„Z umiernenosti pramení rýdze šťastie.“
Johann Wolfgang von Goethe
Umiernenosť, striedmosť, zdržanlivosť či sebakontrola ako základná cnosť, prípadne prvok etickej činnosti. Ako tieto aspekty súvisia s prežitím naplneného života, kedy sa práve zdržanlivosť stáva odmenou, či predpokladom kvalitného a prekvitajúceho fungovania?
Svend Brinkmann vo svojej knihe upriamuje pozornosť na niekoľko relevantných dimenzií. Prvou z nich je politický argument, ktorý berie do úvahy neustály nárast populácie a obmedzené zdroje. Kladie si otázku, či je vôbec v moci človeka vytvoriť udržateľnú spoločnosť, a či už nie je neskoro. Čo spôsobilo klimatickú krízu a rastúcu nerovnosť? Aj to je jedna z otázok, na ktorú sa Brinkmann snaží nájsť odpoveď. Jednou zo zaujímavých a legitímnych námietok, je označenie elitárskej pasce. Ide o označenie, v ktorom bohatí a vplyvní ľudia používajú argumenty pre škrty a úspory v snahe udržať ostatných u dna.
„Nám sa ľahko hovorí o prostom, skromnom živote, pretože už sme nesmierne bohatí, zatiaľ čo ľudia v rozvojových krajinách, ktorí bojujú o tovar, ktorý sme my získali možno pred mnohými desaťročiami, nechcú počuť, že sa majú uskromňovať, zabudnúť na svoje ambície o materiálnom bohatstve alebo vypúšťať menej CO2.“
V tomto bode sa do popredia dostáva myšlienka, že kým v minulosti ľudstvo ohrozovala nebezpečná príroda, dnes sme primárne ohrozovaní vlastným jednaním, ktoré možno vyriešiť iba na spoločenskej úrovni, ktorá ho vytvorila. V tejto časti Brinkmann ponúka najmä historicko-politický vývoj ako základ pre nasledujúce existenciálne, etické, psychologické a estetické diskusie o umení, ako sa obmedzovať.
Druhým argumentom je práve existenciálny argument. Vychádza v ňom z prózy Sørena Kierkegaarda, v ktorej ústrednou témou je čistota srdca. Existenciálna úvaha zároveň zdôrazňuje poznanie, že človek nesmie chcieť všetko, ale mal by orientovať svoj život na niečo konkrétne, aby sa mohlo povedať, že išlo o vydarený život. Hlavným východiskom je fakt, že človek je súčasťou celku, a teda by mal prispieť svojou „troškou“, pokiaľ ide o scelenie sveta.
„Dať svojmu životu formu je doslova a do písmena existenciálnym životným umením, ktoré je realizovateľné iba vtedy, pokiaľ je človek ochotný si niečo odoprieť.“
V tejto časti je v popredí taktiež mýtus o našom nekonečnom potenciáli. Ako uvádza Brinkmann, pre moderného človeka je hlavnou témou vnútro. Teda to, o čo človek usiluje a čo by malo vychádzať z neho samotného. Rovnako však poukazuje na aspekt, že nie je možné vždy dostať to, čo chceme. Prečo by mal človek toho vyskúšať čo najviac? Prečo by sa mal ponáhľať v ústrety všetkým zážitkom?
„Ľudské túžby sú totiž rozmanité a zameniteľné, čo platí v neposlednej rade aj pre médiá útočiace na zmysly a konzumnú spoločnosť, kde je už to, že si človek niečo praje, vnímané v podstate ako legitímne želanie.“
Tretia dimenzia, ktorú Brinkmann rozpracúva, je etický argument, ktorý sa týka vzťahu k ostatným ľuďom. Základnou myšlienkou v tomto prípade je, že človek môže dostáť svojim povinnostiam ľudskej bytosti vtedy, ak je ochotný si niečo v živote trvalo odoprieť.
