„Niekedy človek zistí, čo si naozaj myslí len vtedy, keď to povie nahlas.“

Louis de Bernières

 

 

Ako vnímate vlastné emócie? Čo reprezentujú vo vašich životoch? Otvárate sa im? Venujete im dostatočný priestor k tomu, aby boli povšimnuté a precítené? Pre mňa sú emócie kľúčom i cestou. Otvárajú mnoho dverí. Niektoré komnaty s ľahkosťou, iné s jemným vŕzganím. A potom sú i tie, pri ktorých sa môžu triasť ruky a chvieť hlas. Emócie sú tiež odpoveďou vedúcou k plnosti bytia. Môžete im ísť naproti, vítať ich ako starých priateľov s otvorenou náručou. Rovnako môžete proti nim bojovať, klásť im odpor, pretože ich intenzita vie byť neraz tak silná a ohlušujúca, až vyvolá strach, či zmätok. Stať sa majstrom svojho vnútorného chrámu nie je jednoduché… Nevedie k nemu žiadna cesta bez skúšok, ani zaručene bezpečná obchádzka s jasným značením. Toto objavovanie si vyžaduje otvorenosť, úprimnosť, bdelú prítomnosť, láskavosť i súcit. Byť majstrom znamená, s pokorou a odvahou pokračovať. Nezľaknúť sa a neuhnúť. I keď si budete myslieť, že neustále zlyhávate. I keď budete mať pocit, že ste na to úplne sami a zabárate sa čoraz viac do hlbín pohyblivého piesku brániaceho urobiť ďalší odvážny krok. I keď nebudete vedieť, ako ďalej a vaše myšlienky budú v rozpore s pocitmi vo vnútri… Múdrosť majstrov tkvie v hlbokom pochopení, ktoré sa získava skúsenosťami.  Psychoanalytik, sociológ a filozof – Erich Fromm, raz napísal: „Úlohu, ktorú si musíme klásť, nie je dosiahnuť istotu, ale byť schopní tolerovať aj neistotu.“

 

Som úprimne presvedčená o tom, že mnohé emócie zo života budú patriť medzi tie dych berúce. Sú ako fotografia duše. Dokážu zachytiť zásadné momenty, ktoré sa uchovajú a pretrvajú naveky.  A človek má tú jedinečnú možnosť, dovoliť si byť ako púpava. Nezastaviteľná a nezdolná, nesúca v sebe divokosť.

Nech sú vonkajšie podmienky akékoľvek, ona nečaká, kým pôda bude ideálna na rast. Usídli sa a zakorení na miestach, kam ju vietor priveje. Je zosobnenou metaforou pre život, aby každý z nás dbal na vnútorné pocity viac, než na vonkajšie okolnosti a ich premenlivosť. Byť láskavým človekom znamená, že si dokážete spomedzi iných ľudí, vybrať aj seba. Ako niekoho, kto je hodný pozornosti, citlivého načúvania, povzbudenia. Láskavosť utvára bezpečný priestor pre akýkoľvek vzťah, v ktorom ego odhadzuje zbrane.

Vyberte si tentoraz seba a venujte si kúsok dobra…

 

Autorka Anna Ďarmati vo svojej druhej knihe – Najväčšie želanie duše, píše o emóciách spôsobom, ktorý má čo povedať nielen mladým ľuďom, ale i dospelým. Ukazuje výzvy, a aj ich opodstatnenosť pre korene osobnosti. Kniha je ako napísaný list smerom k sebe. Pozvánka do vlastného ticha.

„Privolal nás tvoj smútok. Tvoja osamelosť.“

Ústrednou postavou knihy je Martin, ktorého sprevádzajú a ochraňujú draci – Red a Votrix. Martin v sebe niesol pocit samoty. Jeho dvaja okrídlení sprievodcovia sa pri ňom zjavili práve v okamihu, keď ho premkol smútok a osamelosť.

„Každý v sebe máme veľa svojich svetov, veľa svojich podôb. V tých svetoch stretávame ľudí alebo bytosti, ktorých máme stretnúť, aby sme vnútorne rástli, až kým nesformujeme svoje pravé JA.“

V príbehu sa čitateľ pozvoľne zoznámi s ďalšími učiteľmi hlavného hrdinu, ktorí ho vedú lesom. Martin je vystavený úlohám a pocitom, ktoré mu boli doposiaľ neznáme.

„To, čo chceš, nie je vždy to, čo potrebuješ.“

Pre Martina bolo nesmierne náročnou úlohou, porozumieť vlastnému hnevu… Tak, ako môže byť hnev spaľujúci pre vnútro človeka, tak isto dokáže poháňať vpred. Za predpokladu, ak nad ním nebude mať moc.

