„Tvoja kľudná myseľ je ultimátnou zbraňou proti všetkým tvojim výzvam. Skús sa preto uvoľniť.“
Bryant McGill
Zvedavosť, tvorivosť a ochota pracovať s novými myšlienkami. Oddanie sa iracionálnemu mysleniu a presiahnuť na istý čas logické uvažovanie. Sny ako nástroj tvorivého procesu, s ktorým môžete vynikať aj v takých oblastiach života akým je rozhodovanie, či dokonca vzťahy na najrôznejších úrovniach. Možno ich považovať za akúsi bránu, umožňujúcu rast a oslobodenie duše. Ako napovedá podnázov knihy, ide o transformačnú silu našich nočných výprav. Americký autor, Brian Patrick Herbert, v tejto súvislosti vyslovil myšlienku, ktorú si dovolím parafrázovať. Znela: „Sny sú iba tak jednoduché alebo komplikované, ako ten, komu sa snívajú.“ Dramatička, spisovateľka a scenáristka, Marsha Norman, sa o snoch vyjadruje ako o ilustráciách, ktoré píše duša človeka. Avšak pri dôležitosti snov sa ponúka otázka, prečo bývajú tak často nezrozumiteľné a preberajú na seba podobu metafor a nesúvislých obrazov? Má naša predstavivosť isté limity? Lucidné sny zažíva občas väčšina ľudí, avšak len hŕstka ich má pravidelne. Lucidné sny, v ktorých si človek zreteľne uvedomuje svoj stav a dokáže ho ovplyvňovať, môžu byť dokonca živšie, než samotná realita…
„Väčšinou je ťažké osvojiť si nové zručnosti, obzvlášť tie, ktoré majú zmeniť náš spôsob vnímania sveta.“
Sny boli odjakživa zdrojom fascinácie. Boli odrazom minulosti, aj proroctvami budúcnosti. Umožňovali hlboké prežívanie.
„Opomínanie snového života v dnešnej dobe nie je len historickou anomáliou, ale tiež zvláštnym paradoxom našej kultúry.“
Alice Robbová uvádza, že spánok býva vnímaný častokrát ako prostriedok k dosiahnutiu určitého cieľa. K uisteniu, že deň bol dostatočne produktívny, k zlepšeniu pamäti, k regulácii metabolizmu a k udržaniu funkčného imunitného systému. Ukazuje sa však, že sny sú nesmierne dôležitým činiteľom emočných a kognitívnych systémov, pomáhajú utvárať spomienky, riešiť problémy, ale najmä chrániť naše psychické zdravie. Sny bývajú nápomocné v uvedomovaní si seba samých. Dokážu odhaliť úzkosti, ako aj túžby. Môžu sa stať kľúčom k rozpoznaniu emočného problému.
„V spánku rekapitulujeme obrovské množstvo informácií, ktoré by nás úplne zahltili, keby sme o nich premýšľali vedome. Je to územie intuície, znalostí, o ktorých ani nevieme, že ich máme.“
Alice Robbová vo svojej knihe venuje kapitolu aj priekopníkom v oblasti snov, vedcom, ktorí čelili nielen ľahostajnosti kolegov, ale bojovali aj s praktickými prekážkami. Jeden z prelomových objavov realizoval psychiater Robert Stickgold vo svojej štúdii s názvom Prehrávanie hry: hypnagogické obrazy u zdravých ľudí a u pacientov s amnéziou, ktorá sa v roku 2000 stala prvou prácou na tému snívanie v časopise Science. Dospel k myšlienke, že sny behom zaspávania ukladajú naše najsilnejšie spomienky. Táto štúdia o Tetrise mala zásadný charakter v tom, že otvorila možnosti ďalším vedcom, ktorí boli odhodlaní skúmať úlohu snov pri učení.
„Snívajúca myseľ dokáže vyvolať vzdialené, a dokonca aj zabudnuté spomienky, aby nám pomohla zvládnuť podobné úlohy.“
V roku 2000 porovnali dvaja psychológovia následky spánkovej deprivácie s mierou alkoholu v krvi a preukázali, že sedemnásť až devätnásť hodín bez spánku vedie k rovnakému zhoršeniu zrakovej koordinácie, pamäti a logického myslenia ako 0,05 percenta alkoholu v krvi.
