„Každý je mojím učiteľom. Niektorých hľadám. Niektorých podvedome pritiahnem. Často sa učím len pozorovaním iných. Niektorí vôbec nevedia, že sa od nich učím, no klaniam sa hlboko s vďačnosťou.“
Eric Allen
Max Lucado vyslovil údernú myšlienku: „Človek, ktorý chce viesť orchester, sa musí otočiť chrbtom k davu.“ Práve tento výrok ma pozvoľna sprevádzal čítaním knihy Jak lidé zrají. Rozvoj vlastného myslenia ako priama odpoveď dotýkajúca sa výziev súčasnosti. Psychický rozvoj ako celoživotná cesta. Kniha, ktorej autorkou je Jennifer Garvey Berger, pozostáva z troch ucelených častí. Prostredníctvom názorných príkladov sa snaží čitateľovi ozrejmiť, akým spôsobom sa môže myseľ človeka ďalej kultivovať. Prvá časť, pomenovaná ako „rastúca komplexita“, je orientovaná na pochopenie vývojovej teórie dospelých. Táto kapitola pomáha pri pohľade na to, kde sa na ceste k zrelosti nachádzate vy, prípadne ľudia vo vašom bezprostrednom okolí. Druhá časť nesie názov „pomoc v raste druhým“, ktorá sa zameriava na podporu ľudského rastu. V tejto časti sa čitateľ dozvie, akým spôsobom je možné zapojiť vývojovú teóriu do individuálneho koučovania, ako aj do rozvoja celej organizácie. Záverečná časť, označená ako „rozvoj v pracovnom prostredí“, vníma celkovo pracovnú sféru života ako miesto k všeobecnému rozvoju. Slovami Martina Bubera: „Ľudstvo sa vyvíja v skutočných stretnutiach. Celý život je stretnutie.“
Kapacita ľudí, orientovať sa v komplexných situáciách a pracovať s rôznymi perspektívami má neustále meniaci sa charakter. Autorka v tomto bode hovorí o „forme mysle“, i keď iní autori hovoria skôr o „úrovniach mysle“, prípadne „logike jednania“. Poukazuje na opodstatnenosť konštruktívne-vývojovej teórie rozvoja dospelých, kde sú dôležité špecifické utvárania zmyslu každého jednotlivca. Konštruktívne-vývojové teórie sa pozerajú na špecifický aspekt vývoja, akým je napríklad autorita, zodpovednosť, schopnosť tolerancie.
„Ako sa ľudia vyvíjajú, získavajú väčšiu schopnosť brať do úvahy a chápať perspektívy ostatných, a zároveň získavať pocit zodpovednosti za svoje vlastné emočné prežívanie a životné situácie.“
Učenie a rast bývajú častokrát prepojenými oblasťami, avšak nejde o to isté. Skutočný rast totiž vyžaduje kvalitatívnu zmenu. Rast nastáva v momente, keď dochádza k zmene formy nášho chápania. Autorka vo svojej knihe ponúka pohľad na štyri formy mysle, a to: Sebou limitovaná myseľ (The self-sovereign mind), Sociálne podmienená myseľ (The socialised mind), Sebaurčujúca myseľ (The self-authored mind) a Sebaprekračujúca myseľ (The self-transforming mind).
„Keď máte hlbšie pochopenie toho, ako si ľudia vytvárajú zmysel sveta, a keď ste začali chápať vnútornú logiku a rytmus takého pohybu, môžete sa pýtať, čo ďalej.“
V knihe sú predstavené taktiež techniky, ktoré sa používajú k určeniu formy mysle. To, čo autorka odporúča, je sústrediť sa predovšetkým na taký spôsob kladenia otázok, že cieľom bude orientácia na rastovú hranu, pretože v centre záujmu by mala stáť hrana pochopenia – najširšia perspektíva, ktorú je druhý človek schopný vidieť. Načúvanie tak vyžaduje mentálnu, ako aj konverzačnú schopnosť.
„Vytváranie zmyslu je u každého z nás veľmi komplexný a hlboko skrytý proces. Aby ste boli schopní ho vidieť, musíte svoje súdy pozdvihnúť na úroveň vedomia, musíte o nich premýšľať vo chvíli, kedy ich činíte.“
Prioritou sa tak stáva zvedavosť a otvorenosť. Následným krokom je hľadanie štruktúry mysle druhého človeka. Výhoda, ktorá plynie zo znalosti vlastnej mysle sa postupne môže prejaviť v tom, že budete realistickejší vo svojich očakávaniach, budete lepšie rozumieť vlastným limitom, porozumiete svojim spúšťačom, taktiež budete rozhodnejší v otázke týkajúcej sa ďalšieho rozvoja.
