„Mentálna mapa nahrádza lineárne myslenie. Uvádza do činnosti mozog ako celok. Preniká všetkými smermi a zachytáva myšlienky z rôznych uhlov.“
Michael Michalko
To, akým spôsobom rozmýšľame, či pracujeme s myšlienkami, determinuje našu realitu. Tim Ferriss poznamenal, že nestačí však iba myslieť. Myslenie je pasívny proces, ktorý vyžaduje akciu. Myšlienka, ktorú v súvislosti s mentálnymi mapami vyjadril Ralph Christensen znela: „Odomknutie individuálnych zmien začína a končí pri mentálnych mapách a v spôsobe ich starostlivosti a organizácii.“ Mentálne mapy predstavujú nástroj myslenia napomáhajúci k odhaleniu prirodzeného nadania. Tak by bolo možné v pár slovách ozrejmiť tému knihy, ktorá môže zaujať mnoho čitateľov kladúcich si napríklad otázky: Ako prísť s inovatívnymi myšlienkami a riešeniami? Ako je možné zapamätať si informácie a byť schopný si ich vyvolať v náročných situáciách? Ako mať výborné prezentácie bez trémy? To je výber pár otázok, ktorými Tony Buzan v úvode svojej knihy nabáda čitateľa, aby venoval pozornosť nasledujúcim kapitolám. Prvá kapitola sa zaoberá problematikou fungovania mentálnych máp a jej základnými krokmi. Druhá kapitola už hlbšie skúma príčiny pôsobenia mentálnych máp, a taktiež ich pomoc pri učení a tvorivom myslení. Tretia kapitola je orientovaná na proces učenia. Štvrtá kapitola hovorí o mentálnych mapách ako nástrojoch dobrej pamäte. Piata kapitola jasne špecifikuje dôležitosť fyzickej kondície pre kondíciu duševnú. Záverečná kapitola ukazuje spôsoby, ako využívať mentálne mapy v bežnom živote.
Tony Buzan mentálnu mapu definuje ako najdokonalejší organizačný nástroj mozgu, ktorý umožňuje pracovať s informáciami tvorivým a efektívnym spôsobom. Mentálnu mapu prirovnáva k plánu mesta, vďaka ktorému je možné si informácie rýchlejšie zapamätať a následne spoľahlivo vybaviť. Úlohou mentálnych máp je najmä efektívnejšie plánovanie, rozvíjanie schopnosti komunikácie, rozvoj tvorivosti, úspora času, zvládanie problémov, zvyšovanie koncentrácie, zlepšovanie organizačných schopností a v neposlednom rade vnímanie sveta ako celku. Mentálnu mapu možno vnímať ako aktivačný prvok mozgu, ktorý zbavuje myseľ mentálneho neporiadku vyžadujúc plné sústredenie na predmet záujmu – vďaka čomu sa informácia ukladá z krátkodobej pamäte do dlhodobej. Ide o najlepší spôsob zviditeľnenia myšlienok. Už veľkí géniovia si robili poznámky. K takýmto velikánom patrili: Leonardo da Vinci, Charles Darwin, Richard Feynman, či Marie Curie.
„Na začiatku svojho skúmania si predstavte svoj mozog ako novo postavenú a doposiaľ prázdnu knižnicu čakajúcu na to, až bude naplnená údajmi a informáciami v podobe kníh, videí, filmov, CD a DVD.“
Mentálne mapy sa v tomto ohľade môžu stať tak silným nástrojom, vďaka ktorému človek dokáže uskladniť nespočetné množstvo informácií prehľadným spôsobom. Avšak aby bolo možné využiť potenciál svojho mozgu, je potrebné porozumieť činnosti ľavého a pravého mozgu. K úlohám pravého mozgu patrí rytmus, priestorové vedomie, predstavivosť, snenie, farba a úlohy vyžadujúce holistický prístup. Ľavý mozog sa oproti tomu zaoberá slovami, logikou, číslami, analýzou.
„Ak sa spoliehame iba na jednu svoju mozgovú hemisféru a druhú zanedbávame, potom drasticky obmedzujeme celkový potenciál svojho mozgu.“
Tony Buzan vo svojej knihe spomína fakt, že každý z nás je sám sebe architektom. Spomína taktiež, že naše myšlienky vytvárajú rozsiahlu sieť a vnútornú supermentálnu mapu stále pribúdajúcich pamäťových záznamov, fantázií, postojov a snov.
„Každý sme architektom a zároveň konštruktérom svojho fyzického mozgu, ako aj vesmíru myšlienok, ktoré v ňom sídlia.“
Zaujímavým pojmom sa javí biochemická rezistencia a jej znižovanie. Čím viac svoj mozog využívame k premýšľaniu o určitej veci, o to jednoduchšie sa také premýšľanie stáva. A teda, opakovaním istého myšlienkového vzorca sa v mysli jasnejšie definuje jeho mapa. Ak opakovaním určitej myšlienky dochádza k zmenšovaniu rezistencie, následne dochádza k zvyšovaniu pamäte, učenia, úspechu, tvorivosti, inteligencie, ako aj duševnej energie.
