„Pretože ovplyvniť niekoho znamená dať mu svoju vlastnú dušu. Ten človek potom nemyslí svojimi vrodenými myšlienkami a nehorí svojimi vrodenými vášňami. Jeho cnosti, to už nie sú jeho pravé cnosti. Jeho hriechy – ak je vôbec niečo takého ako hriech – sú vypožičané. Ten človek sa stáva ozvenou hudby niekoho iného, hercom role, ktorá nebola napísaná pre neho. Účelom života je rozvoj vlastnej osobnosti. Každý z nás má dokonale uplatniť svoju vlastnú povahu, preto sme na svete.“
Oscar Wilde
Transformačná sila príbehu, ktorá v sebe spája emocionálnu úprimnosť, vytýčenie vlastných hraníc, v súvislosti s nadobudnutou sebahodnotou. Aj o tom je odvážna kniha Dary nedokonalosti. Brené Brownová vyslovila myšlienku, že zraniteľnosť je najpresnejším meradlom odvahy. Taktiež je miestom, ktoré vdychuje život zmene. Tej drobnej otázke kdesi v duši, ktorá znie „čo ak“? Vytvoriť priestor pre zraniteľnosť a odvahu značí dovoliť si byť nedokonalý vo svete, v ktorom sa kladie za cieľ neustála produktivita, a kde znakom úspechu je zaneprázdnenosť. Nechápte ma zle. Práca na sebe je celoživotnou úlohou, avšak nie v honbe za dokonalosťou a neomylnosťou. Život nie je súťaž. A taktiež ani neznamená povinnosť porovnávať sa s inými, kto je lepší a kto na svojej ceste zašiel ďalej. Pravá sila tkvie v pevnom charaktere osobnosti. Vo vybudovaných hodnotách. V osobnej pravde. V uvedomení, že len moja osobnosť bude vždy meradlom môjho rastu, bez zásahu okolia. Skúste si teraz na malý moment položiť otázku, kedy ste sa vo svojom živote cítili najzraniteľnejší? Zväčša je to okamih, keď nám na niečom nesmierne záleží, čím sa pozvoľna odkrývajú tie najcitlivejšie miesta v nás.
„Priznať si pravdu o našich životoch a prostredníctvom tohto procesu milovať sami seba, je tá najstatočnejšia vec, akú kedy vykonáme.“
Brené Brownová si pri písaní tejto knihy pokladala niekoľko zásadných otázok. Dokáže si každý z nás vytvoriť plnohodnotný život? Čo musíme urobiť, aby sme mohli rozvíjať to, čo potrebujeme? Aké prekážky nám stoja v ceste?
„To, do akej miery sa poznáme a rozumieme sami sebe, je veľmi dôležité. Ale existuje niečo ešte dôležitejšie ak chceme žiť celým srdcom: milovať sami seba.“
Brené Brownová ponúka niekoľko zásadných myšlienok, ktoré možno vnímať ako nápomocné na ceste sebarozvoja. Hovorí, že na ceste k sebe je dôležité spoznať, kým skutočne sme s veľkou mierou láskavosti a nežnosti. Hovorí o prijímaní citlivosti a zraniteľnosti.
„Žiť bezvýhradne a celistvo, teda celým svojím srdcom, nie je jednorazová voľba. Je to proces.“
Odvaha, súcit a spojenie. Tri nástroje, ktoré sú nevyhnutné na ceste sebauznania.
„Len vtedy, keď sme dostatočne odvážni, aby sme preskúmali temnotu, objavíme nekonečnú silu nášho svetla.“
Poznanie, ku ktorému dospela autorka v súvislosti s témou súcitu bolo, že jeho skutočným jadrom je prijatie. Čím väčšmi sme schopní prijať sami seba a ostatných, tým sa stávame súcitnejšími bytosťami. Ďalej uvádza vlastnú definíciu spojenia. Spojenie interpretuje ako energiu, ktorá existuje medzi ľuďmi, ak sú povšimnutí, vypočutí a oceňovaní, ak môžu bez predsudkov dávať a prijímať, a keď zo vzťahu čerpajú podporu a silu.
