„Človek nie je nikdy taký nešťastný, ako si myslí, ale ani taký šťastný, ako by chcel byť.”
François de La Rochefoucauld
Autenticita a cesta za hľadaním osobného šťastia. Aj tak by sa v stručnosti mohol definovať príbeh, ktorý so sebou prináša hlboké emócie. Jednou z najdôležitejších vecí v živote je „byť šťastný” s tým, čo človek má a na mieste, v ktorom sa práve ocitá. To najpodstatnejšie však je, učiniť svoju dušu žiariacou. Ako však dosiahnuť to pravé šťastie? Odkiaľ pramení? Kde sa ukrýva? Ako spoznám, že ku mne prehovára jeho rýdza podoba bez nánosov z okolitého sveta? Šťastie je veľakrát reprezentované momentami, ktoré nevtesnáte do žiadnych slov – prichádza vo vlnách. Iba ho cítite a viete, že keď zhasnete reflektory, ktoré smerujú von – do sveta – a obrátite ich do seba, môžete uvidieť kaleidoskop pestrosti vlastnej duše i jej odrazy v druhých ľuďoch. Vďačné srdce, ktoré sa usmieva, býva prvým krokom a majákom k jeho nájdeniu. Prístavom sa stáva nádej, že si vás to pravé šťastie nájde aj v momentoch, kedy budete mať zdanlivý pocit, že ste sa vychýlili z vlastného kurzu. Stáva sa tak majstrovským umením, ktorého tvorcom je myseľ a rozvaha každého z nás. Možno ho prirovnať k motýľovi – čím väčšmi a urputnejšie sa ho snažíte chytiť aby ste si dokázali prezrieť jeho ladnosť a pestrosť, o to viac vám uniká. Ak však len pokojne pozorujete, vnímate krásu, ktorú v sebe má, je celkom možné, že priletí až priamo k vám a dovolí vám vnímať pôvab pominuteľného okamihu. Každý človek si zaslúži v sebe objaviť tú pravú esenciu šťastia, ktorá rozozvučí a rozvibruje vlastné ja tým najvyšším tónom. Niekedy však cesta k nemu vedie strastiplnými chodníkmi. A niekedy, to jediné čo zostáva, je úsmev a dúfať, že napriek nemalým prekážkam v sebe dokážeme neustále objaviť silu, ktorá nás vedie ďalej – k našej autenticite.
„Burn out… v angličtine ten termín pôsobí akosi ľahšie a košatejšie. Určite znie lepšie ako vyhorenie. Spočiatku Soléne nechcela uveriť. To predsa nie je ona, nie, to sa jej netýka. Ona predsa nemá nič spoločné s krehkými osôbkami, ktorých svedectvá zapĺňajú stránky časopisov. Ona bola vždy silná, aktívna, v pohybe. Vždy si pripadala ako-tak harmonická, aspoň si to o sebe myslela.
Pracovná preťaženosť dnes trápi mnohých, hovoril jej psychiater tichým a rozvážnym hlasom. Odriekal premúdre slová, ktorým sotva rozumela: sérotonín, dopamín, noradrenalín a názvy kadejakých anxiolytík, benzodiazepínov, antidepresív. Predpisoval jej pilulky, večer na spanie, ráno na prebudenie. Prášky, ktoré pomáhajú žiť.”
Príbeh ambicióznej Soléne – 40 ročnej právničky, ktorá svoj život zasvätila advokátskej kariére sa jedného dňa celkom nečakane zastaví. Prichádza vyhorenie a depresia. Psychiater však okrem vysvetlenia momentálneho prežívania Soléne nabáda na dobročinné aktivity, a teda aby svoju pozornosť, ktorú úzkostlivo obrátila do seba, smerovala k druhým ľuďom. Jeho slová sa však stretajú s veľkou nedôverou a skeptickosťou. Avšak napriek tomu sa pustí do pátrania, v podobe prezerania inzerátov, až do momentu, kým neobjaví ponuku dobročinného združenia Palác, v ktorom hľadajú osobu na post verejného spisovateľa. Soléne to oslovilo, keďže ako teraz už bývalá právnička, mala s písaním bohaté skúsenosti. O to väčšie sklamanie prichádza, keď ju pošlú do bunky záchrany pre ženy v núdzi.
