Recenzia knihy – Mitch Albom – Úterky s Morriem

„Učiteľ nás poznamená naveky; nikto nedokáže určiť, kde jeho vplyv končí.“

Henry Adams

 

 

Život môže skončiť kedykoľvek. Doslova. Avšak častokrát podliehame ilúzii o nekonečnosti vlastnej nesmrteľnosti. Priamy pohľad na život a jeho pominuteľnosť nás dokáže vydesiť. Večnosť duše v kontraste s krehkosťou vlastnej telesnej schránky. Myšlienka smrti je náročným konceptom vnímania z pohľadu emočného prežívania. Haruki Murakami sa o smrti vyjadril, že nie je opakom života – ale jeho súčasťou. Filmový režisér Alejandro Gonzalez Inarritu sa o koncepte života a smrti vyslovil, že oboje je iba ilúzia. Je to nikdy nekončiaca transformácia. Odkiaľ teda pramení strach zo smrti? Možno paradoxne práve zo strachu žiť svoj život naplno. Čo však životu pridáva na kráse a rozmanitosti nie je jeho dĺžka, ale hĺbka prežívania. Norman Cousins nechal znieť myšlienku, že smrť nie je najväčšou stratou. Najväčšou prehrou v živote je to, čo umrie v nás počas neho. Čo je však život? Je to nikdy nekončiaca voľba. Denne činíme rozhodnutia, ktoré o nás vypovedajú mnoho. Nielen to. Sú to rovnako naše názory, myšlienky, postoje, ktoré ponúkame svetu. A tam niekde sa odohrávajú naše vlastné príbehy prelínajúce sa s existenciou druhých ľudí. Uvedomenie, že všetci máme rovnakú štartovaciu a konečnú čiaru hovorí „len“ o tom, že sme si rovní. Nikto nie je viac, nikto nie je menej. A preto je tak veľmi potrebné, zasvätiť svoj život láske, súcitu a porozumeniu. Sme tu jeden pre druhého. Navždy.

 

Na jeseň v roku 1994 sa konala Morrieho posledná prednáška na univerzite. Vkročil do prednáškovej siene, ktorú bolo možné označiť za jeho domov. Po tom, čo sa usadil a odložil si okuliare, jeho úvodné slová sa niesli sálou.

„Priatelia, predpokladám, že ste sa všetci prihlásili na prednášky zo sociálnej psychológie. Tento predmet učím už dvadsať rokov, avšak tohto roku vás musím po prvýkrát upozorniť, že sa stretávate s určitým rizikom. Som smrteľne chorý a konca semestra sa možno nedožijem. Ak vám táto skutočnosť prekáža, pochopím, keď sa odhlásite.“

A potom sa usmial. Jeho tajomstvo – amyotrofická laterálna skleróza – už bolo v tom okamihu minulosťou. Lekári Morriemu predpovedali približne dva roky života, avšak on si uvedomoval, že mu zostáva omnoho menej času. Položil si však základnú otázku:

„Mám chradnúť a vytrácať sa zo sveta, alebo využiť toho, čo sa mi ponúka?“

Semester ubiehal rýchlo a dávky liekov sa neúprosne zvyšovali. Morriemu ubúdali sily, vyčerpávali ho aj jednoduché, nevyhnutné úkony. Svojim priateľom vždy vravel, že pokiaľ mu chcú skutočne pomôcť, nesmú mu prejavovať súcit, ale mali by ho navštevovať, telefonovať a deliť sa s ním o svoje starosti. I keď o tom s nikým nehovoril, cítil, že tento rok bude posledným v jeho živote. Avšak ten najpozoruhodnejší úsek života mal ešte pred sebou.

„Sú rána, kedy plačem a plačem, trúchlim sám nad sebou. Čas od času podľahnem neznesiteľnému hnevu a trpkosti. Ale netrvá to dlho. Potom vstanem a poviem si – chcem žiť.“

Mitch nevidel Morrieho od svojich študentských čias, čo už bolo šestnásť rokov. V ten moment stretnutia, keď Mitch priletel za Morriem následne po tom, čo sa dozvedel o jeho chorobe, začala ich posledná prednáška – s témou, aké je to umierať. Morrie hovoril o rozdielnom vnímaní smrti a nešťastného života. Prečo?

„Z jedného prostého dôvodu. Kultúra, ktorú sme si vytvorili, nás neuspokojuje. Osvojujeme si nesprávne návyky. Človek musí byť veľmi silný, aby prehlásil, že mu daná kultúra nevyhovuje a že s ňou nesúhlasí. Väčšina ľudí to však nedokáže.“

Utorky strávené s Morriem znamenali pre Mitcha dni, v ktorých sa hlbšie zamýšľal nad svojím životom. Morrie mu kládol mnoho otázok, o ktorých si Mitch myslel, že má zodpovedané. Opak bol však pravdou. Jednou zo zásadných múdrostí, ktoré mu Morrie predal, bolo, že najdôležitejším aspektom v živote je naučiť sa dávať najavo lásku a vedieť ju prijímať.

„Vedel som, o čom hovorí. Všetci potrebujú v živote svojho učiteľa.“

V tento deň, si Mitch počas spiatočného letu na malý žltý papierik vypracoval zoznam okruhu otázok počínajúc šťastím a výchovou detí, starnutím a smrťou končiac. Chcel na ne jasnú odpoveď. Otázky, ktoré sa niesli vzduchom zneli: Zaoberáte sa ostatnými, alebo sa sústredíte na dieťa v sebe? Vyznávate tradičné hodnoty, alebo tradíciu zavrhujete ako zbytočnú? Usilujete sa o úspech, alebo dávate prednosť jednoduchosti? Hovoríte „nie“, alebo naopak „idem do toho?“ Morrie mal v dôležitých životných otázkach jasno.

