„Ľudia sú ako vitrážové okná. Svietia a trblietajú sa, keď na ne zvonka svieti slnko, ale keď príde tma, ich krása sa odhalí len vtedy, keď zvnútra žiari svetlo.“
Elisabeth Kübler-Ross
Samota je súčasťou ľudského bytia. Prináša so sebou možnosť na hlbšej úrovni spoznať seba, svoje motívy jednania, ako aj emočné reakcie na svet. Avšak osamelosť dokáže byť tým zlomom, ktorého ničivá sila má moc roztrieštiť dušu na márne kúsky. Cesta do hlbín duše býva veľakrát zahalená závojom. Spočiatku si ho vôbec nemusíme uvedomovať. Jeho poodkrytie k nám môže prehovárať prostredníctvom snov. Debutový román Agathe so sebou prináša obraz ženy, ktorá stratila samu seba vo svete, v ktorom zdanlivo každý nachádza svoje miesto a svoju hodnotu. Príbeh psychoterapeuta, odpočítavajúceho počet zostávajúcich sedení, kým pôjde do dôchodku, otrasie až nová pacientka – Agathe. Prostredníctvom jej sedení sa začne ponárať nielen do úvah o svojich pacientoch, ale aj o sebe. O svojom živote. Jeho plnosti. Slovami Paula Tourniera – nič nás nečiní tak osamelými, ako naše tajomstvá. Podtitul knihy prehovára k čitateľovi jasne a úderne. Je to naozaj malá kniha s veľkým srdcom.
„Toho rána mi oznámila, že volala nejaká Nemka a že sa neskôr zastaví, aby sa objednala.“
Madam Surrugueová – asistentka doktora – o nej hovorila s doktorom Durandom. Išlo o pacientku, ktorá bola pred niekoľkými rokmi hospitalizovaná v Saint Stephane s ťažkou mániou a pokusom o samovraždu. Doktorova odpoveď bola jednoznačné nie, nakoľko vyliečiť ju by trvalo roky.
„Každopádne tá žena, ktorá sa podľa všetkého volala Agathe Zimmermannová, bola objednaná na zajtra na tretiu hodinu a ja som s tým nemohol nič urobiť.“
V momentoch samoty sa doktor zamýšľal nad starobou a nad tým, čo sa deje s telom. Boľavé údy. Ovisnutá koža. Zhoršený zrak. Proces starnutia vnímal ako pozorovanie, v ktorom hlavnú úlohu hral neustále sa zväčšujúci rozdiel medzi ním samým a vlastným telom, do momentu, kým sa človek sám sebe celkom neodcudzí.
„Ako viete, ani nie o polroka svoju prax ukončím, a aby som bol úprimný, za tak krátku dobu vás ťažko dokážem vyliečiť. Bolo by lepšie, keby ste si našla niekoho, kto s vami môže prejsť celou liečbou, možno nejaký lekár v Paríži.“
Agathe tento fakt odmietala. Nielen to, aj hospitalizáciu s liekmi. Dôvodom jej rozhodnutia navštevovať terapie bola strata chuti do života.
„Pri našich sedeniach sa takmer zatiaľ nezmienila o svojej pôvodnej rodine, ale mal som pocit, že už sme k téme dospeli.“
Na prebiehajúcich sedeniach bolo badať najmä smútok, ktorý prežívala Agathe. V popredí stála myšlienka o správnosti jej diagnózy. Agathe veľakrát hovorila spôsobom, ktorý predznamenával koniec jej života.
„Nie je pravda, že je na niečo neskoro, Agathe. Myslím si, že život sa skladá z dlhej rady rôznych možností voľby, ktorým musíme čeliť. A až v momente, keď za ne odmietneme prijať zodpovednosť, nám začne byť všetko jedno.“
V úvahách lekára nad svojím osobným životom, začala uňho prevládať úzkosť. Búšenie srdca a pocit blízkej smrti sa podpisovala aj na jeho práci. Pochybnosti o sebe samom, analýzach, ktoré opakovane predkladal pacientom – maškaráda, ktorá mu liezla krkom.
„Nadýchol som sa, zadržal dych a opäť ťažko vydýchol. Ruky sa mi zľahka triasli, hlasy pacientov mi hučali v hlave a zhlukovali sa na spánkoch v spoločnú nariekavú kakofóniu. Skutočne sa väčšine ľudí darí tak mizerne, alebo som sa stretával len s tými nešťastnými? To neexistuje niekde v tých malých domčekoch niekto, kto by si líhal do postele spokojný a vedel by, prečo má ďalší deň znovu vstať?“
Som zaživa pochovaná vo vlastnej existencii. Tak zneli slová Agathe pri ďalšom sedení. Keď rozprávala o svojom živote, uzavrela to myšlienkou, že ako človek nič nedokázala, mala sa niekým stať a nie je ničím.
„Čoho sa tak bojíte, Agathe?“
Agathe mala strach zo života – necítila sa nikdy v bezpečí, no zároveň sa obávala zostať sama. Úlohou jej života sa stalo nájdenie spôsobu, ako byť videná…
Dánska autorka Anne Cathrine Bomannová svojím románom Agathe poodkrýva dynamiku vzťahu medzi psychoterapeutom a pacientkou. Témy, ktoré sa prelínajú príbehom sa dotýkajú osamelosti, staroby, životných úvah o bytí a zamilovanosti. Kniha odhaľuje nielen duševné prežívanie pacientky, ale aj psychoterapeuta. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že v knihe čitateľ objaví „iba“ vlnu apatie a samoty, avšak bystrý čitateľ v nej odhalí rovnako prvky láskavosti. Agathe je postavou s neľahkým životným osudom, ktorá sa svojím spôsobom snaží uchopiť svoje bytie tak, aby aspoň pripomínalo pulzujúci život a naoko vyzeralo usporiadane. Avšak skutočná mozaika jej života je v tomto momente roztrieštená natoľko, že jej každodennosť prináša boj s vlastnou existenciou. Agathe si uvedomuje fakt, že sa nestihne vyliečiť skôr, než lekár ukončí svoju prax, napriek tomu však podstupuje sedenia. Anne Cathrine Bomannová prináša neobyčajný príbeh, ktorý prečítate jedným dúškom pri šálke dobrého čaju. Avšak jeho dozvuky budú vo vás rezonovať ešte istý čas. Prináša so sebou zamyslenia nad vlastnou každodennosťou. Ukazuje na krehkosť bytia – jeho pominuteľnosť. Kniha je svojím spôsobom pripomienkou toho, že každý deň, nech je akokoľvek náročný a istým spôsobom temný – stojí za povšimnutie a vďačnosť. Je to váš neopakovateľný príbeh, ktorý vždy môže nabrať nečakaný obrat.
„Zázrak vždy čaká blízko zúfalstva.“
Erich Maria Remarque
Vydavateľstvo: Host
Rok vydania: 2019
Počet strán: 112
Rozmer: 125×194 mm
ISBN: 978-80-7577-975-5
Kniha dostupná na: Agathe – Anne Cathrine Bomannová | Nakladatelství Host (hostbrno.cz)
Bomannová, A. C. 2019. Agathe. Brno: Host, 2019. 112 s. ISBN 978-80-7577-975-5.
Add Comment