„Ak máme šťastie, môžu nám sny ponúknuť vhľad do našich osobných problémov a tvorivých nápadov.“
Snívanie predstavuje extrémne fantazírovanie. Ako najdôležitejšiu funkciu snívania možno označiť podporu kreatívneho myslenia, keďže kreativita znamená spájanie dvoch informácií inovatívnym spôsobom. Ernest Schachtel pripodobnil problémy s vybavovaním si snov k problémom s pamätaním si spomienok z detstva, pretože v oboch prípadoch sú kľúčové skúsenosti a myslenie presahujúce konvenčné schémy kultúry. Ľudia, ktorí si dokážu svoje sny spätne vybaviť, majú spoločné určité vlastnosti. V psychologických testoch vynikajú v otvorenosti ku skúsenostiam a tolerancii k mnohoznačnosti. Výnimočne kreatívni ľudia môžu mať sklony k živým snom. Ako uvádza vo svojej knihe Alice Robbová, ľudia, ktorí si pamätajú svoje sny každú noc, mávajú tendenciu úplne sa ponoriť do svojej práce. Lekár James Pagel sa zaoberal aj druhým spektrom – začal hľadať ľudí, ktorí si svoje sny nepamätajú. Chcel zistiť určitú spojitosť, kognitívny deficit alebo neobvyklý charakterový rys, prípadne návyk.
„Podľa teórie simulácie hrozby, sny vznikli kvôli dôležitej psychologickej funkcii: umožňujú nám vysporiadať sa s úzkosťami v nerizikovom prostredí, pomáhajú nám natrénovať stresujúce udalosti a vyrovnať sa so zármutkom a traumami.“
Alice Robbová svojou knihou kladie dôraz na uvedomenie si vplyvu snov a spánku na emočné zdravie, ako aj na fatálne dôsledky vyplývajúce zo spánkovej deprivácie. Profesor psychiatrie – Ernest Hartmann sa dopracoval k zisteniu, že sny obetí traumy sa riadia predvídateľnou, liečivou schémou.
„V usmerňovaní emócií hrajú sny kľúčovú rolu – pomáhajú nám spracovať bolestivé zážitky a formujú, a dokonca i modifikujú spomienky.“
Ako užitočný vedľajší efekt terapeutickej funkcie snov sa javí fakt, že pokiaľ venujeme dostatočnú pozornosť ich príbehu, môžeme zistiť, čo sa mozog snaží spracovať. Zo snov sa tak môže stať liečebný prostriedok.
„Ľudia majú strach, že keď sa o svoje sny s niekým podelia, nechcene na seba prezradia určitú trápnu neurózu alebo zvrátenú túžbu.“
Americká novinárka a publicistka, Alice Robbová, svojou knihou objasňuje nielen význam snov na pozadí histórie, ale ponúka súčasne čitateľovi aj pohľad do množstva vedeckých výskumov, ktoré sa jej podarilo zozbierať. Túto knihu by som označila ako fascinujúcu, pretože skúmať tak náročne uchopiteľný fenomén, akým sny nepochybne sú, v sebe zahŕňa precíznu a detailnú prácu. Sny totiž predstavujú veľmi subjektívnu a intímnu skúsenosť, v ktorej sa zjavuje symbolika príznačná pre vnútorný svet a históriu daného človeka. Kniha okrem výskumov obsahuje aj tak zaujímavé kapitoly, ktoré sú venované riešeniu problémov, snovým skupinám, ako aj autorkinmu nočnému životu. Alice Robbová nielen na základe svojich osobných skúseností dokladá, aký zásadný význam má snívanie pre duševné i fyzické zdravie. Ak sa chcete doslova ponoriť do tajov snov, skúmania vlastnej symboliky, ktorá k vám prehovára v momentoch, keď spíte, tak v tom prípade nešliapnete vedľa. Kniha má veľký potenciál zaujať ľudí, ktorí by radi pochopili, čo sa im myseľ snaží prostredníctvom snov povedať. Túto knihu možno vnímať ako prvý krok na ceste spoznávania svojho druhého sveta. Toho neviditeľného a nemenej dôležitého.
„Telu prospieva pohyb, mysli prospieva kľud.“
Sakyong Mipham
Vydavateľstvo: Host
Rok vydania: 2020
Počet strán: 320
Rozmer: 135×210 mm
ISBN: 978-80-275-0009-3
Kniha dostupná na: Proč sníme? – O transformační síle našich nočních výprav – Alice Robbová | Nakladatelství Host (hostbrno.cz)
Robbová, A. 2020. Proč sníme?: O transformační síle našich nočních výprav. Brno: Host, 2020. 320 s. ISBN 978-80-275-0009-3.
Add Comment