Recenzia knihy – Scott Barry Kaufman & Carolyn Gregoire – Zrozeni tvořit

„Kreativita je cesta, ako zdieľam svoju dušu so svetom.“

Brené Brown

 

 

Kreatívny potenciál, tvorivý proces a osobnosť, či otvorenosť  a zvedavosť k životu. Prijatie vlastných protikladov a zložitosti v mene hlbšieho pochopenia a vyjadrenia seba samých. Aj to so sebou nesie život človeka, ktorý sa ho rozhodol zasvätiť práve kreativite ako životnému štýlu. Vo svojej podstate predstavuje schopnosť efektívneho prepájania toho, čo je nám už dôverne známe, a teda umožňuje snúbiť dohromady tie najneočakávanejšie nápady. Môžeme ju označiť do istej miery za rebéliu, či silu, ktorá nás núti konať. Jej určujúcimi faktormi sa tak stávajú schopnosť inovácie, rastu, nekonečného experimentovania a oprostenia sa od pravidiel, pričom protipólom sú samotné pochybnosti vyvierajúce z nás. Byť kreatívny znamená do veľkej miery byť odhodlaný hľadať cesty a spôsoby, ktoré zdanlivo nemusia súvisieť, avšak ich dôkladným skúmaním, pozorovaním i prehodnocovaním sa môžu stať jedinečnými v zmysle, že budú jasne definovať našu vlastnú autenticitu. Tvorivosť však so sebou prináša taktiež množstvo vnútorných konfliktov a úskalí, ktorých postupným rozpletaním môžeme dôjsť k novátorstvu. Bruce Garrabrandt vyslovil myšlienku, že kreativita nikdy nečaká na perfektný okamih. Potrebuje iba svoj voľný priestor k tomu, aby sa myseľ mohla prejaviť a duša rásť.

 

Už samotný úvod predznamenáva, že pôjde predovšetkým o komplikovanosť mysle, ktorú autori podopierajú štvorstupňovým modelom kreativity, načrtnutým britským psychológom Grahamom Wallasom v roku 1926. Vďaka pozorovaniu a štúdiu vynálezcov a tvorcov prišiel s tézou kreatívneho procesu, ktorý zahŕňa fázy ako: príprava, počas ktorej tvorca získava o probléme v podstate najväčšie množstvo informácií, inkubácia – kedy tvorca nechá svoje poznatky takpovediac dusiť a riadenie preberá nevedomie. Dochádza tak ku kombinačnej hre. Ďalej je to osvietenie, kedy sa následné porozumenie objaví vo vedomí ako vyvrcholenie asociácií. Poslednou fázou je verifikačná fáza. V tomto záverečnom procese tvorca svoje poznanie rozvinie a komunikuje ho ostatným. Avšak ako sa neskôr ukázalo, táto téza vypovedala pramálo o duševných procesoch.

„Jednou z najviac fascinujúcich skutočností súvisiacich s kreatívnou prácou je, ako spája a harmonizuje protikladné prvky, ktoré je možné do istej miery nájsť u každého. Vo vnútri kreatívnych ľudí sa stretávajú najrôznejšie záujmy, vplyvy, správanie, kvality a nápady – a prostredníctvom svojej práce títo ľudia nachádzajú spôsob, ako nesúrodé elementy skĺbiť.“

Ako kľúčová kompetencia sa uvádza komplexnosť, pretože vďaka nej možno hovoriť o existujúcich protikladných extrémoch, čím sa kreatívni ľudia stávajú mnohopočetnými osobnosťami s pestrou škálou intelektuálnych, emočných, motivačných a etických charakteristík.

„Spoločné znaky, ktoré zrejme prechádzajú všetkými tvorivými odvetviami, zahŕňali otvorenosť voči vlastnému vnútornému životu, uprednostňovanie komplexnosti a nejednoznačnosti, vyššej než bežná tolerancia neporiadku a zmätku, schopnosť extrahovať z chaosu poriadok, nezávislosť, nekonvenčnosť a odvahu riskovať.“

Možno teda hovoriť o mnohotvárnosti kreativity, ktorá predstavuje systém vlastností, zahŕňajúci intelektuálnosť, kreatívne zručnosti a štýly uvažovania, charakterové prednosti, ako sebavedomie, vytrvalosť, odvaha riskovať a vnútorná motivácia. V tomto bode možno taktiež spomenúť isté „superfaktory“ osobnosti, ktoré ako uvádzajú autori, vysoko korelujú s kreativitou. Sú to plasticita, divergencia a konvergencia. Plasticita hovorí o sklone skúmať a zaoberať sa novátorskými nápadmi, objektami a správaním. Divergencia odráža nekonformné spôsoby uvažovania a nezávislé myslenie. Konvergencia predstavuje schopnosť prispôsobiť sa a obhájiť vlastné myšlienky. Kniha Zrozeni tvořit sa zaoberá kreativitou ako návykom a spôsobom života. Opiera sa o psychológov ako J.P. Guilford, Frank Barron, E. Paul Torrance, Robert J. Sternberg a Abraham Maslow, čím sa snaží dokázať, že každý z nás má predispozície na to byť tvorivý. Kniha sa konkrétne zaoberá desiatimi duševnými návykmi, ktoré pomáhajú kreativitu pestovať.

