„Opakom hnevu nie je pokoj, ale empatia.“
Mehmet Oz
Empatia nepredstavuje schopnosť, ktorá je človeku vrodená. Ide o nadobudnutú kompetenciu, ktorá je ovplyvnená vývojom a funkčnosťou systému zrkadlových neurónov. Prozaik Mohsin Hamid vyslovil myšlienku, že empatia je o nájdení ozveny druhého človeka v sebe samom. Ako však dodáva Roger Ebert – empatia je esenciálnou kvalitou civilizácie. A teda možno už len dodať, že práve empatia je cestou ku skutočnému vzájomnému pochopeniu a protilátkou pre akékoľvek nedorozumenie. Britský psychológ Donald W. Winnicott poznamenal, že pokiaľ vidím a som videný, tak som. Na základe zrkadliacich reakcií dospelých, môže dieťa objavovať a spoznávať, kým skutočne je. K tomuto poznaniu sú však nevyhnutné vzťahy, ktoré dokážu zrkadliť jeho vlastnosti a individuálny temperament. Kniha Proč cítim to, co ty je dielom popredného nemeckého odborníka na psychosomatickú medicínu – Prof. Joachima Bauera. Ako v predhovore uvádza Prof. MUDr. Rastislav Druga, DrSc., hlavnou témou je problematika zrkadlových neurónov a ich význam pre vysvetlenie fenoménu emocionálnej rezonancie, intuície a spontánneho porozumenia medzi ľuďmi. V úvodnej kapitole sa Joachim Bauer zaoberá prejavmi emocionálnej rezonancie v každodennom živote.
„Prejavy emocionálnej rezonancie, ako je intuitívny prenos pocitov alebo gest, nehrajú úlohu iba v súkromnom živote. V politike a ekonomike slúžia ako prostriedky k ovplyvňovaniu ostatných. V rámci správania manažérov môžu byť rozhodujúcim faktorom úspechu či neúspechu.“
Objav zrkadlových neurónov umožnil pochopiť dané javy z neurobiologického hľadiska – v medicíne sa preukázalo, že zrkadlenie a rezonancia predstavujú najúčinnejšiu formu liečby a v psychoterapii predstavujú základ terapeutického procesu. Ako uvádza Bauer, bez zrkadlových neurónov by nebola možná existencia intuície a empatie, ako aj spontánne porozumenie medzi ľuďmi, čím by nebolo možné budovanie dôvery. Ako zaujímavú metódu skúmania uvádza subliminálnu stimuláciu – kedy sa človeku ukáže obrázok na tak krátky čas (približne 40 milisekúnd), že ho nemôže vedome vnímať, ale mozog ho napriek tomu nevedome zaznamenáva.
„Ľudská psychika a jej neurobiologický nástroj, mozog, prijímajú denne nespočetne údajov a podnetov a obchádzajú pritom naše vedomie. Emocionálna rezonancia znamená, že tieto vnemy, bez ohľadu na to, či sú vedomé alebo nevedomé, si nielen ukladáme, ale môžu v nás spustiť i rôzne reakcie, primeť nás konať alebo iniciovať psychické a fyzické zmeny.“
Ako ďalej autor uvádza, z človeka na človeka sa prenáša nielen mimický výraz, ale aj pocity – kedy ide o emocionálne vžívanie sa do nálady a situácie, v ktorej sa nachádzajú ostatní ľudia. Tieto prenosy sú označované ako emocionálna nákaza (odborne nazývaná ako emotional contagion).