„Stručne povedané, základnou myšlienkou etiky cnosti je, že človek je bytosťou, ktorá musí byť rovnako ako všetko ostatné vo vesmíre chápaná na základe svojho účelu. Človek je jedinou bytosťou, ktorá je obdarená teoretickými i praktickými schopnosťami, a tieto schopnosti dokáže využiť pri vedeckom a filozofickom chápaní sveta, ale zároveň je tiež schopný jednať morálne zodpovedne.“
Psychologický argument, ako štvrtá dimenzia, sa hmatateľnejšie dotýka sebakontroly, a zároveň interpretuje, prečo je tento nácvik náročný na zážitky orientovanú konzumnú spoločnosť. V tomto smere Svend Brinkmann hovorí o hédonickej adaptácii, v zmysle, že akonáhle človek dosiahne niečo náročné, rýchlo si na to zvykne, čím daná vec stráca na atraktivite a následne dochádza k stanovovaniu nových cieľov vo večnej honbe za niečím, čo môže skončiť až smrťou.
Poslednou dimenziou je estetický argument, ktorý sa dotýka jednoduchých rituálov, podieľajúcich sa na organizovaní každodenného života, čím uvoľňujú energiu a silu na podstatné ciele.
Ako v úvode svojej knihy predznamenáva sám autor:
„Nerobím si žiadne ilúzie, že čitatelia budú súhlasiť so všetkými piatimi typmi argumentov, ale to, dúfajme, nie je ani podmienkou toho, aby pre nich kniha bola prínosná. Niektorí možno ocenia psychologickú časť, ale odmietnu tú politickú – iní to budú vnímať opačne. Mojím vlastným cieľom je pomocou analýzy mnohých aspektov života ukázať, že umiernenosť má väčšiu základnú hodnotu, než si väčšina ľudí myslí. Všetci sa môžeme cvičiť v snahe odopierať si, byť spokojní s menším množstvom toho, čo je nepodstatné – a tým, dúfajme, získať viac času na to podstatné.“
Svend Brinkmann – profesor psychológie na Katedre psychológie a komunikácie v dánskom Aalborgu, sa zaoberá predovšetkým filozofickými, etickými, morálnymi, ako aj kultúrne kritickými témami, o ktorých napísal takmer 20 kníh. Je spoluzakladateľom Centra pre kvalitatívne štúdie. Jeho kniha Umění uměřenosti sa snaží najmä o celostné uchopenie problematiky, pričom autor svoju teóriu dokladá a podopiera o množstvo zaujímavých myšlienok psychológov, filozofov a sociológov, ako Ove Kaj Pedersen, Robert Goodin, Adam Phillips, či Donald Winnicott. Ide o veľmi pútavé čítanie, ktoré ponúka rozličné pohľady na jednotlivca i spoločnosť. Túto knihu možno označiť za „must have“ súčasného čítania, pretože podnecuje k zmýšľaniu a „tichému protestu“ proti nereálnosti nutkavej a narastajúcej honby za šťastím.
Knihu by som odporučila náročnejšiemu čitateľovi, ktorý sa rád ponorí do problematiky striedmosti, zdržanlivosti, či ako sám autor uvádza – umiernenosti. Svend Brinkmann ponúka prostredníctvom svojho jedinečného diela mnoho AHA momentov, podnetných myšlienok a úvah, ktoré sú navzájom úzko prepojené – od politických súvislostí až po estetické. Kniha je síce útla rozsahom, za to jej obsah pojednáva o umiernenosti z viacerých hľadísk, čím dáva čitateľovi rozličné možnosti náhľadu a uchopenia problematiky na utvorenie celkového obrazu. Táto kniha je niečím, čo v súčasnej dobe – orientovanej na konzum – môže ukázať hlbší význam toho, prečo vnímať striedmosť ako cnosť.
„Skromnosť je farbou cnosti.“
Diogenes
Vydavateľstvo: Portál
Rok vydania: 2019
Počet strán: 120
Rozmer: 130×205 mm
ISBN: 978-80-262-1492-2
Kniha dostupná na: https://obchod.portalslovakia.sk/umeni-umerenosti/
Brinkmann, S. 2019. Umění uměřenosti: Cesta ke spokojenosti v nespokojené době. Praha: Portál, 2019. 120 s. ISBN 978-80-262-1492-2.
Add Comment