„Vždy máš slobodu si vybrať. Ak z nejakého dôvodu tvoje voľby neústia do mieru, harmónie a rovnováhy, vždy si môžeš vybrať znovu. Vždy máš slobodu vybrať si znovu a znovu a znovu.“
Iyanla Vanzant
Život ako osobný prejav a skutok lásky. Vnútorné šťastie a ako protipól k nemu život tichého zúfalstva. Je myšlienka o trvalom šťastí iba nerealistickým snom alebo je možné sa jej skutočne dotknúť? Vkladáme vôbec naše osobné nádeje na tie správne miesta? John Powell má ako pripomienku k osobnému šťastiu na zrkadle nad umývadlom umiestnenú nálepku s nápisom: „Pozeráš sa do tváre človeka, ktorý je zodpovedný za tvoje šťastie.“
Všetci sme schopní dosiahnuť šťastie. Tak znie presvedčenie Johna Powella. Dosiahnutie šťastia ale vyžaduje skúmanie vlastného vnútorného priestoru. John Powell prišiel k uvedomeniu, že nie sme tak celkom nezávislými mysliteľmi ohľadom vlastného bytia, pretože podstatnou súčasťou našich životov sú tzv. „záznamy rodičovských odpovedí“, ktoré je potrebné neustále prehodnocovať. Jednou z nich je pasca porovnávania sa a súperenia, ktorých obvyklými témami sú vzhľad, múdrosť, správanie a výkon. Akákoľvek forma porovnávania predstavuje koniec vnútornej slobody. John Powell vidí ako synonymum šťastia desať životných úloh.
„Cesta za šťastím je úlohou na celý život. Nejde o jednoduché veci, ktoré je možné urobiť raz a navždy. Cesta ku šťastiu je ako most, ktorý musíme prejsť, nie roh, za ktorý sa dá zahnúť.“
Prijatie seba samého znamená oprostiť sa od vlastných predstáv. Ak chceme rásť, je potrebné sa odpútať od minulosti. Dôležitou myšlienkou na ceste životom, ku ktorej nabáda autor, je: „Som tým, kým mám byť, a som plne vybavený k tomu, čo mám so svojím životom robiť.“ Konfrontovaním sa s otázkami týkajúcimi sa sebaprijatia býva náročné. Skutočne sa prijímam? Teším sa z toho, kým som? Nachádzam vo svojom bytí zmysel a uspokojenie? Avšak asi najnáročnejšia otázka znie: Prečo má toľko ľudí problém s prijatím samých seba? John Powell túto problematiku kategorizuje do piatich oblastí, ktorými sú – moje telo, moja myseľ, moje chyby, moje pocity a emócie, moja osobnosť. V knihe odznie dôležitá téma – plná zodpovednosť, ktorú autor podopiera teóriou transakčnej analýzy.
„Rast začína tam, kde končí obviňovanie.“
John Powell vo svojej knihe uvádza termín – „cieľový orgán stresu“, ktorý zmieňuje v časti venovanej relaxácii. Hovorí, že tento orgán máme všetci. Uvádza taktiež, že na to, aby sme dokázali predchádzať nadmernému stresu, ktorý sa dokáže prejaviť na fyzickej rovine, je podstatné osvojiť si myšlienky o uspokojovaní našich potrieb.
„Sme natoľko chorí, nakoľko sa chováme tajuplne.“
Jednou z tém, ktorým sa autor v knihe venuje, je aj láska. Vníma ju ako skutočné umenie. Láska ponúka vždy dva dary – úprimné sebavyjadrenie a skutočné potvrdzovanie. Avšak hlavnou prekážkou sa môže javiť bolesť.
„Keď sa bolesť stane životným štýlom, človek sa väčšinou veľmi koncentruje sám na seba.“
Spoločným menovateľom šťastia sa ukazuje najmä hľadanie dobra. Zväčša tie najväčšie príležitosti života prichádzajú v prestrojení za problémy. John Powell sa domnieva, že miera získaného dobra závisí od obvyklého naladenia mysle a ochoty nachádzať dobro v každej životnej situácii. Šťastie začína vo vnútri človeka… Čo všetko ho však sprevádza? John Powell vo svojej knihe otvára čitateľovi mnohé témy, akou je napríklad komunikácia, v ktorej je dôležité nielen druhého človeka, ale aj seba vnímať ako dar, odovzdávaný jeden druhému. Šťastie tkvie aj v porozumení, že nie je podstatná honba za dokonalosťou. To dôležité je snaha o rast. Ak má byť život sprevádzaný pocitom šťastia, tak treba nahliadnuť aj do miest svojho pohodlia, ktoré môžu človeka udržiavať v nečinnosti. Kniha Johna Powella je prínosná v tom, že ponúka priestor na sebareflexiu, a aj vedomý tréning svojej mysle. Otázky cielené na témy sebaprijatia, vlastných darov, ako aj obmedzení, môžu byť objavnými pri spoznávaní vlastného vnútorného sveta. Keď som premýšľala nad otázkou, čo je tým skutočným šťastím v živote človeka, uvedomila som si, že jeho podstata tkvie v očiach toho, kto sa pozerá, bez ohľadu na situáciu v jeho živote. Viac sa o svete a sebe učíme skrz situácie, kedy sme vyzývaní k rozhodnutiam a vedení ku krokom ísť na neprebádané miesta, ako keď sa ocitáme v dôverne známych situáciách. Naladenie mysle vytvára našu skúsenosť. Šťastie veľakrát leží ukryté vo vnímaní každodennosti. V drobných skutkoch láskavosti. V prejavoch súcitu, otvorenosti voči svetu, porozumení jeden druhému. V prejavoch lásky. Ako hovorí John Powell: „Láska je zlým matematikom. Nevedie si presné účty o tom, čo vykonala. Jednoducho ide ďalej… a usmieva sa.“
„Na človeku nie je nič príťažlivejšie než jeho zdvorilosť, trpezlivosť a tolerancia.“
Marcus Tullius Cicero
Vydavateľstvo: Portál
Rok vydania: 1995
Počet strán: 189
Rozmer: 130×210 mm
ISBN: 80-7367-187-5
Kniha dostupná na: Štěstí začína uvnitř | Portál slovakia (portalslovakia.sk)
Powell, J. 1995. Štěstí začíná uvnitř. Praha: Portál, 1995. 189 s. ISBN 80-7367-187-5.
Add Comment