Recenzia knihy – Christel Petitcollin – Oběť, kat a zachránce

„Ak chceš byť múdry, nauč sa rozumne pýtať, pozorne počúvať, pokojne odpovedať, a keď nemáš čo povedať, prestaň hovoriť.“

Johann Kaspar Lavater

 

 

Odhaľovanie svojich vlastných hier a hier svojho okolia. Pozornosť voči každodennej realite. Pružnosť, prispôsobivosť a zmena ako súčasti naplneného života. Prijatie zodpovednosti a schopnosť jednať. Aj tieto spomenuté faktory sú nesmierne dôležité  v spôsobe, akým komunikujeme. Rovnako však svoju úlohu v procese komunikácie zohráva naša vlastná miera zraniteľnosti a vytvorenie obrany. Christel Petitcollin upriamuje pozornosť najmä na fakt, že je viac než prínosné, sústrediť sa na predvídanie vlastných reakcií, ako aj reakcií okolia v uvedomení toho, že my sami máme k dispozícii neustále rôznorodé možnosti využitia nových komunikačných alternatív. Ocitli ste sa už niekedy v takpovediac začarovanom kruhu komunikácie, v ktorej ste mali pocit, že nespeje do žiadneho zdarného bodu, ale práve naopak sa viac a viac zamotávate do nekončiacich diskusií odklonených od pôvodnej témy rozhovoru s neuspokojivým výsledkom? Stalo sa vám, že pôvodný zámer s ktorým ste do rozhovoru vstupovali sa náhle zmenil v niečo, s čím ste nerátali? Chceli by ste nájsť „kľúč“ k efektívnej komunikácii, ktorá sa vymedzuje od hrania hier? Ak ste na všetky zmienené otázky odpovedali kladne, v tom prípade skúste siahnuť po knihe psychologičky a psychoterapeutky Christel Petitcollin – Oběť, kat a zachránce. Stane sa aj vašim sprievodcom na ceste objasnenia pojmov psychologických hier Erica Berna – zakladateľa transakčnej analýzy.

 

Christel Petitcollin čitateľa v úvode zoznamuje v súvislosti s komunikáciou s termínom „psychologická hra“, kedy možno hovoriť o neúmyselnej, neplodnej, negatívnej komunikácii s neuvedomelými pohnútkami. Autorka vo svojej knihe hovorí o profiloch: obeť, kat a záchranca, pričom psychologickú hru determinuje na základe určitých špecifických znakov ako: Dosiahli sme opaku toho, čo sme chceli. Máme pocit, že sme márnili energiu výmenou neplodných, popudzujúcich rečí. Uzatvárame vzťahový súboj a máme pritom dojem, že sme sa nechali nachytať. Vždy sa vracia na pretras jedna a tá istá téma, ktorá však na konci interakcie nie je vyriešená. Christel Petitcollin ponúka prostredníctvom svojej knihy riešenia rôzneho charakteru. Kniha oboznamuje čitateľa s rozličnými možnosťami, ako vnímať obsah prebiehajúceho rozhovoru. Vymedzuje presný a cielený popis rolí, pravidiel a príčin sporov, a rovnako upriamuje pozornosť na prostriedky na zneškodnenie hier. Prvá časť knihy sa orientuje na porozumenie mechanizmu hier. V popredí stoja tri základné ľudské potreby – potreba uznania, potreba organizácie času a životného postoja. Christel Petitcollin uvádza vo svojej knihe rovnako pojmy ako presúvanie zodpovednostimechanizmus obviňovania. Hovorí, že hry slúžia z existenciálnych dôvodov skôr k obviňovaniu a vyvolávaniu pocitu viny než k nachádzaniu účinných riešení.

„V zásade môžeme byť zodpovední len za to, čo je v našej moci možné priamo ovplyvniť.“

Protijedom na vinu je v tomto ohľade spravodlivé a objektívne rozdelenie zodpovednosti. Toto je okamih, kedy je vhodné si položiť niekoľko otázok: Ktorá časť je moja? Ktorá patrí druhému? Čo môžem urobiť? Čo mi neprináleží? Akonáhle prichádzame do kontaktu so svojím dielom zodpovednosti, tým, ktorý spadá do našej právomoci, je nevyhnutné jednať. Vo chvíli, keď sa problém dotýka druhého človeka, autorka radí zamerať energiu iným smerom.