„Spôsob, akým si ľavá a pravá strana veľkého mozgu medzi sebou predávajú správy, vytvára synergetický vzorec myslenia a rastu. Ak sa príliš spoliehame na úlohy, ktoré zamestnávajú iba jednu našu mozgovú hemisféru, odrádzame hemisféry od vzájomného dialógu a veľmi výrazne redukujeme celkový výkon svojho mozgu. Stručne povedané, obmedzujeme jeho synergetický spôsob myslenia.“
Ak preferujeme určitý typ myslenia, stávame sa zajatcami vlastnej mysle. To, čo môžeme urobiť v rámci dodržiavania rovnováhy a sily myslenia je vytváranie mentálnych máp. Prečo? Odpoveď je jednoduchá – mentálne mapy totiž zamestnávajú obe hemisféry súčasne, čím môže mozog vďaka asociáciám uskutočňovať myšlienkové skoky vedúce k rýchlemu porozumeniu a k vyvolaniu bohatej predstavivosti. Zásadným argumentom sa taktiež javí fakt, že mentálne mapy radikálne zvyšujú výkon mozgu. Tony Buzan rovnako predstavuje model učenia, ktorý definuje ako vzorec úspechu, a teda vďaka nemu dochádza následne k úspešnému učeniu. Jednotlivé kroky predstavujú: pokus, udalosť, spätná väzba, overenie, prispôsobenie, úspech. Tento model, ako uvádza autor, je skôr kybernetika než psychológia.
„Iróniou je, že život človeka, ktorý sa toľko bojí neúspechu, že sa neodváži čokoľvek podniknúť, sa obyčajne stane jedným veľkým neúspechom.“
Kompatibilným cieľom na základe mentálnych máp myslenia je pri každom pokuse sa niečo naučiť. Dôležitým javom je však princíp vytrvalosti ako motor úsilia a geniality. Okrem vytrvalosti treba mať na zreteli aj tvorivosť. Mentálne mapy v tomto ohľade môžu slúžiť na kultiváciu kreativity. Tvorivosť predstavuje schopnosť myslieť inovatívne a zahŕňa v sebe: plynulosť, flexibilitu a originalitu.
„Osoba nadaná skutočným tvorivým myslením je schopná stavať na nápadoch, rozvíjať ich, zvyšovať ich krásu a príťažlivosť, rozpracovávať ich a uvádzať v život.“
Mentálne mapy umožňujú zvyšovať nielen rýchlosť myslenia, ale aj nadobudnúť ničím neohraničenú flexibilitu a využívať tie zákutia mysle, kde sa ukrývajú tie najoriginálnejšie predstavy a nápady. Jedným z primárnych cieľov všetkých tvorivých mysliteľov a géniov je plynulosť myslenia, ktorá sa prejavuje počtom nových myšlienok a ich rýchlosťou.
Imaginácia a vizualizácia ako súčasť tvorivého myslenia napomáhajúca ku koncentrácii zdrojov a myšlienok – tak možno vidieť mentálne mapy. Tony Buzan ako svetovo uznávaná autorita na poli výskumu a učenia vo svojej nadčasovej knihe Mentální mapování dláždi cestu ku kreatívnej mysli. Prečo by sa táto kniha mala stať súčasťou nášho života? Odpoveď je jasná. Pretože jej ústrednou témou je tvorivosť, ktorá je príznačná a prirodzená pre nás všetkých. Mentálne mapy, ako názorne ukazuje autor, môžu poslúžiť v každej oblasti života, ktorá potrebuje zorganizovať alebo inovovať. Ide o revolučný nástroj, ktorý presne mieri na cieľ – rozvíja kreativitu, napomáha riešiť každodenné problémy, vedie k stanovovaniu si cieľov, k zlepšeniu kognitívnych procesov a k sebamotivácii. Na príkladoch z praxe Tony Buzan jasne dokladá ich výnimočnosť a nenahraditeľnosť. Chcete byť kreatívnejší? Chcete aby váš mozog zaznamenal vyšší výkon? Chcete svoju tvorivosť a intelektuálnu flexibilitu uviesť do dialógu, v ktorom neexistuje iba jedno riešenie? Ak ste na všetky otázky odpovedali kladne, kniha Mentální mapování bude pre vás. Či ste kreatívec, podnikateľ, učiteľ, alebo len človek, ktorému záleží na posúvaní vlastných hraníc a limitov – v tom prípade by táto kniha mala byť verným priateľom a osobným mentálnym trénerom.
„Človek, ktorý nikdy neurobil chybu, nikdy neskúsil nič nové.“
Albert Einstein
Vydavateľstvo: Portál
Rok vydania: 2014
Počet strán: 168
Rozmer: 160×230 mm
ISBN: 978-80-262-0520-3
Kniha dostupná na: Mentální mapování | Portál slovakia (portalslovakia.sk)
Buzan, T. 2014. Mentální mapování. Praha: Portál, 2014. 168 s. ISBN 978-80-262-0520-3.
Add Comment