„Keď nedokážete prijímať s otvoreným srdcom, nedokážete ani s otvoreným srdcom dávať. Keď s tým, že prijmete pomoc, spájate to, že vás za to budú druhí ľudia odsudzovať, potom vedome či nevedome odsudzujete tých, ktorým pomoc poskytujete.“
Hanba – pocit, ktorý takpovediac podkopáva sebaúctu. Otvorený a úprimný rozhovor o hanbe dokáže meniť spôsob, akým hľadíme na svet a vzťahy.
„Hanba je nesmierne bolestivý pocit alebo skúsenosť toho, že sme chybní, a preto si nezaslúžime lásku a spolupatričnosť druhých ľudí.“
Hanba je strachom, ktorý dokáže človeka ochromiť na celej čiare. Vnímanie druhých ľudí je dostačujúcim faktorom k tomu, aby človek mlčal o svojom skutočnom prežívaní, ako aj o tom, kým skutočne je. Autorka vo svojej knihe taktiež poukazuje na rozdiel medzi hanbou a vinou. Hanba sa dotýka vnímania toho, kto sme. Vina je spojená s tým, ako sa správame.
„Odolnosť je často pomalý rozvoj porozumenia.“
Brené Brownová ponúka taktiež širší pohľad na desať ukazovateľov, medzi ktoré patrí aj pestovanie autenticity, či pestovanie nezlomného ducha. Autenticita predstavuje vedomú voľbu toho, ako chceme žiť – ide o súhrn rozhodnutí. Byť skutočne autentický znamená pestovať odvahu byť nedokonalý, určiť si medze a pripustiť zraniteľnosť. Ako ďalej uvádza autorka, autenticita je spojená aj s prejavovaním súcitu, ktorý pramení z poznania, že všetci disponujeme silnými, ale aj slabými stránkami. Rozhodnutie byť autentický so sebou nesie pestovanie a rozvíjanie medziľudských spojení a spolupatričnosti. Brené Brownová svojou knihou poukazuje na rozdiel medzi perfekcionizmom a zdravým úsilím. Prekonanie perfekcionizmu pozostáva najmä z prieskumu vlastných strachov a zmeny vnútorného monológu. Pestovanie nezlomného ducha vytvára predovšetkým päť charakterových vlastností, ktorými sú: vynaliezavosť a schopnosť riešiť problémy, ochota požiadať o pomoc, viera v schopnosť vyrovnať sa so situáciou, schopnosť mať dosah na spoločenskú podporu a silné puto s ostatnými ľuďmi.
„Nemôžeme selektívne otupovať pocity. Keď otupíme bolestivé emócie, otupíme aj pozitívne. Najmocnejšie emócie, ktoré prežívame, majú veľmi ostré body, podobné hrotom tŕňa. Keď nás pichnú, spôsobia nepohodlie a dokonca bolesť. Už len predtucha alebo strach z týchto pocitov v nás dokáže spustiť neznesiteľnú precitlivenosť. Vieme, že prichádza.“
Jednou z pozoruhodných myšlienok, ktorá sa v knihe objavila, súvisela s témou hojnosti ako protipólom pocitu nedostatku. Hojnosť je vedomá pozornosť, zámerná voľba spôsobu akým zmýšľame o okolnostiach v našich životoch. V tejto časti knihy autorka nabáda čitateľa k zamysleniam, inšpiráciám a konkrétnym činom, ako vo svojom živote vedome uplatňovať hojnosť, ktorá je úzko spätá s vďačnosťou. Viera, intuícia a duchovnosť predstavujú ďalšie dôležité témy, ako kľúčové faktory pre plnohodnotný a naplnený život. Intuícia, alebo náš intuitívny hlas je však častokrát umlčovaný potrebou istoty.
„Intuícia nie je jediná cesta poznania – je to schopnosť odhodlať sa zotrvať v neistote a ochota veriť mnohým spôsobom rozvíjania poznania a nahliadnutia, vrátane inštinktov, skúseností, viery a zdravého rozumu.“
Brené Brownová vyrastala v rodine, kde prioritou bola prispôsobivosť a schopnosť byť nad vecou. Počas svojho duchovného prebudenia však postupom času dospela k myšlienke, že pokiaľ si nedovolíme byť slobodní, len ťažko dokážeme rešpektovať slobodu u druhých.
