Recenzia knihy – Ben Furman – Nikdy není pozdě na šťastné dětství

„Knihy nás učia tolerancii a lepšiemu porozumeniu sebe i ostatným.“

Ben Furman

 

 

Prečo sa staneme verziou, ktorou sme dnes? Aké faktory nás ochraňujú a pomáhajú nám prežiť napriek všetkému? Ako prekonať minulosť? Asi najjednoduchšiu odpoveď v tomto smere ponúka Buddha: „Každé ráno sa rodíme znovu. Čo učiníme dnes, je tým, na čom najviac záleží.“ Takpovediac nezastaviteľným sa človek nestane za predpokladu, že na jeho  ceste absentujú prekážky a zlyhania. Jeho nezlomnosť spočíva v uvedomení, že nič z toho, čo mu život prinesie do cesty, nerozhádže vnútorný pokoj, ktorý drieme v ňom samom. V tomto smere možno hovoriť o určitej miere flexibility, vďaka ktorej človek dokáže nahliadnuť na svoju cestu životom aj z iných perspektív. Zdanlivé negatívne skúsenosti, či nadobudnutá emocionálna batožina sa tak s odstupom času môže javiť ako faktor zocelenia charakteru. Niekedy na uvedomenie si prínosu vlastných životných skúšok je potrebné vystúpiť z priameho diania, ponúknuť si dostatočný čas na preukladanie vlastných myšlienok s cieľom dospieť k vnútornému mieru. Dni, v ktorých človek blúdi, a nedokáže celkom iste uchopiť či identifikovať všetky bôle zažité v minulosti sú v poriadku. Je v poriadku ak človek hneď nedokáže ťažiť z negatívnych skúseností a previesť ich na pozitívny breh. V tomto ohľade je potrebné nazerať na seba a svoje prežívanie s láskavosťou, ktorú veľakrát vieme ponúknuť okoliu, ale pramálo sebe. Byť odolnou bytosťou znamená mať v sebe vybudovanú schopnosť prekročiť neočakávané. Vidieť za horizont všedných dní, veriť vo svoje schopnosti a pripravenosť v každej chvíli. A možno len v určitých chvíľach sa otvoriť svetu a povedať svojmu životu áno.

 

Ak by jedného dňa okolo fínskeho terapeuta neprešiel motocyklista s nápisom na prednom čelnom skle „Nikdy není pozdě na šťastné dětství“, tak by sme túto knihu nikdy nemali možnosť držať vo svojich rukách. V snahe porozumieť hlbšie tomuto nápisu, Ben Furman uverejnil v dvoch rodinných časopisoch krátky dotazník, ktorý obsahoval tri otázky: Čo vám osobne pomohlo zvládnuť náročné detské zážitky? Čo ste sa naučili zo svojho ťažkého detstva? Ako ste neskôr v živote získali zážitky, ktoré vám v detstve chýbali? Odpoveď predstavovalo 300 listov, na základe ktorých spolu so skúsenosťami so svojimi klientmi a rovnako aj inšpiráciou z rôznych zdrojov prišiel k rôznym zisteniam.

Otázky, ktoré sprevádzajú úvod knihy znejú: Nakoľko je namieste podmieňovať súčasné problémy traumatickými zážitkami z detstva? Predznamenávajú problémy v dospelosti, alebo sa človeku môže dariť aj bez ohľadu na ne? Prečo je niekto schopný „pobiť“ sa so životnými skúškami či s nedostatkom pozitívnych zážitkov z detstva o tak výrazne lepšie, než druhý človek? Odpoveďou je v tomto smere reziliencia – odolnosť, obranyschopnosť.

„Človek má zázračnú schopnosť vytvoriť si za pomoci fantázie skúsenosti a zážitky, ktoré mu realita nemôže ponúknuť.“

Ben Furman vo svojej knihe uvádza, že nesmiernou oporou okrem fantázie predstavovalo pre mnoho ľudí písanie denníka, básní, prípadne iných textov. Rovnako veľkou útechou v náročných chvíľach predstavovali knihy, ktoré prinášali nové uhly pohľadu, porozumenie, a zároveň boli pomocou pre vnútorný rast. Avšak v náročných životných situáciách hrajú významnú rolu povahové rysy a osobné postoje, ako silná vôľa, odhodlanie a cieľavedomosť.

