu. Čo je tá pravá zraniteľnosť? Ide o úplnú nahotu duše. O miesto, ktoré ste zvyknutí zdieľať iba sami so sebou. Je to priestor vlastného bezpečia za predpokladu, že doň nikoho iného nevpustíte. Ak však človek chce ukázať svoje skutočné ja, je potrebné, odstrániť všetky múry obkolesujúce tú pravú krásu, ktorá v ňom hlboko drieme. To, čo bráni ľuďom odhaliť svoju pravú podstatu je zvyčajne strach. Strach, že keď sa otvoria inému človeku, nebudú prijatí či pochopení. Avšak ako hovorí Brené Brownová – empatia je v tomto smere spojenie, je rebrík urobený z diery v hanbe. Niekedy totiž úplne stačí, keď ste tu pre niekoho – nezištne, s otvoreným srdcom a mysľou dokorán.
„Súcit nie je vzťah medzi liečiteľom a raneným. Je to vzťah medzi seberovnými. Iba vtedy, keď dobre poznáme našu vlastnú temnotu, môžeme byť konfrontovaní s temnotou ostatných. Súcit sa stane skutočnosťou, keď si uvedomíme našu spoločnú ľudskosť.“
Pema Chödrön
Vydavateľstvo: Citadella
Rok vydania: 2015
Počet strán: 320
Rozmer: 130×190 mm
ISBN: 978-80-8182-005-2
Kniha dostupná na: Kniha Odvaha žiť naplno | Knihy pre každého (knihyprekazdeho.sk)
Brownová, B. 2015. Odvaha žiť naplno. Bratislava: Citadella, 2015. 320 s. ISBN 978-80-8182-005-2.
Add Comment