Recenzia knihy – Wunibald Müller – Sám, ale ne osamělý

„Mnohí zamieňajú nezmyselné krúženie okolo seba samého za sebapoznanie. Avšak prijať svoje bytostné Ja a porozumieť mu je podmienkou pre fungujúce vzťahy s ostatnými.“

Stephanie Dowrick

 

 

Samota a osobná identita predstavujú témy, dotýkajúce sa nás všetkých na tej najhlbšej úrovni. Mahatma Gandhi nechal znieť myšlienku, že je jednoduché zostať stáť v dave, ale chce to skutočnú guráž byť osamote. Avšak dovolím si v tejto chvíli na malý okamih parafrázovať slová Johna Steinbecka – o tom, že všetky skvelé a vzácne veci vznikajú v prítmí. Pretože niektoré kroky v živote je priam nevyhnutné vykonať osamote. Samota je vo svojej podstate súčasťou každého z nás. Skrz jej odtiene dokážeme porozumieť svojim vnútorným pohnútkam, a práve vďaka nej vieme spoznať tú pravú esenciu v nás. Samota dokáže ponúknuť človeku jeden z najcennejších darov, ak jej pootvorí dvere svojho života. Ten dar v sebe snúbi neustálu schopnosť rastu, ktorej výsledkom je, že vyformuje človeka v silnú a nezlomnú osobnosť, schopnú pustiť zo života všetku nahromadenú bolesť, čím posilní svoju životnú stabilitu – svoje korene. Samota vie priniesť mnoho pohľadov na seba a svet vôkol. Jej plnosť a farebnosť ocení ten, kto nemá strach poodhaliť závoj svojej osobnosti. Paulo Coelho a jeho myšlienka týkajúca sa samoty hovorí o tom, že pokiaľ akceptujeme samotu, stane sa darom, ktorý nás bude viesť k nájdeniu cieľa v živote. Samotu však nemožno ani na moment zamieňať s osamelosťou. Tá hovorí o pocite odlúčenia, prázdnoty, ničoty. Vytvára dojem zbytočnosti. Deepak Chopra však tvrdí, že pokiaľ je láska univerzálnym jazykom, nikto sa nemôže cítiť byť vynechaný. Útla knižka psychológa a psychoterapeuta Wunibalda Müllera prináša v tomto ohľade nesmierne cenný pohľad na samotu a osamelosť. Pri jej čítaní sa neubránite myšlienke siahnuť a zahĺbiť sa do vlastného ticha a postupne odkrývať, čo sa za ním nachádza. Ústrednou témou knihy autora Wunibalda Müllera sú kladné i záporné stránky samoty a opustenosti. Bližšie sa pozerá na aspekty sebapoznania, hľadania vlastnej identity, sebahodnotenia, ako aj schopnosti intimity. V závere ponúka cesty, ktoré človeku majú dodať odvahu aby sa dokázal samote a osamelosti postaviť tvorivo a využiť ich pre svoj osobný rast.

 

„Môžeme byť sami a cítiť sa pritom skutočne dobre, alebo to vnímať ako neznesiteľný stav.“

V popredí stojí najmä téma existenciálnej samoty, ktorej je vystavený každý človek. Ako istý druh osamelosti popisuje autor v knihe odlúčenie a odcudzenie, kedy sa môže dostaviť pocit, že sme sami pre seba záťažou. Taktiež „dlhá chvíľa“ môže reprezentovať pocit osamelosti.

„Prežitok osamelosti je často sprevádzaný pocitom nezmyselnosti.“

Osamelosť môže byť občas zamieňaná či porovnávaná so smútkom a depresiou, pričom práve depresia je faktorom, ktorý prispieva k tomu, že človek môže pociťovať osamelosť. Samotu však možno rovnako vnímať ako výsadu a prameň uzdravenia, kedy sa stáva zážitkom tlmiacim hektickosť všedného dňa.

„Osamelosť je stav, v ktorom sme kľudní a uvoľnení, a sme schopní vcítiť sa do ľudí a vecí, bez toho, aby nás pritom čokoľvek rušilo.“

Wunibald Müller vo svojej knihe opisuje taktiež duchovný rozmer samoty a osamelosti ako kontakt či stretnutie sa s vlastnou hĺbkou. Autor ďalej bližšie špecifikuje a definuje pojem sebauvedomenia. Poznamenáva, že objavenie vlastnej identity je dôležitou podmienkou k vytváraniu vzťahov. Do súvislosti dáva sebahodnotenie a cit k sebe samému. Ako základnú otázku si v tomto smere treba položiť: Mám k sebe kladný, hrejivý a láskyplný vzťah? Mám sa rád? Samota sa doslova môže stať prameňom radosti – ako opisuje autor.