„Pokiaľ sa má zlepšiť schopnosť organizácií pomáhať ľuďom v osobnostnom raste, je potrebné, aby sa zmenil aj spôsob, akým o svojej práci premýšľajú lídri týchto organizácií.“
Autorka svojou knihou umožňuje čitateľovi súčasne nahliadnuť do fungovania leadershipu v rámci organizácií. Konkrétne poukazuje na kľúčové prvky práce lídra, ale taktiež sa orientuje na samotné organizácie a tvorbu systémov a štruktúr, ktoré dokážu leadership kultivovať.
Priestor, kde môžu dospelí rásť. Práca, učenie a rozvoj ako nevyhnutné atribúty pre život. Presne o tom je kniha Jak lidé zrají. Jennifer Garvey Berger ako uznávaná odborníčka na rozvoj leadershipu pomáha ľuďom nazrieť pod pokrievku toho, akým spôsobom funguje naša myseľ. V čom je táto kniha výnimočná a súčasne aj nápomocná? Umožňuje komplexné porozumenie životu okolo nás. Spôsob, akým človek uvažuje, následne modeluje jeho realitu. Situácia, ktorá je pozorovaná viacerými ľuďmi, sa vždy bude javiť odlišne v dôsledku rôznych limitujúcich faktorov, ktoré môžu mať skreslený charakter. Myslenie každého z nás je formované od útleho detstva. Nadobudnutými skúsenosťami, vybudovanými vzťahmi, individuálnou prácou na sebe, sa každý z nás stáva osobnosťou so špecifickými rysmi, kvalitami a schopnosťami. Jennifer Garvey Berger skrz svoju knihu hovorí o procese dozrievania mysle. Ak vás zaujíma myseľ a jej fungovanie, a zároveň ste otvorení klásť si otázky a v určitých okamihoch sa nebudete báť spochybňovať vlastné úsudky – v tom prípade bude práve táto kniha niečím, čo by som nazvala ako mentálne osvieženie. Prečo? Ak nemáte strach preskúmať vlastné myšlienkové vzorce a nebojíte sa vypnúť reakčného autopilota, ktorý vám na počkanie vygeneruje odpovede odvodené na základe vašich predošlých skúseností, tak táto kniha bude pre vás malý poklad. Prevedie vás krok po kroku štyrmi formami mysle. Prínos tejto knihy vnímam najmä v tom, že dokáže efektívne nasmerovať a korigovať spôsob komunikácie s druhými ľuďmi v kontexte rastu. Častokrát sa hovorí, že človek by mal vychádzať zo svojej zóny komfortu a čeliť neustále výzvam okolo seba. Iba tak môže skutočne rásť. Avšak prílišné vystavovanie sa situáciám, ktoré sú z nášho pohľadu náročné, môže mať z dlhodobého hľadiska aj negatívny dopad či už na fyzické zdravie alebo emočné prežívanie. Osobne som však názoru, že komfortnú zónu je potrebné zväčšovať, nie prekračovať. Tvoriť tak priestor, v ktorom spoznávame seba za iných podmienok. Postupnými krokmi, nadobúdajúc stabilitu a istotu. Byť chameleónom. Pozývať svoje najhlbšie myšlienkové pochody do otvoreného dialógu bez súdenia, s cieľom porozumieť ich zrodu. Myšlienka, ktorá sa mi okamžite spojila v súvislosti s touto knihou po otočení poslednej stránky, je od Marcely Lobos. Znela: „Jediný spôsob, ako naozaj môžeme pomôcť druhým, je tým, že sa postavíme sami za seba, naladíme sa na svoju vnútornú múdrosť a usilujeme o najlepšiu verziu seba samých.“
„Na to, aby semienko mohlo vyklíčiť, sa musí úplne pretvoriť. Jeho škrupinka praskne, vnútro vyjde na povrch a všetko sa zmení. Niekomu, kto nerozumie ako funguje rast, by to mohlo pripadať ako úplná deštrukcia.“
Cynthia Occelli
Vydavateľstvo: Portál
Rok vydania: 2019
Počet strán: 216
Rozmer: 160×228 mm
ISBN: 978-80-262-1553-0
Kniha je dostupná na: Jak lidé zrají | Portál slovakia (portalslovakia.sk)
Berger, J. G. 2019. Jak lidé zrají: Osobnostní růst v pracovním i osobním životě. Praha: Portál, 2019. 216 s. ISBN 978-80-262-1553-0.
Add Comment