„Žiť vo svete, bez toho, aby sme si uvedomovali význam sveta, je ako sa potulovať v úžasnej knižnici, bez dotyku kníh.“
Manly Palmer Hall
Keď máte vo svojom živote sen, ktorého dosiahnutie sa môže javiť ako niečo nadpozemské až nereálne, verte, že život vás v tom pravom okamihu vyzve, aby ste ho zakúsili. Budete sa možno cítiť nepripravení. Zaskočení. V istom smere stratení v sebe a svojich myšlienkach. Paralyzovaní strachom. Paradoxne nie strachom z neúspechu, ale z možnosti naplnenia. Avšak vykročiť do neznáma môže značiť nové otvorené dvere, keď sa tie predošlé pomaly zatvárajú a vašou jedinou úlohou v tom momente je urobiť jediný krok. Rozhodujúci krok. Život vás totiž celkom rád niekedy posunie tam, kam sami nemáte odvahu vkročiť v dôsledku vlastných limitujúcich presvedčení. Prihrá vám do cesty okolnosti a zdanlivé náhody, na základe ktorých bude potrebné sa rozhodnúť, či si za ním skutočne stojíte. Daný sen vo vašom živote nie je totiž nikdy náhodný. Poháňa vašu dušu presne na miesto vnútornej hojnosti. Keď máte sen, vo svojej podstate k nemu máte záväzok, že to so sebou nevzdáte, i keď by sa okolnosti života stali neznesiteľnými. V určitej rovine váš sen už existuje. Je živý. Vytvorili ste ho na pozadí svojich myšlienok. Tam, kam dovidí vaša predstavivosť, je už len malý krôčik k tomu, aby ste si mohli siahnuť na to, čo vo vašom svete reprezentuje šťastie. Jean-Marie Blas de Roblès knihou Půlnoční hora pozýva čitateľa na objavnú cestu Tibetom, kde nič nie je nemožné.
Bastien Lhermine bol školníkom na lýceu. Bol jedným z tých ľudí, ktorí svoj vek dokázali takpovediac oklamať svojím vzhľadom. Žiaci mu hovorili Lasička. Pochádzal priamo z Lyonu. Vstával o piatej ráno a cvičil taj-či. Vychutnával si krásu jednotlivých postojov, pozvoľný pohyb a plynulosť. Bastien mal túžbu uvidieť terasy paláca Potala. Tento sen bol jeho cestou a hľadaním, posledným dielikom do skladačky zvanej život.
„Bastien si bol dobre vedomý, že sa do Lhasy v živote nedostane, že nemá šancu – veď so svojím nizučkým platom tak-tak vyžil, a to viedol skromný život, ale to ho netrápilo. Omnoho viac ho mrzelo, že opäť po niečom túži, čo bol dôkaz, že k buddhistickému ideálu má ešte stále veľmi ďaleko.“
Už počas dospievania sa rád venoval mandalám. Prvú videl v tibetskej časti Guimetovho múzea. Predstavovala koleso času. S odstupom času sa snažil vytvoriť mandalu z piesku. Dielo bolo takmer hotové, avšak práca na ňom mu šla čoraz pomalšie. Po pätnástich minútach prácu zanechal. Náhle k nemu prišla myšlienka, že k sebe na Vianoce pozve všetky deti z domu a ponúkne dar.
„Robíme si však o ľuďoch také predsudky, zatvárame ich do tak malých priehradiek, že zostávame ako obarení, keď nám z nich zrazu zo všetkých strán vykúkajú.“
Náhla správa o Bastienovom odchode z lýcea spustila zlomyseľné reči. O tri mesiace odletel do Tibetu spoločne so slobodnou matkou Rózou, ktorú spoznal na lýceu aj s jej synom.
„Potreboval som celý život, aby som pochopil, že blúdiť v labyrinte a hľadať jeho stred má väčšiu cenu než stred samotný.“
Medzi mlčaním a slovami je vždy tretia cesta, hovorieval Bastien. Róza vnímala Bastiena ako záhadu. Bol takpovediac nepreniknuteľný. Róza odletela do Tibetu bez dlhého rozhodovania. Snažila sa utiecť pred obavami. Jej ponuka odletieť do Tibetu bola len zastieracím manévrom, i keď tým Bastienovi splnila sen, o ktorom sníval celý svoj život.
„Splniť nejaké predsavzatie, čo i len jedno jediné, znamená priblížiť sa stavu milosti.“
Obraz, ktorému bola vystavená Róza v Tibete, ju vystrašil. Počas toho, ako boli v paláci Potala, náhle Bastiena zasiahla mozgová príhoda, k tomu ľahký otras mozgu – a zostal ležať v kóme. Zostala jej v hlave akási zrazenina spomienok. Po prílete do Paríža Róza zamierila do pracovne Matthewa Engelhardta – profesora, ktorý počas svojej kariéry nazhromaždil mnoho tibetských diel.
„Ak je niečo horšie než náboženstvo, potom je to mýtus. Literatúra nedokáže zmeniť svet, hovor si však, že ešte má prostriedky, ako udržať pohromade to, čo ho rozkladá.“
Román Půlnoční hora je dielom o duchovnom hľadaní a túžbe po vykúpení. To, čím je práve táto kniha výnimočná, sú opisy cestovných záznamov, ako aj úvahy o trpiacom Tibete. Jean-Marie Blas de Roblès necháva čitateľa unášať sa na vlnách príbehu. Jeho krehkosť a ladnosť necháva doznieť myšlienky, kým otočíte poslednú stránku knihy. V postave Bastiena autor vykresľuje osobnosť človeka, ktorý až do svojich posledných dní a posledného výdychu bol človekom súcitu a porozumenia. To, čo prináša okrem samotného príbehu pútavosť, je forma rozprávania v dvoch rovinách. Na jednej strane sa čitateľovi odvíja priamo príbeh pred očami, na strane druhej, je písaný ako spomienková kniha, ktorej autorom je práve Rózin syn – Pavel, ktorého Bastien výrazne v detstve ovplyvnil. Kniha Půlnoční hora je príbehom, ktorý vás celkom iste bude viesť k hľadaniu pravdy. Prostredníctvom príbehu čitateľ bude odkrývať nielen hĺbku príbehu a vnútorné pohnútky postáv, ale bude objavovať pozvoľným tempom aj čaro Tibetu. Prečo sa rozhodnúť pre túto knihu? Poviem vám to úprimne… Ak máte vo svojom živote jeden zdanlivo nedosiahnuteľný sen – sen, ktorý vás máta aj v snoch, tak práve táto kniha vám ukáže, ako ďaleko ste od pravdy v zmysle jeho neschopnosti dosiahnuť ho. Rovnako vám predostrie, ako vás súhra negatívnych okolností môže doviesť práve tam, kam vás volá vaša vlastná duša. Ako povedal Carl Gustav Jung – sen, nad ktorým sa nezamyslíme, je ako list, ktorý neotvoríme.
„Keď sa snažíme vytvoriť svetlo iným, prirodzene osvietime vlastnú cestu.“
Mary Anne Radmacher
Vydavateľstvo: Host
Rok vydania: 2011
Počet strán: 134
Rozmer: 140×210 mm
ISBN: 978-80-7294-505-4
Kniha je vypredaná
Blas de Roblès, J. M. 2011. Půlnoční hora. Brno: Host, 2011. 134 s. ISBN 978-80-7294-505-4.
Add Comment