Recenzia knihy – Jay Shetty – Rozmýšľaj ako mních

„Nevenujte svoju pozornosť tomu, čo robia alebo nerobia druhí, venujte ju tomu, čo robíte alebo nerobíte vy.“

Buddha

 

 

Formovanie vedomej mysle. Hľadanie vlastnej rovnováhy. Odstránenie nadobudnutých ilúzií o vlastnom živote. Dôvera v život. Aj o tom je kniha Rozmýšľaj ako mních, ktorej autorom je Jay Shetty. Ak človek chce dosiahnuť myšlienkové bezvetrie, potrebuje prestať zvádzať boj s vlastnou mysľou a obrazmi, ktoré ponúka. Výber spôsobu premýšľania je v tomto smere rozhodujúci. Maxime Lagacé vyslovil myšlienku, že život je hora. Tvojím cieľom je nájsť svoju cestu, nie dosiahnuť vrchol. Francúzsky spisovateľ a mysliteľ – Georges Duhamel – sa zamýšľal nad tým, že nikdy nebudeme tak celkom vedieť oceniť hodnotu okamihu, až pokým sa nestane spomienkou. Avšak dôležitým momentom je súčasne viera v správne načasovanie života. Ten „správny okamih“ možno vnímať ako vnútorné volanie, pocit, ktorý vás rozžiari spôsobom, v ktorom sa stratí akákoľvek miera neistoty, pochybností, či možnosti zlyhania. Keď vám život do cesty takpovediac prihrá niečo, čo rozozvučí a rozvibruje vaše telo pozitívnym spôsobom, z čoho vám až prejde mráz po chrbte – verte tomu. To je signál, že ste azda natrafili na niečo, čo sa môže stať vašou vlastnou súčasťou. Je to možno memento toho, kým skutočne ste. Najnáročnejšou cestou v živote je spoznávanie svojho ja. Všetkých drobných odtieňov vlastnej bytosti. Ak je súčasťou vášho života aj prax pravidelnej meditácie, tak iste budete vedieť, o čom hovorím. Myseľ má tendenciu spočiatku sa zatúlať na miesta, ktoré nemusia byť práve tými najpríjemnejšími a najlákavejšími na prebádanie alebo prežívanie. Môže vám celkom jasne ukázať vašu temnotu, chaos, či neusporiadanosť myšlienok a vnútorného sveta. Ak však zotrváte a necháte myseľ ustáliť sa, môžete objaviť svoju hlbokú múdrosť, večný prameň, z ktorého je možné čerpať po celý svoj život. Múdrosť, ktorá mi v tomto okamihu napadá, je pôvodne od Senecu a znie: „Nezáleží na tom, ako dlho – ale ako dobre človek žije.“ Vlastná pravda, vyvierajúca z hĺbky duše by preto mala byť tým jediným svetlom, vedúcim kroky k naplneniu životného potenciálu.

 

Keď mal Jay Shetty osemnásť rokov, dostal možnosť zúčastniť sa na prednáške akéhosi mnícha. Hneď v úvode si položil otázku: „Prečo by som mal počúvať mníchov?“ Avšak keď sa započúval do skúseností mnícha menom Gauranga Das – bol unesený. Jay dospel k myšlienke, že pokiaľ človek túži vycvičiť vlastnú myseľ tak, aby vedela nájsť pokoj, spokojnosť a zmysel – je nevyhnutné rozmýšľať ako mních. Kniha Rozmýšľaj ako mních je cestou vzbury, odpútania, znovuobjavenia zmyslu, zamerania, disciplíny a služby. Ako ďalej uvádza Jay, cieľ mysle mnícha spočíva v živote, ktorý neovláda vlastné ego, závisť, túžba, úzkosť, hnev či zatrpknutosť.

„Ak sa naučíme ovládať dýchanie, ak sa ho naučíme usmerňovať, dokážeme ovládnuť akúkoľvek životnú situáciu.“

Už na začiatku v mníšskej škole sa Jay naučil to najpodstatnejšie – upriamiť pozornosť na koreň problému a siahnuť hlboko do sebapoznania. Kniha je rozčlenená na tri časti. Úvodná časť sa orientuje na aspekty ako identita, negativita, strachzámer. Prvou, už spomenutou témou vedúcou k zamysleniu, je naša identita.

„Naša identita je zahalená tým, čo si o nás myslia druhí – alebo, aby som bol ešte presnejší, tým, čo si myslíme my, že si o nás druhí myslia. Náš sebaobraz je nielenže spútaný tým, ako nás vidia druhí, ale aj všetka naša snaha o sebazdokonaľovanie spočíva v tom, že sa pokúšame dosiahnuť akýsi vymyslený ideál.“

Myšlienka, ktorá sprevádza prvú kapitolu, upozorňuje na aspekt, že naša vlastná identita má veľakrát toľko vrstiev, až v nich začíname tápať natoľko, ako by sme nevedeli, kým v skutočnosti sme. Pritom jediným spôsobom, ako sa dopracovať k zmysluplnému životu je odstrániť všetko ostatné a byť vnímavý voči svojmu vnútornému svetu. Toto je prvý krok sprevádzajúci na ceste k mysli mnícha.