„Tej noci Soléne dlho nemohla zaspať. Bojovalo v nej veľa emócií a myšlienok. Rozmýšľala o tom, čo jej rozprávala Salma, keď odchádzali z japonskej reštaurácie: Niekedy je ťažké zabuchnúť za sebou brány Paláca. Odtiaľto si človek vždy so sebou niečo odnáša.
Soléne rozmýšľa o Binte, Sumeyi, Cynthii, Cvetane, o žene s ihlicami, o Srbke s kufrom na kolieskach. O Salme. Nevie, čo by sa dalo spraviť so všetkými tými pokazenými životmi, zúfalými cestami a trápeniami, s ktorými sa jej zverili. Ako sa teraz od toho všetkého oslobodiť? Ako na to zabudnúť? Ako žiť ďalej, akoby toho nebolo?”
Spočiatku u rezidentiek nie je práve vítaným hosťom. Postupne však spoznáva ich osudy a príbehy, ktoré ju vnútorne zasiahnu. Objavuje empatiu v zmysle schopnosti vcítiť sa do žien, ktoré pochádzajú z celkom odlišných kultúr ako ona sama – v čom pomaly nachádza zmysel svojho poslania.
„Dejiny Paláca ani život jeho žien možno nezmení, ale bude skromným prínosom ako kolibrík z rozprávky Pierra Rabhiho, o ktorom jej rozprávala Salma. Keď v lese vypukol hrôzostrašný požiar, zvieratá bezmocne sledovali katastrofu. Iba maličký kolibrík nezaháľal. Naplnil si zobáčik vodou, a po kvapkách ju spúšťal na plamene. Úbohý blázonko, povedala mu istá tetka, tým oheň neuhasíš. Viem, odpovedal kolibrík. No aspoň urobím, čo môžem.
Aj Soléne je taký kolibrík: vtáčatko vypadnuté z hniezda, ktoré sa pokúša uhasiť požiar. Jeho konanie nestojí za nič, je smiešne a pochabé, povedia si niektorí. Ibaže ona robí, čo má robiť.”
Laetitia Colombaniová – režisérka a autorka knihy Víťazky, rozpovedá príbeh, ktorý je plný sily, húževnatosti a súcitu. To, čo však knihe pridáva na autentickosti je práve pozorovací talent autorky, ktorej nemožno uprieť spôsob, akým citlivo uchopila vnútorný svet postáv. Každá zo žien má v príbehu svoje nezastupiteľné miesto, čím spolu vytvárajú dojímavý príbeh o nezlomnosti ducha a spolupatričnosti. Sila tejto knihy spočíva najmä v rozpovedaní deja v dvoch rovinách, kde má svoju úlohu aj Blanche Peyronová, ktorá takmer pred storočím viedla podobný boj ako kapitánka Armády spásy. Túto knihu možno bez pochybností označiť za zážitok, ku ktorému budete pristupovať s úctou, rešpektom a láskou, nakoľko príbeh Soléne je pestrofarebnou mozaikou a čitateľským putovaním po vnútornom prežívaní.
„Na ulici je to iné. To, čo si môže dovoliť medzi bezpečnými múrmi Paláca, nemôže si dovoliť pred týmto pekárstvom. Pristaviť sa pri mladučkej bezdomovkyni by znamenalo nadviazať s ňou kontakt, otvoriť cestu spolupatričnosti. Nadviazať rozhovor znamená spoznať ľudskú stránku toho druhého. Potom je naozaj ťažké obísť ho, ďalej ho ignorovať.”
„Veľkosť činov a plánov sa meria veľkosťou rizika, ktoré sme pre ne ochotní podstúpiť.”
Dalai Lama
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2020
Počet strán: 224
Rozmer: 135×210 mm
ISBN: 978-80-551-7190-6
Kniha dostupná na: https://www.bux.sk/knihy/444831-vitazky.html
Colombaniová, L. 2020. Víťazky. Bratislava: IKAR, 2020. 224 s. ISBN 978-80-551-7190-6.
Add Comment