„Bezpečie nie je len absencia hrozby, je to prítomnosť spojenia.“

Gabor Maté

 

 

 

Prirodzená bdelosť a nachádzanie plynutia v štruktúre života.

Aj o tom bol TEDxBratislava 2026 v mojich očiach. Priznám sa, že galéria Umelka bola do tohto okamihu pre mňa neznámym miestom a chcela som to zmeniť. Až komentovaná prehliadka s Michalom Bogárom, spoluautorom rekonštrukcie, mi ukázala jej jedinečnosť a výzvy.

Ak by ste mi s odstupom pár dní položili otázku, ktorý z rečníkov podujatia bol pre mňa tým najinšpiratívnejším, nedokázala by som to jednoznačne vyhodnotiť.

Každá téma sa totiž dotkla inej časti môjho ja.

Iného známeho príbehu.

A o pár z nich sa chcem podeliť.

Slová basketbalovej rozhodkyne a biomedicínskej inžinierky – Veroniky Obertovej, boli pre mňa inšpiratívne tým, že poukázala na dôležitosť nestrácania farieb vlastnej osobnosti a individuality, i keď idete za snom, v ktorom čelíte viacerým výzvam, pričom váš osobnostný rast je nevyhnutný k tomu, aby ste to vôbec dokázali ustáť. Spoluzakladateľka gastro projektov, Lucia Hô-Chí, sa témou objavovania šťastia v každodennosti do mňa nezmazateľne vpísala krátkym dokumentom, v ktorom ukázala jedinečnosť ľudí okolo seba. Mala pravdu, že slovami by to bolo náročné, až nemožné obsiahnuť. Autentická skúsenosť, zdieľaná v danej chvíli v priestoroch  galérie Umelka, sa totiž nedala opísať. Bolo ju potrebné cítiť. Priniesla nesmierne osobný dôkaz, že k tomu, aby ste boli v niekoho príbehu hrdinom všedných dní, stačí láskavosť prejavená v pozornosti, načúvaní, prítomnosti a snahe porozumieť. Dizajnér Arda Kertmen vniesol ľahkosť v rámci svojho vystúpenia uvedomením, že nie vždy musíte mať všetky informácie, nástroje, zručnosti a kompetencie k tomu, aby ste vytvorili niečo výnimočné a hodnotné. Stačí, ak ste otvorení učiť sa a zažívať seba i svet inak, než doposiaľ.

Hudobníčka a zvuková umelkyňa Alice Boyd, otvorila dvere myšlienke dopadu našich životov na svet prírody. Skrz hudbu a terénne nahrávky bolo možné preniesť sa na miesta, kde kedysi pulzoval život prírody, a ako sa menil v čase v dôsledku zásahu človeka. Psychoterapeutka a klinická psychologička – Lenka Pavuková Rušarová, sa venovala téme „dobra“. Vyjadrila myšlienku, aby sme ako ľudia okamžite a bezhlavo nepodliehali prvotnému očareniu, charizme, slovám, ale aby náš vnútorný kompas z dlhodobého hľadiska kriticky overoval charakter. Fotograf Christopher Ward, ktorý je autorom projektu Model Strangers, svoje rozprávanie venoval ľuďom, ktorí ho fascinovali svojou unikátnosťou, zjavom, vyžarovaním – spôsobom bytia. Za každým človekom, zhotovenou fotografiou, však bol pod povrchom príbeh a rýdza úprimnosť, ktorú si dovolili v tom krátkom okamihu zdieľať.

Premietané TED video filmovej režisérky, scenáristky a herečky – Desiree Akhavan, bolo manifestom odvahy, sily a úprimnosti, počas ktorého mi takmer neustále zvieralo hrdlo. Pretože bolo emocionálnou výpoveďou i výzvou, žiť život v pravde a integrite voči sebe. Až keď opustila rodinu – našla seba. Stála pred náročnou voľbou – žiť podľa vlastných štandardov a stratiť rodinu, alebo sa podriadiť pravidlám a nikdy nezískať príležitosť stretnúť samu seba. Jej rozhodnutie prinieslo nečakane aj oslobodenie sa od limitujúceho strachu zo sebaobrazu u iných. Herečka, pedagogička a riaditeľka školy a divadla LUDUS, Katarína Baranová, hovorila o hravosti. O tom, ako sa pozvoľna  jej energia vytráca a slabne, pokiaľ ako ľudia podliehame vlastnej dôležitosti, statusu, „zmyslu“ pre povinnosti. Ako sa paradoxne každý z nás zabúda hrať v divadle menom SVET a dobrovoľne so sebou nesieme kamkoľvek preplnený kufor, v podobe záťaže presvedčení a nazbieraných právd, ktoré nie je tak ťažké spochybniť. A pritom hravosť je to, čo dokáže priniesť nadhľad aj v situáciách, kedy možno už aj nádej máva na rozlúčku.