„Žiadna racionálna analýza však neumožňuje chápať druhého človeka empaticky, teda s pocitom účasti. Schopnosť získavať intuitívne predstavy a istoty prispievajúce k vzájomnej dôvere o pocitoch a úmysloch druhého človeka dnes odborníci označujú ako schopnosť používať teóriu mysle.“
Joachim Bauer čitateľa oboznamuje s faktom, akú dôležitú úlohu hrajú intuitívne vnímané spoločné významové priestory. Hovorí taktiež o spoločenskom vylúčení, ktoré môže vyústiť k tzv. sociálnemu zničeniu či spoločenskej izolácii. Vo svojej knihe ponúka obrázky zachycujúce akúsi neurobiologickú mapu. Bauer rovnako poukazuje na výskumy, v ktorých aktivitu zrkadlových neurónov výrazne znižuje strach, napätie a stres.
„Jednanie človeka nie je samoúčelné, ale buď priamo, alebo prostredníctvom medzikrokov vždy súvisia s potrebami a životnými podmienkami aktérov. Aktéri určitého jednania musia nielen odhadnúť, či je im výsledok ich jednania ku prospechu, ale i to, či môžu učiniť nejakú akciu, bez toho, aby behom jej uskutočňovania utrpeli nejakú ujmu.“
Jednanie teda pozostáva na jednej strane z operatívneho procesu a smerovania k určitému cieľu, ale aj z faktu, čo v okamžiku realizácie znamená pre biologického aktéra. Vnímanie toho, ako sa cíti naše telo, sa nazýva propriocepcia.
„Neurobiologická rezonancia, zažívaná v prítomnosti iných ľudí, ktorých práve vnímame, sa neobmedzuje iba na motorickú a senzitívnu dimenziu. Procesy zrkadlenia zahŕňajú i vnímanie našich vnútorných orgánov a emocionálne rozpoloženie.“
Prejavy neurobiologickej rezonancie majú svoj začiatok vo vnímaní, ktoré sa manifestuje ako pozorovanie toho, čo robia alebo cítia druhí.
„Zrkadlové neuróny, ktoré skutočne zrkadlia, patria k najdôležitejším veciam v batožine, s ktorou sa vydávame na cestu životom. Bez zrkadlových neurónov nie je možný kontakt, spontánnosť, emocionálne porozumenie.“
Ako špecifikuje Bauer, základná genetická výbava poskytuje kojencom istú štartovaciu sadu zrkadlových neurónov, ktorá už pár dní po narodení dáva schopnosť realizovať s blízkymi osobami prvé akcie zrkadlenia. Ako ďalej zdôrazňuje, dôležité je, či mu je táto šanca umožnená, pretože základné pravidlo mozgu znie – Use it or lose it. A teda, systémy nervových buniek, ktoré sa nepoužívajú, sa stratia. Rozvíjanie zrkadlových neurónov znamená rozvíjanie prvých medziľudských väzieb, čím dochádza k vytvoreniu základu emočnej inteligencie. Rané zrkadlenie prináša psychické, ako aj fyzické šťastie. Joachim Bauer však v tomto bode spomína taktiež zámerné odopierané zrkadlenie, ktoré ukázal experiment, v odbornej literatúre známy ako still face procedure.
„Blízka osoba priblíži tvár v správnej vzdialenosti k tvári dieťaťa. Keď teraz dospelý, v rozpore so svojou emocionálnou intuíciou, zámerne zachová nehybnú tvár, dieťa sa impulzívne odvráti. Pokiaľ sa tento postup niekoľkokrát opakuje, dieťa sa emocionálne stiahne. Klesne jeho ochota vyhľadávať ďalšie možnosti výmeny mimických signálov.“
Napriek tomu, že novorodenec počas prvých týždňov ešte nevníma sám seba ako osobu, raná výmena zrkadliacich signálov v ňom vytvorí prvý intuitívny pocit sociálnej spolupatričnosti. Vedci tento spôsob ranej komunikácie označujú ako intersubjectivity without subjects.