„Prispôsobuj sa, keď je to v prospech tvojho rastu. Buď silný, keď sa to dá, a flexibilný, keď treba. Nemíňaj energiu nesprávnym smerom. Môžeš rásť, akokoľvek chceš. Úplne po svojom.“

Bojovník, či hrdina? Martinova objavná cesta v sebe prepájala mnoho tém, ktoré nebudú čitateľovi neznámou pôdou. Rastieme výzvami. Rovnako, ako aj Martin v príbehu. Čelíme vlastným pochybnostiam, i osobnému tlaku so zvierajúcim pocitom. Kladieme si často otázky: Čo je v tejto situácii správne urobiť? Ako sa zachovať? Je to, čo vidíme, skutočne pravda?

Kniha Anny Ďarmati, môže byť na prvý pohľad určená pre dospievajúcich tínedžerov. Možno však o čosi väčším prínosom bude pre rodičov. Kniha Najväčšie želanie duše je o bezpečnom priestore vo víre emocionálnej neistoty a premenlivosti. O pravdivosti a porozumení. Je ukážkou toho, že sila a zraniteľnosť nestoja proti sebe. Ani jedna z nich nemá navrch. Každá je iná. A potrebná…

Keď sa rozhodnete stať rodičom, možno jedným zo želaní, ktoré bude prítomné od toho momentu, sa dotkne aj myšlienky, aby ste dokázali pripraviť deti na budovanie lepšieho sveta – budúcnosti. Ale ani vaše slová, viera, či nádeje nebudú predstavovať odpoveď na toto prianie. Ich váha nebude tým určujúcim ukazovateľom. Slovami profesora a psychiatra – Charlesa L. Raisona: „Jedna generácia hlboko milujúcich rodičov môže zmeniť zmýšľanie nasledujúcej generácie, a s tým aj svet.“

Ak chceme, aby bol svet o niečo lepším a láskavejším miestom, tak to bude chcieť od nás o čosi viac… A to v mnohých smeroch.

Guráž, byť príkladom v spôsobe komunikácie, keď to, čo chceme povedať, nie je práve najjednoduchšie. Odvahu, byť videný, i keď mlčanie a ústup by boli mnohokrát ľahším riešením. Rešpekt, k vnímaniu iných pohľadov a hĺbky pocitov. Intelektuálnu integritu, byť schopný pozorovať vlastný spôsob myslenia a vedome ho posúvať vpred – krok po kroku. Raz sa ku mne dostala jedna múdrosť, ktorá hovorí: „Najsilnejšia zmena, ktorú deťom môžeme dať, nie je prednáška – je to živý príklad. Svet, ktorý zdedia, sa zapisuje do každodenných dôkazov našich životov.“ Objaviť najväčšie želanie duše možno nemusí byť tak celkom o hľadaní, ako skôr o utváraní toho, čo je vašou vnútornou realitou, prirodzenosťou a pravdou. Skúste si na malý moment predstaviť, aké by to asi bolo… Dôverne spoznať to, čo k vám už dávno neodmysliteľne patrí. Tým najodvážnejším krokom býva uznanie a láska k tomu, kým skutočne ste.

„Všetci sme pre niekoho dôležitejší, než si myslíme.“

 

Anna Ďarmati mi svojím vnímavým štýlom písania a novým knižným príbehom pripomenula slová psychologičky Anety Langrovej: „Rob, čo funguje. Nerob, čo nefunguje. Neopravuj, čo nie je rozbité. Zmeny sa dejú, keď na ne prestaneme tlačiť.“ Anna Ďarmati knihou Najväčšie želanie duše ukazuje, že prechádzka vlastným vnútorným archetypálnym lesom nemusí byť vôbec tak desivá, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Práve naopak… Ak sa raz totiž odvážite a prejdete cestu, ktorá vás spočiatku dokázala ochromiť pocitom hrôzy, môžete si byť celkom istý jednou vecou, a to, že na jej konci už nebudete tým istým človekom.

Budete niekým, kto zvládol podať ruku sám sebe. A kto to od tohto okamihu dokáže kedykoľvek, bez zaváhania…

 

 

„Spojte sa so svojou intuíciou natoľko, že budete jasne vedieť, kedy niekto alebo niečo skutočne stojí za vašu energiu.“

Yung Pueblo

 

 

Vydavateľstvo: Anna Ďarmati

Rok vydania: 2026

Počet strán: 88

Rozmer: 120×190 mm

ISBN: 978-80-570-7827-2

Kniha dostupná na: https://taichicentrum.sk/pohladenie-slovami/

Ďarmati, A. 2026. Najväčšie želanie duše. Bratislava: Anna Ďarmati, 2026. 88 s. ISBN 978-80-570-7827-2.