„Ženieme sa za uznaním a ocenením tak, že si obliekame emocionálnu a behaviorálnu kazajku rozvážnosti, sebakontroly a pozérstva. Snažíme sa tak tragicky prispôsobiť okoliu a byť neustále „lepší než iní“. Keď sa chceme za každých okolností ovládať, neznamená to vždy, že túžime mať situáciu pod kontrolou, ale chceme ustrážiť, ako nás vnímajú druhí ľudia. Chceme vedieť kontrolovať, čo si o nás ľudia myslia, aby sme sa cítili dostatočne dobre.“
Občas môžeme byť doslova testovaní – nie však tým, aby bolo poukazované na naše slabšie stránky, ale práve aby na svetlo sveta prenikli tie silné. Dar nedokonalosti niekedy môže spočívať iba v tom, že v náročných skúškach človek nestratí svoju guráž. To, čo človeka môže potajomky sužovať a zraňovať je samotné očakávanie dokonalosti. Od seba. Od okolia. Od situácií, ktoré si neraz ako film prehráva v mysli. Čo však znamená byť nedokonalým človekom? Nedokonalosť je pojem, ktorý treba brať s nadhľadom v tom zmysle, že predstavuje isté uvedomenie a pozvanie k vlastnej autenticite. Ak by perfekcionizmus bol pomyselnou klietkou, tak autenticita by bola pootvorenými dvierkami, prostredníctvom ktorých človek môže vzlietnuť až k nebesiam. Na to však treba nesmiernu dávku odvahy. Priznať si, čo v mojom svete je zraňujúce a nefunkčné, čo vyvoláva vo mne strach, čo ma dokáže zatlačiť do kúta, prípadne paralyzovať. Pomenovaním a zdieľaním vlastných pút s druhými ľuďmi, vo vzťahoch kde nechýba dôvera a rešpekt, strácajú na svojej sile. Poodstúpiť od seba. Pozrieť sa na svoje obavy očami druhého človeka môže byť priam liečivé. Strachy si mnohokrát nesieme z minulosti – potlačené, zdanlivo zabudnuté, ktoré vedia vyplávať na povrch ako pripomienka toho, na čo je potrebné sa vo svojom živote dôkladnejšie pozrieť. Je to ako so zmenami. To, čo dokáže človeka zabolieť nie je samotná zmena v živote, ale práve jeho urputné odolávanie voči nej. Brené Brownová svojou knihou priam pozýva k odvahe nahliadnuť do seba. Prečo práve kniha Dary nedokonalosti by mala byť súčasťou vašej knižnej zbierky? Táto kniha je ako nastavené zrkadlo. Zrkadlo, ktoré vám ukáže, že ste hodnotnými ľuďmi práve takí, akí ste. V záverečných slovách Brené Brownová poukazuje na fakt, že zmysluplná zmena nie je jednorazový akt, ale proces. Môže so sebou prinášať riziko nepríjemných pocitov. Sú v živote totiž momenty, kedy nie je nevyhnutné zdolať priamou cestou nahor svoj životný Everest. Občas je dobré nájsť cestu, prostredníctvom ktorej ho obídete. Áno, bude dlhšia, ale možno práve na tých odbočkách uvidíte a spoznáte tie stránky seba, o ktorých ste ani netušili.
„Nebyť nikým iným, len sám sebou vo svete, ktorý sa dni a noci snaží z vás urobiť všetko, len nie vás samých – znamená bojovať v tej najťažšej bitke, v akej sa človek môže ocitnúť – a nikdy neprestať bojovať.“
Edward Estlin Cummings
Vydavateľstvo: Citadella
Rok vydania: 2013
Počet strán: 236
Rozmer: 160×191 mm
ISBN: 978-80-89628-28-5
Kniha je vypredaná
Brownová, B. 2013. Dary nedokonalosti. Bratislava: Citadella, 2013. 236 s. ISBN 978-80-89628-28-5.
Add Comment