„Rob to ako buddhisti. Každý deň sa poraď s vtáčikom, ktorý ti sedí na ramene, a pýtaj sa: Je dnešný deň mojím posledným? Som pripravený? Robím to, čo robiť mám? Som človekom, ktorým chcem byť?“

Morrie zdieľal s Mitchom svoje životné pravdy. Jednou zo zásadných bola myšlienka, že až sa človek naučí, ako umierať – naučí sa žiť.

„Starnutie nie je len rozklad. Je to rast. Okrem negatívnej skutočnosti, že zomrieš, prináša i klad v podobe porozumenia tomu, že zomrieš, a vďaka tomu si schopný viesť hodnotnejší život.“

Pozoruhodné myšlienky, ktoré Morrie predával Mitchovi mali neochvejnú silu a hĺbku. Mitch kládol veľa otázok, na ktoré postupne nachádzal odpovede. Témy, ktorými pozvoľna prechádzali sa dotýkali aj naplnenosti života – o jeho zmysle.

„Pretože keď nájdeš zmysel života, nechceš sa vracať. Chceš ísť iba dopredu. Vidieť viac, urobiť viac.“

Vo svojich diskusiách sa téma obrátila aj na kultúru života. Morrieho pohľad na vec v tomto smere znel, že každá spoločnosť má svoje problémy, a preto na vytvorení tej vlastnej kultúry treba tvrdo pracovať, pretože spôsob myslenia a hodnotenia si musí vytvoriť každý človek sám.

„Nehľadiac na to, kde žiješ, najväčšou vadou všetkých ľudských bytostí je krátkozrakosť. Nevidíme, čím môžeme byť. Mali by sme skúmať svoje schopnosti a snažiť sa byť takým človekom, akým sa za daných možností môžeme stať.“

Dva dni po poslednej návšteve Morrie upadol do kómy. Prečkal náročné odpoludnie, a následne ešte náročnejšiu noc. Nakoniec však prestal celkom dýchať. A zomrel. Jedným z posledných želaní bolo, aby po jeho smrti za ním Mitch prišiel. Ako vravel – ty rozprávaj a ja budem počúvať. Rozhovor, ktorý mu prebiehal hlavou, mu pripadal prirodzený, bol totiž utorok…

Posledný semester o živote – tak by bolo možné označiť knihu Mitcha Alboma, Úterky s Morriem. Mali ste niekedy učiteľa, ktorý vo vás videl niečo, o čom ste ani vy sami nepredpokladali, že v sebe máte? Stretli ste niekedy vo svojom živote človeka, ktorý vám ukázal iný pohľad na svet a rozšíril vnímanie reality? Ľudia, ktorí skrížia naše cesty, môžu byť veľakrát tými najväčšími učiteľmi – aj po rokoch odlúčenia. Morrie bol človekom, ktorý sa nenechal opantať svetom a jeho nablýskanými „hodnotami“ – vytváral svoje vlastné. Život vnímal ako symbiózu lásky, zodpovednosti a duchovna. Jeho ľudskosť, pokora a úprimný záujem o ľudí vôkol seba i v posledných dňoch svojho života k nemu privádzalo mnoho jeho bývalých študentov, medzi ktorými bol aj Mitch. Kniha Úterky s Morriem prináša čitateľovi otvorený pohľad na zmysel ľudskej existencie. Témy, ktorých sa dotýka boli nekonečné v tom zmysle, že presahovali rámec každodennosti. Hovorili spolu o svete, sebaľútosti, výčitkách, smrti, rodine, citoch, strachu zo starnutia, peniazoch, o tom, ako je to s láskou, o manželstve, odpustení a o dokonalom dni. Prečo by sa mala stať táto kniha súčasťou aj vašej zbierky? Ak máte radi skutočné príbehy, silné myšlienky, pôsobivé vhľady – bude táto kniha pre vás. Možno ju zaradiť medzi tie tituly, ktoré vás po obrátení poslednej stránky uvedú v osobný dialóg a prehodnocovanie vlastných životných postojov. Podtitul knihy by pokojne mohol znieť: Byť človekom, ktorého by som raz v živote chcel stretnúť – človekom charakteru. Túto knihu však nečítajte, ak nie ste pripravený otvoriť svoju dušu súcitu, krehkosti bytia, vďačnosti a odpusteniu, pretože sa vám celkom iste vryje pod kožu. A ako spoznáte naozaj dobrú knihu? Jednoducho. Po jej prečítaní už nie ste tým, kým ste boli.

 

 

„Osudu podľahnú mnohé druhy, avšak len jediný ohrozuje sám seba.“

W. H. Auden

 

 

Vydavateľstvo: Rybka Publishers

Rok vydania: 2012

Počet strán: 152

Rozmer: 126×197 mm

ISBN: 978-80-87067-46-8

Kniha dostupná na: Kniha Úterky s Morriem | Knihy pre každého (knihyprekazdeho.sk)

Albom, M. 2012. Úterky s Morriem. Praha: Rybka Publishers, 2012. 152 s. ISBN 978-80-87067-46-8.

Pridať komentár.

Váš email nebude zverejnený. Označené * je povinné pole