„Tvoja identita je ako zaprášené zrkadlo. Pri pohľade doň je pravda o tebe a tvojich hodnotách zahalená. Čistenie môže byť nepríjemné, ale svoj čistý odraz uvidíš, až keď zotrieš všetok prach.“

Jay v tomto smere hovorí o takzvanom audite vlastného života. O skutočnom zamyslení sa nad tým, ako trávime svoj čas a či sa zhoduje s vnútornými hodnotami, ktoré vyznávame. Dôležitým krokom v tomto ohľade je oslobodenie sa od nepravých hodnôt, ktoré zapĺňajú náš životný priestor. Jednou z otázok, ktorú je potrebné si položiť, znie: Keď trávim čas s týmto človekom či s touto skupinou ľudí, cítim, že sa vzďaľujem alebo približujem k svojej predstave o tom, aký by som chcel byť?“ Vo svojej knihe Jay Shetty približuje mnoho myšlienok, ktoré mu predal Gauranga Das. Jednou z tém bola aj negativita, vnímaná ako rakovina mysle, ktorú sprevádza porovnávanie, sťažnosti a kritizovanie.

„Nesúďte iných za to, že majú inú chorobu ako vy. Nečakajte od druhých, že budú dokonalí, a sami sa za dokonalých nepovažujte.“

Zaujímavou témou, ktorá v knihe odznie, je strach a práca s ním. Pri práci so strachom však nestačí učiniť zopár cvičení – je potrebné zmeniť vlastný postoj k strachu, pochopiť jeho úlohu, identifikovať ho a zmeniť vzorec správania v momente, keď nastane. Ako prvý krok transformácie je prijatie strachu.

„Je náročné neposudzovať životné situácie a ostať otvorený novým príležitostiam, keď sila neznámeho strháva naše telo i mozog do kolotoča neistoty.“

V kapitole týkajúcej sa zámeru, sa Jay odvoláva na hinduistického filozofa menom Bhaktivinoda Thakura, ktorý hovoril o štyroch základných motiváciách. Je to strach, túžba, povinnosťláska, ktoré predstavujú hnací motor. Ako ďalej autor píše vo svojej knihe, mnísi radosť nevyhľadávajú – ani šťastie či pôžitky. Namiesto toho sa orientujú na uspokojenie, ktoré plynie zo zmysluplného života s cieľom zanechať za sebou pozitívnu stopu. K tomu, aby bolo možné dosiahnuť zhodu so svojím životným zámerom, je potrebné dopracovať sa k najhlbšej odpovedi na svoje „prečo“.

„Aj my musíme byť ako záhradníci svojich životov – siať rastliny dobrých zámerov, sledovať, čo z nich vyrastie, a keď medzi nimi zbadáme burinu, musíme ju vytrhnúť, aby nezavadzala.“

Druhá časť knihy sa orientuje na rast a zahŕňa v sebe účel, režim, myseľego. V tejto časti knihy Jay upozorňuje na identifikáciu svojej vášne – činnosti, ku ktorej prirodzene inklinujeme.

„Náš progres často blokujú presvedčenia z minulosti, falošné názory alebo sebaklamné presvedčenia. Strach nám bráni skúšať nové veci. V ceste rastu a k poznávaniu nových informácií nám stojí ego.“

Veľmi podstatnou myšlienkou knihy je vytváranie nových rituálov, ktoré môžu zahŕňať vďačnosť, nadhľad v podobe čítania kníh či sledovania podcastov, meditáciu a cvičenie. Ako ďalej autor píše, cieľom všetkých príprav je vniesť do každého dňa zámer. Rovnako hovorí o vedomom vnímaní okolitého sveta, kedy dochádza k tomu, že sa náš mozog neprepne na autopilota – ide o takzvanú transformáciu všednosti.

„Čím väčšmi dokážeme vyhodnotiť, pochopiť, cvičiť a posilniť vzťah s mysľou, tým úspešnejšie riadime svoj život a prekonávame ťažkosti.“

Ako dôležitá sa javí najmä myšlienka interakcie a kvalita komunikácie v rámci vlastného vzťahu s mysľou. K pochopeniu mysle vedie prvý krok, a to uvedomenie si rozdielnych hlasov vo svojom vnútri. Šťastie totiž sprevádzajú tri cesty: učenie, rast a splnenie cieľa.

„Myseľ je dôležitá protiváha obmedzeniam a kontrole intelektu.“

Jednou z najväčších prekážok učenia je namyslenosť na svoju múdrosť. Ide o falošnú sebadôveru prameniacu z ega. Pokiaľ sme pokorní – sme otvorení učeniu, pretože si plne uvedomujeme fakt, koľko toho ešte nevieme. Záverečná časť knihy je venovaná premene spôsobu, akým vnímame seba a svoj účel vo svete. Tretia časť knihy konkrétne spracúva témy ako: vďačnosť, vzťahyslužba.

