„Milujúce srdce je začiatok všetkého poznania.“
Thomas Carlyle
Láska nemusí byť perfektná na to, aby bola z hĺbky duše a srdca prežitá a napĺňajúca. Avšak samotná potrebuje začať a dozrieť v nás. Hľadať uistenie u partnera o našej hodnote môže z dlhodobého hľadiska viesť k vytvoreniu závislého vzťahu. Pozornosť, ktorú smerujeme von – do sveta, stačí otočiť do vnútra, aby sme spoznali tú jedinečnú osobu, s ktorou budeme po všetky dni nášho bytia. Tou je človek sám. Samota je súčasťou každého z nás – je to trvalý stav človeka v zmysle, že sme tou jedinou osobou, s ktorou budeme celý život zaspávať a prebúdzať sa, s ktorou budeme viesť nespočetné množstvo vnútorných dialógov, a v ktorej by sme mali nachádzať bezhraničnú lásku a podporu. Najprv potrebujete milovať seba k tomu, aby ste dokázali milovať druhého človeka. Roy Croft vyslovil v tomto ohľade nezabudnuteľnú myšlienku: „Milujem ťa nielen preto kto si, ale preto kto som ja, keď som s tebou.“ Dôležitý v každom vzťahu je však vzájomný rešpekt. Ako hovorí John Kim: „Rešpekt znamená, že ani jeden z partnerov nie je autoritou a nemá moc nad tým druhým. Nemusíme s niekým súhlasiť, aby sme ho ľúbili. Rešpekt znamená poskytnúť niekomu priestor na vlastný názor a nechať ho ísť vlastnou cestou. Znamená to nechať ísť. Akceptovať. Nesúdiť. Nekontrolovať. Nechať ísť a nechať rásť. Znamená to neškatuľkovať toho druhého na základe vlastných definícií, ale pracovať na vlastných problémoch. Znamená to mať vlastný život.“
Honza Vojtko vo svojej knihe Vztahy a mýty sa už v prvej kapitole venuje zásadnej otázke – nekonečnému šťastiu, konkrétne mýtu, že ten „pravý“ či tá „pravá“ dokáže priniesť a zariadiť naše šťastie, ktoré by sme však primárne mali hľadať sami v sebe. Ako podstatná sa javí otázka súvisiaca s emóciami. Ako ilustruje na praktických príkladoch Honza Vojtko, za emócie v našich životoch zodpovedáme my sami – lepšie povedané náš mozog, myslenie, následne výchova a v neposlednom rade skúsenosti, ktoré svojím spôsobom sú iba potvrdením myslenia, názorov a postojov k svetu. Emócie sú teda chemickými reakciami – akousi priamou odpoveďou mozgu.
„Ak chcete mať kľudnejší, zdravší, úspešnejší vzťah, pokúste sa z mýtu, že moje šťastie zariadi ten druhý, vystúpiť.“
Podstatnou súčasťou vzťahov je komunikácia. Správne komunikovať znamená zdieľať, nie vymieňať a predávať informácie. Zdieľanie totiž môže prebiehať aj bez slov, v tichosti. Ako veľký mýtus sa javí zromantizovaná predstava, že ideálny vzťah vznikne z predpokladu, keď si partneri budú hovoriť absolútne všetko. Ako uvádza Honza Vojtko, môže to byť priam kontraproduktívne a vzťah ohrozujúce, pretože táto „potreba“ vychádza z vlastnej vnútornej neistoty, strachu, z potreby kontroly a potreby uisťovania o neustálej láske. Ako dôležitý aspekt sa v tomto prípade objavuje mentálna sloboda v zmysle možnosti voľby. Špecifikom súčasnej doby je snaha vyhnúť sa akejkoľvek forme bolesti. Ľudské poznanie však tkvie aj vo formovaní našej osobnosti prostredníctvom ľudí okolo nás.
„Aby sme vedeli, čo je vôbec slasť či šťastie, najskôr musíme poznať i druhú stranu spektra, a tou je strach a bolesť.“
V partnerských vzťahoch si však iba s láskou nevystačíme, pokiaľ je našou cestou dlhé, a zároveň aj inšpiratívne partnerstvo. Je to iba základ, na ktorom môžeme kvalitný vzťah takpovediac vyskladať. Lásku nemožno vnímať ako komplexnú emóciu ale skôr ako motiváciu či evolučne vytvorenú potrebu.