„Naša schopnosť prekonať osamelosť v dospelosti, zniesť samotu alebo i tento stav zmeniť je okrem iného riadená patričnými pozitívnymi či negatívnymi skúsenosťami z detstva.“

Jedným z dôvodov, ktoré majú priamy dopad na osamelosť býva neschopnosť utvárať a pestovať úprimné vzťahy k iným ľuďom. V tejto časti knihy sa autor detailnejšie venuje téme narcizmu prostredníctvom pár príbehov a myšlienkových pozastavení. Následne pozvoľna prechádza k téme venovanej intimite. Uvádza, že je možné rozlišovať rôzne formy intimity, konkrétne – emocionálnu intimitu, intelektuálnu intimitu, sociálnu intimitu, sexuálnu intimitu, celibátnu intimitu a spirituálnu intimitu.

„Ten, kto sa obráti k svojej duši, a odomkne si tak nevedomie, kráča životom s iným povedomím než predtým. Zažije niečo, čo jeho postoj k životu zmení.“

V knihe okrem iného odznie aj téma uvedomenia si vlastnej ceny nezávisle na výkonoch. V závere sa autor zaoberá samotou ako príležitosťou k tvorivému zaobchádzaniu s osamelosťou.

 

Dozrievanie v tichu a vnútorná sloboda. Cesta k vnútornému obrazu a vlastnej jedinečnosti. Tak by bolo možné v pár slovách a myšlienkach zhrnúť knihu Wunibalda Müllera, ktorá sa dotýka samoty a osamelosti. Čas, ktorý človek strávi sám so sebou, je časom zdieľania tých najhlbších a najvnútornejších myšlienok, ktoré v ňom prebývajú. Kráčať sám, znamená totiž kráčať chodníkmi, ktoré nikto pred vami ešte neskúsil a neobjavil. Kráčať sám, však taktiež znamená do hĺbky precítiť vlastné volanie duše. Prežívanie samoty sa môže stať objavnou cestou, v ktorej budete nachádzať svoje pravé Ja v rôznych podobách. Taktiež sa môže stať náročným putovaním po vlastnom vnútornom svete. Wunibald Müller skrz zopár priamo mierených otázok smeruje čitateľa do skúmania svojej podstaty. Zaujímavou súčasťou knihy je test sebahodnotenia, ku ktorému autor priraďuje v závere otázky ako: Do akej miery vnímam, ako hodnotím sám seba? Aký vplyv má moje sebahodnotenie na moje vzťahy k ostatným? Pre tých, ktorých zaujíma celkovo téma vzťahov, môže byť prínosná časť knihy, ktorá je venovaná ich hierarchii a rôznorodosti. Rovnako tu ponúka priestor v podobe otázok na zamyslenie sa nad dostatočnosťou vzťahov, ktoré si utvárame. Ak ste pripravení položiť si otázky, na ktoré býva celkom neľahké nájsť okamžitú odpoveď, v tom prípade vás pozývam na objavnú cestu, ktorej sprievodcom bude Wunibald Müller. Možno práve táto útla knižka rozozvučí vo vás chuť sebaspoznávania zmysluplnej samoty. Prečo zmysluplnej? Pri myšlienkach o samote, jej prežívaní a vnútornom tichu, ktoré ju sprevádza, možno aj vy objavíte hlbokú vďačnosť k vlastnému bytiu a voľnosti.

 

 

„Keď dokážeš sám seba milovať a keď vieš, že je v poriadku nebyť dokonalý, potom každý deň sýtiš svoju dušu. Prijmeš skutočnosť, že si taký, aký si.“

Elisabeth Kübler-Ross

 

 

 

Vydavateľstvo: Portál

Rok vydania: 2011

Počet strán: 112

Rozmer: 150×185 mm

ISBN: 978-80-262-0001-7

Kniha dostupná na: Sám,ale ne osamělý | Portál slovakia (portalslovakia.sk)

Müller, W. 2011. Sám, ale ne osamělý. Praha: Portál, 2011. 112 s. ISBN 978-80-262-0001-7.

Pridať komentár.

Váš email nebude zverejnený. Označené * je povinné pole