„Karty, ktoré sme dostali, nezmeníme, no je na nás, ako s nimi budeme hrať.”
Randy Pausch
To najcennejšie, čo v živote má každý z nás je čas. Predstavuje spleť momentov, ktoré utvárajú naše bytie, náš život. Každá minúta dokáže zaviesť vnímanie človeka na nádherné miesta, ukazujúc na čom skutočne záleží. Čas je neoceniteľný v tom zmysle, že ho nie je možné vlastniť, avšak je možné s ním pracovať. Rovnako sa ho nemožno úpenlivo držať, ale možno ho naplno precítiť. Slovami Jana Majera, „dobré filmy a knižky sú buď ako zrkadlo, alebo ako okno otvorené do iného sveta.” A Vy v takom momente začnete premýšľať, či niečo môžete urobiť inak, až príde ďalší nový deň.
18.septembra 2007 predstúpil Randy Pausch – profesor počítačovej vedy – v aule Carnegie Mellon University pred 400 členné publikum, aby predniesol svoju poslednú prednášku, ktorá niesla názov „Ako skutočne plniť svoje detské sny.” Na úvod však na plátno premietol diapozitívy svojich CT snímok a povedal publiku o desiatich tumoroch v pečeni, vďaka ktorým mu zostáva už len niekoľko mesiacov života.
„V ten deň som vedel, čo robím. Pod rúškom akademickej prednášky som sa usiloval vtesnať samého seba do fľaše, ktorú jedného dňa more vyplaví mojim deťom na breh. Keby som bol maliar, niečo by som im namaľoval. Keby som bol hudobník, zložil by som pre ne hudbu. Ale som profesor. A tak som prednášal. Prednášal som o radosti z bytia, o tom, ako si cením svoj život, i keď mi z neho už zostáva tak málo. Hovoril som o čestnosti, bezúhonnosti, vďake a iných veciach, ktoré považujem za dôležité. A veľmi som sa usiloval, aby som svoje publikum nenudil.”
Na univerzitách sa bežne stáva, že veľa profesorov prednáša prejavy, nesúce názov „Posledná prednáška” o tom, na čom im najviac záleží. Randy Pausch vo svojom diele jemne do mysle čitateľa podsúva otázku: Akú múdrosť by si odovzdal svetu, keby si vedel, že je to tvoja posledná šanca? Keby si mal zajtra pominúť, čo by si chcel zanechať ako svoje dedičstvo?
Sila a krása tejto knihy spočíva najmä v jej autentickosti, posolstve a živom jazyku, ktorý dokáže čitateľa nielen vtiahnuť do deja, ale vsadiť mu do vnímania otázky, ktoré majú moc meniť doterajšie zmýšľanie o živote. Má v sebe ukrytý zázračný dar, ktorý po prečítaní poslednej stránky podnieti človeka konať v záujme vlastných snov, túžob a zároveň byť vďačný za každý moment, ktorý sa v živote ponúka, pretože nikdy neviete, ako dlho ešte budete mať možnosť byť súčasťou tohto sveta.
„Ako je pre leva prirodzeným prostredím džungľa, mojím prirodzeným prostredím bola ešte vždy univerzitná pôda a vystupovanie pred študentmi. Naučil som sa jedno. Keď rodičia niečo hovoria deťom, nezaškodí dodať tomu vonkajšie ohodnotenie. Ak dosiahneme, aby publikum tlieskalo a smialo sa na správnych miestach, možno to dodá vážnosť tomu, čo chcem povedať deťom.”
Príbeh Randyho Pauscha v sebe nesie nesmiernu dávku ľudskosti, pokory a odhodlania. Dokáže nielen povzniesť ducha a otvoriť myseľ, ale svojou priamosťou a úprimnosťou sa vpisuje hlboko do vnútra človeka, čím presvecuje každú bunku jeho tela. Hovorí sa, že izba bez kníh je ako telo bez duše. Naratív tejto knihy však je niečím, čo si zaslúži svoje čestné miesto, napriek jej útlemu prevedeniu. Čítanie je bezpochyby tichou konverzáciou, avšak tie najlepšie z nich Vás dokážu pomyselne veľmi dobre počúvať. A taká je aj Posledná prednáška.
Sny vždy zosobňovali bránu do sveta nespočetných možností. Naša myseľ dokáže vytvoriť a vizualizovať enormné množstvo predstáv, ktoré ak nasleduje vôľa, sa môžu stať skutočnosťou. Randy Pausch v príbehu poukazuje najmä na svoje detské sny, ktorými boli: ocitnúť sa v stave beztiaže, hrať v NFL, napísať článok do Svetovej knižnej encyklopédie, byť kapitánom Kirkom, vyhrať veľké plyšové zvieratá no najmä pracovať vo Walt Disney Imagineeringu. Ako uvádza, je dôležité mať špecifické sny.
„Pri prvom stretnutí s pittburským chirurgom Herbom Zehom som povedal: Vyjasnime si to. Mojím cieľom je byť o desať rokov nažive a vo vašich propagačných materiáloch.”
V tomto bode mala byť Whippleova operácia riešením, po ktorej nasledovala extrémne toxická chemoterapia a ožarovanie. Doktor Zeh neodstránil iba tumor, ale aj žlčník, tretinu pankreasu, tretinu žalúdka a kus tenkého čreva. Z váhy 81 kilogramov klesol na 62, pričom ku koncu už nevládal chodiť.
„Počas mojej liečby rakoviny nebolo vždy ľahké udržať si pozitívnu náladu. Keď máte hroznú diagnózu, je ťažké vedieť, ako to v skutočnosti emocionálne prežívate. Uvažoval som, či sa časť zo mňa v prítomnosti iných ľudí nepretvaruje. Možno sa občas nútim do toho, aby som pôsobil silným a pozitívnym dojmom. Azda rakovinoví pacienti pociťujú povinnosť tváriť sa chrabro. Robil som to aj ja?”
Počas príprav svojej prednášky si Randy robil starosti, že sa mu nepodarí povedať záverečné vety bez zadúšania. Bol na pódiu vyše hodiny. Vzhľadom na vedľajšie účinky chemoterapie, dlhé státie a emócie spojené s vystúpením pociťoval nesmiernu vyčerpanosť, zároveň však aj pokoj a naplnenie.
„Tá hodina na pódiu ma niečo naučila. Mal som v sebe veci, čo sa zúfalo potrebovali dostať na povrch. Nepredniesol som tú prednášku len preto, že som chcel. Predniesol som ju preto, že to tak malo byť.
Prednáška nebola o tom, ako dosiahnuť svoje sny. Bola o tom, ako žiť. Ak sa uberáme správnou cestou, karma sa postará sama o seba. Sny si nás nájdu.”
„Ak ste o tom schopní snívať, ste to schopní aj urobiť.”
Walt Disney
Vydavateľstvo: TATRAN
Rok vydania: 2009
Počet strán: 214
Rozmer: 135×182 mm
ISBN: 978-80-222-0559-7
Knihu možno sledovať na: Posledná prednáška (knihaantik.sk)
Pausch, R. 2009. Posledná prednáška. Bratislava: Tatran, 2009. 214 s. ISBN 978-80-222-0559-7.
Add Comment