„Byť s niekým na celý život je voľba. Vedomé rozhodnutie. Príroda nám pomáha iba na začiatku, potom už musíme my sami.“
V knihe Vztahy a mýty sa čitateľ hlbšie pozrie aj na otázku nevery, ktorá sa dotýka oboch partnerov v pôvodnom vzťahu. Odznie myšlienka, že vo svojej podstate si nikdy nemôžete byť partnerom istý, považovať ho za samozrejmosť, pretože spokojnosť vo vzťahu môže nakoniec vyústiť do falošnej istoty. Ďalší mýtus, ktorý autor vyvracia je, že vo vzťahoch, v ktorých skončí symbiotická – zamilovaná fáza dochádza k strate vášne, čo je normálne. Čo však v prípade, že do vzťahu privediete dieťa? V tomto okamihu sa otvára taktiež otázka pseudoromantizmu v zmysle, že láska zaistí trvalé šťastie, nikdy nekončiace emócie a väzbu medzi ľuďmi a najmä trvalé partnerstvo.
„Hľadať lásku máte vtedy, keď ste pripravení, nie keď ste sami.“
Jednou zo záverečných tém knihy je otázka smerovaná na výraznejší vekový rozdiel medzi partnermi. Ako je to ale s kvalitou vzťahu? V tomto prípade je ovplyvňujúcim faktorom tlak okolia – vnímanie sociálneho nesúhlasu.
„Naše vzťahy sú krehké ako človek sám.“
Skutočne dlhodobý vzťah v sebe spája ľudí, ktorí sa vedome rozhodnú to vzájomne so sebou nevzdať. Láska je každodenné rozhodnutie, ktoré človek činí v súvislosti k partnerovi. Niekedy to možno primárne nie je ani tak o práci na spoločnom vzťahu, ako skôr o sústavnej práci na sebe samom tzv. sebaaktualizácii v zmysle potrieb a hodnôt, ktoré časom môžu podliehať zmenám v dôsledku vlastného osobnostného rastu. To, čo by malo byť však vždy prítomné je autenticita, dôvera a vzájomná inšpirácia. Zdravé vzťahy by nám mali umožňovať priestor byť sami sebou – otvorene a bez ostychu, úprimne a láskavo. Najkrajších vecí v živote sa totiž dotýkame iba srdcom. Naplnený vzťah vyžaduje viac, než len fyzickú príťažlivosť a počiatočné sympatie. Znakom dlhodobých vzťahov je mentálne, emocionálne i spirituálne porozumenie, ako aj vízia spoločného smerovania, či podpora a vytváranie priestoru pre vzájomný individuálny rast. Aby človek dokázal fungovať v partnerskom vzťahu, potrebuje porozumieť v prvom rade sebe. Svojmu Ja, vnútornému svetu. Emóciám, ktoré prežíva, ako aj myšlienkam mihotajúcim sa na pozadí mysle. Niekedy vzťahy dokážu byť ako park. Jurský park, v ktorom sa začne strácať, pochybovať – o sebe, partnerovi, celistvosti a povahe vzťahu. Vtedy sa môžu objaviť staré známe sebaochranné stratégie a mechanizmy, prípadne taktika boj alebo únik. Avšak to najdôležitejšie, čo v takých chvíľach treba skutočne objaviť sú emocionálne spúšťače založené na strachu, prijatých myšlienkových vzorcoch, vnútornej neistote. Kniha Vztahy a mýty od Honzu Vojtka je plná podnetných a inšpiratívnych myšlienok, ako aj nadneseného humoru. Táto kniha je vhodná pre čitateľa s otvorenou, nesúdiacou a nehodnotiacou mysľou. Honza Vojtko v nej na rozličných príbehoch ukazuje spletitosť vzťahov, ako aj rozličný prístup k nim a ich možnej náprave. Jedným z najviac rezonujúcich mýtov je fakt, že žiadny vzťah nepodlieha istote večnosti. Uvedomenie, ktoré so sebou toto poznanie prináša je, že nikdy by sme k vzťahom nemali pristupovať ako k samozrejmosti. Mala by ich sprevádzať vedomá myšlienka vďačnosti, úcty, rešpektu a lojality, pretože čas každého z nás je vzácny. Život je totiž ako nekončiaca hra zážitkov.
„Milovať neznamená pretvoriť človeka podľa svojich túžob. Milovať znamená otvoriť sa jeho realite.“
Abby Fabiaschi
Vydavateľstvo: Paseka
Rok vydania: 2020
Počet strán: 184
Rozmer: 130×200 mm
ISBN: 978-80-7637-036-4
Kniha dostupná na: Honza Vojtko Vztahy a mýty | Společenské vědy | Nakladatelství Paseka
Vojtko, H. 2020. Vztahy a mýty: Párová terapie do kapsy. Praha: Paseka, 2020. 184 s. ISBN 978-80-7637-036-4.
Add Comment