„Nie je v našej moci učiniť šťastnými tých, ktorí šťastní byť nechcú.“

V knihe sa čitateľ stretne rovnako s ďalším zaujímavým pojmom, a to – únik pred zodpovednosťou.

„Keď používate mechanizmus vysvetlenia príčin a následkov prenesením viny iba s cieľom získať pre seba ospravedlnenie, váš protihráč si toho bez pochýb všimne. I keď sa možno tvári, že vám uveril, veľmi dobre vie, na čom s vami je.“

Christel Petitcollin však neopomína ani tému správania, z ktorého sa dané hry rodia. Vo svojej knihe upozorňuje v tomto ohľade najmä na zveličovanie, nič nehovoriace frázy, amalgámy, znižovanie sebahodnoty pre ktoré je príznačné kritické porovnávanie, nálepky, popieranie, posmech, obviňujúci tón, rázna odpoveď s večne platnou pravdou, zastrašovanie a čítanie myšlienok. Vo svojej knihe ďalej ponúka analýzu hier, ktorá pozostáva z návnady, zraniteľného miesta a automatickej reakcie. Zároveň však v knihe odznie aj prehľad hier tradične registrovaných v rámci transakčnej analýzy. Podnetnou kapitolou je časť venovaná vzťahu založenom na zdravej pomoci, ktorý obsahuje päť kľúčových bodov. Konkrétne, žiadosť o pomoc musí byť jasne slovne vyjadrená. Ponuka pomoci by mala byť časovo i obsahovo ohraničená. Pomoc by mala zahŕňať určitú protihodnotu. Ďalší bod znel, nikdy nevychádzať v ústrety ďalej než na pol cesty. Záverečný bod sa niesol v duchu, že pomoc musí usilovať o návrat k nezávislosti.

„Pravá sila neznamená, že budeme nezraniteľní, ale že budeme vedieť prijímať a zvládať svoju vlastnú zraniteľnosť.“

 

Občas sa stáva, že rozhovor, ktorý vedieme s druhými ľuďmi nedopadne presne tak, ako sme si pôvodne predstavovali. Napriek všetkým snahám dopracovať sa k vzájomnému pochopeniu a porozumeniu môže nastať zvrat. Zvrat, ktorý úplne zmení dynamiku komunikácie, jej účel a takpovediac sa na scéne objavia psychologické hry, ktoré zodpovedajú negatívnym situáciám. Christel Petitcollin však svojou knihou prináša svetlo do tejto problematiky. Ukazuje za pomoci praktických príkladov ako dokáže každý z nás predísť nikdy nekončiacim hrám. Ako veľmi prínosná sa javí najmä časť venovaná zraniteľným miestam, na ktoré môžeme prísť skrz otázky, ktoré autorka v knihe ponúka. Prostredníctvom ich uvedomenia si je možné predchádzať automatickým emočným reakciám. Ak aj vás zaujíma téma komunikácie a jej vylaďovanie a zlepšovanie s cieľom lepšieho vzájomného porozumenia a jasného definovania komunikačných hier, do ktorých sa ľahko môžete nechať vtiahnuť, bude táto kniha pre vás tým pravým. Vďaka nej sa naučíte získať odstup a nadhľad, lepšie vyhodnotíte danú situáciu a rovnako vlastné reakcie. Ako inak by bolo možné túto knihu opísať? V mojom ponímaní je to príručka o verbálnej nezávislosti, ktorá dáva priestor k vybudovaniu si komunikačných stratégií. Ak ste mali možnosť čítať knihu Nenásilná komunikace, ktorej autorom je Marshall B. Rosenberg, bude práve táto kniha z môjho pohľadu jej doplňujúcou súčasťou, vďaka ktorej získate hlbší pohľad.

 

 

„Skutočná mágia nie je o získavaní moci nad ostatnými, ale o získaní moci nad sebou samým.“

Lyann Osamaa

 

 

Vydavateľstvo: Portál

Rok vydania: 2008

Počet strán: 104

Rozmer: 130×200 mm

ISBN: 978-80-7367-362-8

Kniha dostupná na: Oběť,kat a zachránce ve vztazich a komunikaci | Portál slovakia (portalslovakia.sk)

Petitcollin, Ch. 2008. Oběť, kat a zachránce: ve vztazích a komunikaci. Praha: Portál, 2008. 104 s. ISBN 978-80-7367-362-8.

Pridať komentár.

Váš email nebude zverejnený. Označené * je povinné pole