Keď utíchli slová poslednej prednášky a doznela i záverečná myšlienka, pýtala som sa samej seba: Kedy prichádza vnútorný pocit uistenia, že ste presne tam, kde máte v danom okamihu byť? Uvedomením, že zdanlivo obyčajné chvíle vo vás vyvolajú pocit hlbokého porozumenia. Keď vypovedané príbehy a slová sa vpíšu do vášho vlastného príbehu tak, ako by ste ich už kdesi v sebe započuli, iba sa potrebovali znovu vynoriť.

 

Dotyk ľahkosti, ako ústredná téma tohto ročníka, ktorá sa niesla celým podujatím, prepojila technológie, psychológiu, dizajn, pohyb, jazyk, vesmírny výskum, a aj umenie. Vďaka rečníkom, akými boli dizajnérka Sylvia Ciulis, výskumník umelej inteligencie Daniel Thilo Schroeder, päťnásobný majster sveta a Európy vo fitness Michal Barbier, riaditeľ letovej prevádzky a výskumník v DLR Matej Poliaček, či lingvista a spisovateľ Danny Bate, zaznelo mnoho myšlienok, pohľadov a spôsobov, ako vnímať svoj osobný príbeh v spojitosti s tým, čo je možné ponúknuť svetu, ak uveríme vo vlastnú jedinečnosť a svoj hlas.

To najpodstatnejšie, je však zostať ľudskou bytosťou, i keď sa pozeráme na rôzne témy inak. Rôznorodosť pohľadov je ako paleta plná farieb. Niektoré žiaria jasne a sú zdrojom energie, sily, vášne. Iné v sebe nesú uzemnenie, hĺbku a pokoj. A potom sú tu i tie, ktoré vás vyzývajú k tomu, aby ste v sebe prebudili odvážneho umelca, dali životu kontúry. A ak je to žiadúce, nebáli sa ich premaľovať.

Ruka, ktorá ťahy vedie, patrí  iba vám.

Každá z týchto farieb je cenná a potrebná. Iba ich vzájomným spojením môže vzniknúť neustále niečo nové, prinášajúce nový záblesk porozumenia. Vďaka organizačnému tímu, ktorý usporiadal TEDxBratislava 2026, som mala možnosť presne takúto širokú škálu farieb uvidieť v ľuďoch. Potvrdilo sa mi, že ak sa dokážeme neustále dívať novými očami na rozličné témy optikou úcty a rešpektu, ak sme schopní prehodnocovať svoje postoje, uviesť v diskusiu aj pretrvávajúce vlastné názory a presvedčenia, máme guráž ich bez strachu zmeniť, potom si môžeme odniesť omnoho viac, než myšlienky hodné šírenia.

Môžeme si odniesť i to, čo sa dá nájsť iba medzi riadkami.

V tichu.

V hĺbke.

V ľahkosti.

Veľkým prekvapením celého dňa, bolo pre mňa nezávislé bábkové divadlo – Divadlo Houže. Ich umelecké vystúpenie v podobe inscenácie Vlk na Mesiaci so sebou prinieslo aj skvele vystavaný a stvárnený situačný humor v nadväznosti na prednášku Mateja Poliačeka, ktorý hovoril o fungovaní európskeho modulu Columbus na ISS, aj o výskume, ako môže mikrogravitácia zmeniť budúcnosť vesmírnych misií pre ľudí s bežnými diagnózami. Divadlo Houže to zhrnulo jasne a veľmi presvedčivo: Vďaka nim totiž už teraz viem, že vesmírne turbo na rakete spustím iba inhalátorom.

 

Príbehy sú tým, čo nás oživuje.

Sú spojením, ktoré ponúka blízkosť.

Živou vodou, pretekajúcou každou bunkou.

A taktiež sú kresadlom pomáhajúcim k roznieteniu iskry, ktorá nás o čosi viac otvára svetu okolo seba.

 

Tie najnáročnejšie rozhodnutia a tie, ktoré sú tými správnymi, sú zväčša totožné a neoddeliteľné od seba navzájom.

Možno im chýba lesk, potlesk, či uznanie. Možno sa zrodia v čase neistoty, pochybností, strachu.

 

Ale prinesú to najcennejšie.

Pocit, že ste sa dostali o kúsok bližšie k sebe.

 

 

 

„Zjednodušuj. A potom pridaj ľahkosť.“

Colin Chapman

 

 

Fotograf: Rudolf Baranovič