„Dieťa si skladá svoj obraz sveta z nazbieraných možností jednania. Interakcia, jednanie a cítenie však nie sú iba matériou, z ktorej si konštruuje vonkajší svet, ale i základom predstáv o vlastnom ja.“
Joachim Bauer sa vo svojej knihe zaoberá aj aspektom, kedy nie je emocionálna rezonancia možná. V tomto prípade ide o problém dotýkajúci sa autizmu. Ako hovorí, schopnosť intuitívneho porozumenia a emocionálnej rezonancie môže byť vyvinutá rozdielne. Problémy vnímať a zrkadliť pocity svoje alebo ostatných odborníci nazývajú alexithymia.
„Mnoho autistických detí – a platí to aj pre niektorých dospelých autistov – si kompenzuje deficity v intuitívnom chápaní medziľudských situácií tým, že si buduje vysoko zložité analytické myslenie, aby si mohli, i keď zdĺhavo a s časovým oneskorením vypočítať to, čo ostatní chápu spontánne.“
Autor vo svojej knihe rovnako ponúka pohľad na reč, ako transportér predstáv o jednaní. Označuje ju ako súčasť rezonančného systému s fenomenálnou schopnosťou prinášať rýchle a intuitívne dorozumievanie. Reč má teda v tomto ohľade značne intuitívny a sugestívny potenciál.
„Systém zrkadlových neurónov je systémom sociálnej orientácie. Poskytuje nám, aspoň v rámci možností, istotu v sociálnom prostredí.“
Do popredia tu vstupuje význam medziľudských vzťahov. Joachim Bauer je toho názoru, že pocit „ja“, rovnako komunikačné schopnosti, znalosti a kompetencie sa u detí nerozvíjajú samovoľne ani tým, že ich OECD prehlásia za štandardy.
„Dieťa funguje inak, než sa domnievajú odborníci na vzdelávanie, ktorí si po zlých výsledkoch hromadného testovania predstavujú, že dieťa je ako šanón, do ktorého stačí len zacvaknúť tie správne stránky.“
Výsledky výskumov, na ktoré sa Bauer odvoláva, ukazujú, že rozvoj neurobiologickej základnej výbavy človeka je možný iba za predpokladu medziľudských vzťahov, ktoré sa na dieťa prenášajú z osobného a sociálneho prostredia. Rovnako však upozorňuje na dôležitosť konzistentných a stabilných vzťahov, ktorých absencia môže viesť k problémom sústredenia.
„Tajomstvom života nie je za každú cenu prežiť, ale nájsť iných ľudí, s ktorými nás spájajú naše pocity a túžby, a ktorí ich dokážu zrkadlením opätovať.“
Základom emočnej inteligencie sú práve zrkadlové neuróny. Prostredníctvom nich sa Joachim Bauer snaží nájsť odpovede na otázky, ako: Prečo ľudia na podvedomej úrovni po istom čase pri rozhovore s druhým človekom začnú kopírovať podobnú polohu tela? Ako je možné, že si dokážeme v určitej miere predstaviť, o čom druhý človek uvažuje? Z tohto pohľadu sa môžu javiť práve zrkadlové neuróny ako objav, ktorý vplýva nie len na bežnú medziľudskú komunikáciu, ale má svoje korene už v samotnom spôsobe, akým vychovávame deti. Ak uvažujete o tom, akú knihu zvoliť, ktorá by vás uviedla do tajov ľudskej duše a zároveň boli informácie v nej podopreté zaujímavými výskumami, či postrehmi autora – v tom prípade, je táto kniha určená práve vám. Či už ste rodič, laik, alebo psychológ, túto knihu možno vnímať ako prostriedok k rozlúsknutiu medziľudskej komunikácie.
„V tvári druhého človeka sa stretávame sami so sebou.“
Joachim Bauer
Vydavateľstvo: Grada
Rok vydania: 2015
Počet strán: 176
Rozmer: 140×210 mm
ISBN: 978-80-247-5737-7
Kniha dostupná na: Proč cítím to, co ty – Bauer Joachim | Knihy Grada
Bauer, J. 2015. Proč cítím to, co ty. Praha: Grada Publishing, 2015. 176 s. ISBN 978-80-247-5737-7.
Add Comment