„Existuje mnoho spôsobov, s ktorých pomocou sa môžeme naučiť lepšie porozumieť svojej minulosti. Môžeme sa uchýliť k literatúre, vypočuť si odborníkov, popremýšľať nad tým, čo sa udialo, alebo sa porozprávať s ľuďmi, ktorí prežili niečo podobné.“

V popredí, ako uvádza autor, stojí najmä krízová intervencia, a teda pochopenie dôležitosti vlastných metód prežitia. V psychoterapii sa začal presadzovať naratívny prístup, v ktorom sa na život človeka nahliadalo ako na príbeh, než ako na sériu faktov, pre ktorú je potrebné analyzovanie a vysvetlenie. Anglický detský psychiater Michael Rutter pracoval  na výskume, prostredníctvom ktorého sa snažil prísť na to, ako je možné, že toľkým deťom, ktoré vyrastali v nepriaznivých podmienkach detských domovov, sa v budúcnosti darí oveľa lepšie, než by sa dalo očakávať. Záver výskumu znel, že pozitívne skúsenosti nadobudnuté v priebehu detstva či neskôr v živote môžu človeka pred vplyvom negatívnych zážitkov ochrániť.

„Staré príslovie hovorí, že život nám dáva konštantné množstvo šťastia.“

Jedným zo spôsobov, ako zvládnuť príkoria detstva, prežité utrpenie, je uvedomenie si pozitívneho prínosu z pohľadu skúsenosti.  Niekedy je potrebné siahnuť ďaleko do budúcnosti a položiť si otázku: Ak by sme rozprávali o svojich zážitkoch jedného dňa vnúčatám, čo by sme si želali, aby si z rozprávania odniesli?

„Máme sa čo učiť od mnohých starých ľudí, pretože aj keď bol ich život plný utrpenia, väčšinou nebývajú zatrpknutí, ale skôr vďační.“

Ben Furman vo svojej knihe upriamuje pozornosť na pozitívne myslenie ako na schopnosť spozorovať vo veciach ich užitočnosť za predpokladu, že sa na danú vec vieme pozrieť z dostatočne mnohých uhlov.

„Často platí, že mnohí rodičia svoje dieťa vo vnútri milujú, i keď mu to kvôli vlastným problémom nie sú schopní dať najavo.“

Ako zásadne prínosná sa javí kapitola venovaná častým otázkam, ktoré si podľa autorových skúseností ľudia v spojitosti s detstvom, prekonávaním prekážok a psychickým zdravím veľakrát kladú. K zodpovedaným otázkam, ktoré zaujmú čitateľovu pozornosť patria napríklad: Je pre zdravý psychický vývoj človeka nevyhnutné, aby bol milovaný? Je rozvod pre deti vždy negatívnou skúsenosťou? Vyvinie sa u dieťaťa, ktoré v rodine necíti žiadnu podporu, nízke sebavedomie? Prečo toľko rodičov uráža svoje deti? Mnohé z odpovedí budú iste v čitateľoch dlho rezonovať, pretože otvárajú náročné životné etapy a skúsenosti.

Ben Furman skrz svoju knihu ponúka mnoho pohľadov ľudí, ktorých detstvo bolo poznačené neľahkými útrapami a životnými osudmi. Pri ich čítaní vnímate jednotlivé príbehy s veľkou dávkou súcitu, pretože i z niektorých strohých opisov dokáže pozorný čitateľ vycítiť prežitú bolesť, beznádej, utrpenie i odcudzenie od rodiny. Príbehy, ktoré v knihe odznejú však prinášajú hlboký vhľad v zmysle, že ľudia po prežití náročných chvíľ dokázali svoj život pretransformovať v šťastie a nájsť lásku k životu i keď to nebolo jednoduché. Ben Furman v závere svojej knihy ponúka životnú filozofiu, ktorej sa naučil počas jej príprav smerujúc k zvýšeniu kvality života.

 

 

 

„Pokiaľ naše detstvo nebolo šťastné, o to väčší dôvod máme pokúsiť sa o šťastnú dospelosť.“

Matti Jokinen

 

 

 

Vydavateľstvo: Portál

Rok vydania: 2015

Počet strán: 144

Rozmer: 130×200 mm

ISBN: 978-80-262-0820-4

Kniha dostupná na: Nikdy není pozdě na šťastné dětství | Portál slovakia (portalslovakia.sk)

Furman, B. 2015. Nikdy není pozdě na šťastné dětství. Praha: Portál, 2015. 144 s. ISBN 978-80-262-0820-4.

Pridať komentár.

Váš email nebude zverejnený. Označené * je povinné pole