„Ľudia, ktorí žijú kreatívnym životným štýlom, nech už sa oddávajú snívaniu, fotografujú pre radosť, vášnivo diskutujú o svojich osobných cieľoch, píšu priateľom a členom rodiny osobné odkazy či listy, píšu si denník alebo zakladajú vlastnú firmu, majú otvorenejšiu myseľ a väčšiu predstavivosť, bývajú intelektuálne zvedaví, energickí, spoločenskí, vytrvalí a viac vnútorne motivovaní vlastnou činnosťou.“

Prvým z návykov je nápaditá hra, ktorá má veľký význam pre kreativitu a kognitívny rozvoj. Pri veľmi kreatívnych ľuďoch môžeme hovoriť o vysokej úrovni imaginatívnej hravosti, ktorá má svoje korene v osobných spomienkach, ako aj fantázii. Ako zásadnú funkciu tu môžeme spozorovať prispievanie k rozvoju flexibilného mozgu, ktorý je následne pripravený na kreatívne myslenie a riešenie problémov. Druhým návykom je vášeň, ktorú definuje hlboké zaujatie. Pátranie po skutočnej vášni predstavuje jednu z hybných síl života ľudí žijúcich tvorivým spôsobom. S vášňou je úzko prepojená inšpirácia, ktorá pozostáva z troch vlastností. Je to evokácia, transcendentné prebudenie a snaha predať, vyjadriť či realizovať novú myšlienku, vnem alebo víziu. Denné snívanie je návykom a neoceniteľným pomocníkom pre imagináciu a kreatívne myslenie. Súčasne je rozšíreným aspektom ľudskej existencie. Denné snívanie predstavuje taktiež čas vhodný pre kreatívnu inkubáciu, keďže sny boli pre umelcov veľakrát zdrojom inšpirácie. Štvrtým návykom je samota ako dôležitý nástroj vnútorného sústredenia. Ide o priestor v nás, v ktorom skutočne dokážeme sústrediť pozornosť na vnútornú krajinu myšlienok, ako zdrojov kreativity.

„Kreatívna osoba sa stále hľadá, snaží sa prebudovať vlastnú identitu a nájsť vo svete, ktorý vytvára nejaký zmysel.“

Intuícia – návyk, či skôr forma myslenia, prípadne iný model poznania, ktorý zohráva dôležitú úlohu v tom, ako premýšľame, tvoríme a sociálne sa správame. Ako autori uvádzajú, kreatívny proces je často príkladom „delikátneho tanca“ analytického spracovania s nevedomým. Otvorenosť voči skúsenosti hovorí o dôležitej pravde o kreativite – je nevyhnutné nadobúdať nové a neobvyklé skúsenosti, aby sme dokázali myslieť inak. Možno hovoriť o určitej „kritickej hmote“ skutočného sveta, ktorá je nevyhnutná pre originálnosť diela. Predstavuje najsilnejšiu a najkonzistentnejšiu osobnostnú črtu, ktorá však na druhej strane rovnako dokáže kreatívnych ľudí doviesť k rozptýleniu.

„Akákoľvek životná skúsenosť – či už traumatická, či povznášajúca – ktorá rozširuje náš repertoár skúseností a vytláča nás mimo naše vzorce myslenia, môže viesť k zvýšeniu kognitívnej flexibility a kreativity.“

S otvorenosťou voči skúsenosti, ako ďalej píšu autori, súvisí taktiež integratívna komplexita – schopnosť a túžba rozpoznávať nové vzorce a nachádzať nové väzby medzi zdanlivo nesúvisiacimi informáciami. Ďalším návykom, ktorý našiel svoje miesto v knihe Zrozeni tvořit je vedomá pozornosť, vyžadujúca rovnováhu medzi pozornosťou, ktorú venujeme svetu vôkol nás a obrátením sa do vlastnej vnútornej krajiny. Praktizovanie vedomej pozornosti napomáha k zmenám vlastnej štruktúry a fungovania mozgu, čím zároveň podporuje výkonné funkcie ako pozornosť a samoregulácia. Jednou z ciest k vedomej pozornosti je meditácia pre optimalizáciu kreativity. Citlivosť, ako dôležitý osobnostný faktor, koreluje nielen s kreativitou, ale aj so spiritualitou či intuíciou. Deviatym návykom je schopnosť obrátiť ťažkosti vo svoj prospech, kedy zážitky spojené s mimoriadnou mierou strádania majú dar ukázať, či odhaliť našu vlastnú silu.