„Keď začnete deň s vďačnosťou, otvoríte sa príležitostiam, a nie prekážkam.“

Vďačnosť je spojená s lepším duševným zdravím, rovnako však aj so sebavedomím, kvalitnejšími vzťahmi, ako aj pocitom naplnenia. Akonáhle človek vníma, za čo všetko môže byť vo svojom živote vďačný – mozog začne prirodzene pátrať po ďalších veciach. Je to spätná väzba lásky. Ide teda o „cnostný cyklus“. Vďačnosť totiž rovnako blokuje toxické emócie. V rámci vzťahov Jay spomína štyri typy dôvery – kompetencia, starostlivosť, charakter a stálosť.

„Často očakávame priveľa od druhých, keď nám nie je jasné ich poslanie v našom živote.“

Spomínané štyri typy dôvery môžu reprezentovať základné vlastnosti, ktoré vo vzťahoch inštinktívne hľadáme. Avšak pozornosť je potrebné klásť aj na fázy dôvery, ktoré Jay bližšie v knihe špecifikuje. Ide o neutrálnu dôveru, zmluvnú dôveru, obojstrannú dôveru a čistú dôveru.

„V každom vzťahu máte príležitosť nastaviť mieru radosti, akú očakávate, a mieru bolesti, akú akceptujete.“

V rámci roviny vzťahov Jay apeluje na to, aby sa každý človek stal celistvou osobnosťou. Cesta mnícha je cestou rozvíjania uvedomenia, zhodnotenia a naprávania. Gauranga Das Jaya inšpiroval myšlienkou „Vysádzajte stromy, pod ktorými nebudete sedieť.“ Najdôležitejšou lekciou, ktorú sa následne ako mních naučil, znela: „Najvyšším cieľom je žiť v službe pre druhých.“ Jednou z otázok, ktoré v závere knihy otvárajú myseľ, je: Ako môžem využiť svoje zručnosti na službu iným? Ako môžem prostredníctvom toho, čo viem, zmeniť svet k lepšiemu?

Zmenou mysle môžeme neraz docieliť zmenu celkovej situácie. Slovami Jacka Canfielda – všetko čo chceš, leží na druhej strane tvojho strachu. Zamýšľanie sa nad potenciálom vlastného života nás môže veľakrát priviesť k múru limitov dôkladne vyskladaných z vlastných obmedzení, obáv, či detailne vykonštruovaných predstáv o tom, kým sme. Avšak v skutočnosti ide o celoživotné objavovanie zdrojov, ukrytých v hĺbke našej duše pod nánosom ruchu sveta. Skutočne bohatými sa stávame v okamihu, keď dokážeme šíriť vnútorné dobro bez očakávania návratu. Nepotrebujete sa stať dokonalými na to, aby ste boli zmenou vo svete, ktorú chcete vidieť. Rovnako nie je potrebné ukazovať svetu vyskladanú masku dokonalosti – stačí ak ste autentickí vo svojom prejave a uvedomení, že „všetci sme na ceste“. Nachádzaním svojich pravých hodnôt, postupným spoznávaním skutočnej rýdzej podoby svojej duše dokážete svoj život transformovať v umelecké dielo. Kniha Rozmýšľaj ako mních vás v tomto smere dokonale prevedie oblasťami ako: kde pramení nákazlivosť negativity, ako pracovať s vlastným strachom, prečo nie je možné nájsť skutočné šťastie vo vonkajšom svete, ako nájsť v živote to správne smerovanie a mnoho iného. To, čo možno vnímať ako najdôležitejšiu časť a pasáž knihy, je téma venovaná službe druhým. Maya Angelou vyslovila múdrosť, ktorú môžeme mať pri kontakte s druhými ľuďmi všetci na zreteli: „Skús byť dúhou v mraku niekoho iného.“ Nezištnosť totiž dokáže liečiť, pretože láska je ukotvená v tých drobných skutkoch láskavosti. Otvára dvere súcitu, jemnosti a stáva sa vedomou ľudskou voľbou. Je jazykom a tým najvyšším poznaním, ktorému rozumejú všetci – bez rozdielu. A ako na záver dodáva Jay Shetty – Život nikdy nepôjde podľa našich predstáv. Musíte ísť svojou cestou a vziať život so sebou.

 

 

 

„Pozeraj sa na ľudí očami svojho srdca.“

Alexandra Vasiliu

 

 

Vydavateľstvo: Fortuna Libri

Rok vydania: 2021

Počet strán: 336

Rozmer: 152×228 mm

ISBN: 978-80-573-0057-1

Kniha dostupná na: Myslieť ako mních – Jay Shetty | Fortuna Libri

Shetty, J. 2021. Rozmýšľaj ako mních. Bratislava: Fortuna Libri, 2021. 336 s. ISBN 978-80-573-0057-1.

Pridať komentár.

Váš email nebude zverejnený. Označené * je povinné pole