„Vážne zdravotné problémy nás dokážu primäť prehodnotiť svoje doterajšie presvedčenia a nachádzať nové spôsoby, ako pozerať na seba i na svet.“

Posledným návykom, ktorý autori spomínajú znie – myslite inak. Rozdielne myslenie, odmietanie tradičných „zabehaných“ spôsobov myslenia vzdorujúce normám, ako aj autoritám, môže spôsobovať nemalé problémy, ktoré však nakoniec dláždia cestu k zmenám.

„Dejiny kreatívneho myslenia a spoločenského pokroku sú lemované zakázanými knihami, kultúrnymi vojnami, prenasledovanými umelcami a novátorstvom, ktoré mení paradigmy a náš pohľad na svet. Takmer každá skutočne prelomová inovácia sa najskôr musela stretnúť s rôznou mierou odporu, ak nie priamo absolútnym odsúdením.“

Henri Matisse to sformuloval jasne: „Kreativita vyžaduje odvahu.“ Odvahu spochybňovať, snažiť sa o nemožné, zaujať postoj a spochybniť spoločenské normy – ako dodáva štúdia Roberta J. Sternberga. Riziko a zlyhanie sa tak stávajú základnými prvkami akejkoľvek kreatívnej práce. Ako napísal Isaac Asimov – „človek, ktorý je pripravený sa postaviť čelom racionalite, autoritám a zdravému rozumu, musí mať značnú sebadôveru. Pretože takých vídame zriedka, javia sa nám ostatným ako výstrední.“ Kreativita je v mnohých prípadoch výsledkom riskovania, myšlienkovej otvorenosti, ktorá v sebe snúbi hlad mysle spolu s reflexiou o samote vo vlastnom duševnom priestore. Kreatívny prínos je potom jasným výsledkom vodcovstva a vízie. Profesor Barry Staw však v tomto smere hovorí o kultúrnom odmietaní kreativity, za ktorú sa platí vysoká cena – neúnavná práca, osamelosť a izolácia, neúspech a riziko zosmiešnenia a odmietnutia. Pri hľadaní originality totiž často dochádza k zlyhaniam. Ide o opakované zlyhávanie do momentu, kým tvorca doslova nenarazí na niečo skutočné a podstatné. Keď sa zahĺbite do vlastnej mysle, v ktorej drieme jedinečná predstavivosť – budete tak pomáhať vytvárať svet, ktorý bude „bežať“ naproti kreativite, čím sa stane otvorenejším a prepojenejším. Všetci sme tvorcami. Slovami amerického maliara Roberta Henriho: „Keď v človeku žije umelec, stáva sa bez ohľadu na odbor vynaliezavou, hľadajúcou, odvážnou bytosťou, ktorá dokáže vyjadriť svoje postoje. Stáva sa pre ostatných zaujímavým. Znepokojuje, ruší, osvecuje a sprístupňuje cesty lepšieho pochopenia. Tam, kde sa tí, ktorí umelcami nie sú, snažia zavrieť knihu, ju on otvára a ukazuje, kde sú ešte možné ďalšie stránky.“

Niekedy môže priamy pohľad do vlastnej kreativity byť ohromujúcim v zmysle, že objavíte v sebe zákutia, ktorých cesty sa môžu rozchádzať rôznymi smermi. Vtedy nastane proces myšlienkového bádania, ktorá z ciest bude tá správna a privedie človeka k novátorskej myšlienke. Občas je potrebné nechať svoju predstavivosť voľne plynúť, či naopak, uviesť ju do rozporu, aby mohlo vzísť niečo nové. A z času na čas potrebuje človek sám možno o niečo viac dozrieť, aby získal celkový obraz. Kniha Zrozeni tvořit vám do života vnesie iskru, istý záblesk toho, nebáť sa podniknúť cestu, ktorej výsledkom je vždy zázrak.

 

„Keď strach z neznámeho nahradíme zvedavosťou, otvárame sa nekonečnému prúdu možností. Môžeme svoj  život nechať ovládať strachom, alebo sa môžeme stať deťmi s ich zvedavosťou, rozširovaním hraníc, opúšťaním komfortnej zóny a prijímaním všetkého, čo pred nás život postaví.“

Alan Watts

 

 

 

Vydavateľstvo: Citadella

Rok vydania: 2017

Počet strán: 280

Rozmer: 140×210 mm

ISBN: 978-80-8182-066-3

Kniha dostupná na: Kniha Zrozeni tvořit | Knihy pre každého (knihyprekazdeho.sk)

Kaufman, S.B. – Gregoire, C. 2017. Zrozeni tvořit: Objasnění záhad kreativní mysli. Bratislava: Citadella, 2017. 280 s. ISBN 978-80-8182-066-3.

Add Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *