Recenzia knihy – Fredrik Backman – A každé ráno je cesta domů delší a delší

„Buď ako vták, usadený na krehkom konári, ktorý môže cítiť, že sa pod ním láme, no aj tak bude stále spievať ďalej, vediac, že má krídla.“

Victor Hugo

 

 

Keď mozog opustí svet prv než telo. Fredrik Backman prostredníctvom svojej novely rozpovedá príbeh o tom, ako človek prichádza o svoje spomienky skôr, než skončí jeho život. Kniha, ktorá rozpovedá príbeh o mozgu – ako hovorí autor – o tom posmešnom zázraku vo vnútri našich lebiek, ktorý nám dovoľuje odhaľovať tajomstvá univerza, ale ktorý úplne kašle na to, že nedokážeme odhaliť taje skryté v nás samých. To, čo je však najpodstatnejšie, je súcit, ktorý má tú zázračnú moc, že dokáže prežiariť niečiu temnotu zábleskom svetla. Fredrik Backman je autorom príbehu dedka a jeho vnuka – Noaha, ktorý sa odohráva na lavičke na námestí.

 

„Pod lavičkou kvitnú hyacinty, milión drobných fialových paží sa naťahuje nahor, aby objali slnečné lúče. Chlapec tie kvetiny spoznáva, sú babkine a voňajú po Vianociach. Iné deti majú Vianoce možno spojené s perníčkami a vareným vínom, ale kto mal niekedy babičku so záľubou vo veciach, ktoré rastú, tomu budú Vianoce vždy voňať po hyacintoch.“

V myšlienkach sa dedko navracia k babičke, akoby bola stále s ním. Nevedel, ako má vysvetliť svojmu vnukovi, že ho opustí skôr, než umrie.

„Dedko vždy hovorieval, že s rokmi sa stretnú na polceste, pretože chlapcovi sa bude mozog rozširovať a jemu scvrkávať.“

Myšlienky však pomaly, ale isto unášal vietor. Dedko sa snažil Noahovi vysvetliť ako funguje mozog, a že ten jeho je teraz, ako vyhasínajúca hviezda.

„Keď vyhasne hviezda, trvá ešte hrozne dlho, dokým na zem nedolietne jej posledný paprsok.“

Hovorieval, že keď vyhasne mozog, telu trvá celkom dlhý čas, než na to príde. Rovnako hovorieval, že mozog je tá najnekonečnejšia rovnica. A až sa ju ľudstvu podarí rozlúsknuť, bude to úspech.

„Zlyháme jedine vtedy, keď sa znovu nepokúsime o to, čo sme chceli.“

Rozhovory dedka s Noahom sa väčšinou dotýkajú školy. Nie však toho, ako sa Noahovi v nej darí, ale či si dobre vedie škola.

„Ja by som chcel byť radšej starý než dospelý. Všetci dospelí sa neustále hnevajú, len deti a starí ľudia sa smejú.“

Počas toho, ako spolu trávia čas, sa Noah neubráni otázke, či sú na tomto mieste spolu z dôvodu, aby sa pripravili na rozlúčku.

„Skoro každý dospelý chodí po svete plný ľútosti z nejakého lúčenia a prial by si, aby sa mohol vrátiť v čase a rozlúčiť sa lepšie.“

Noah drží dedka za ruku, človeka, ktorý ho naučil, ako chytať ryby a ktorý sa s ním díval na nočnú oblohu. Noah miluje vesmír, pretože ten nikde nekončí – neumiera, nikdy ho neopustí. Premýšľa, aké to je – strácať pamäť…

„Ako by si neustále hľadal niečo vo vreckách. Najskôr prídeš o drobnosti, potom o veľké veci. Začína to kľúčmi a končí ľuďmi.“

Noah položil dedkovi otázku, ako sa s babičkou poznali. Dedko hovorieval, že asi mu zablúdila do srdca. A nenašla cestu von – tvoja babička nikdy nemala orientačný zmysel.

„To preto ľudia dostávajú šancu rozmaznávať vnúčatá, tým totiž prosíme o odpustenie svoje deti.“

 

Nehynúca láska a starnutie – boj o vlastné spomienky… Fredrik Backman svojím štýlom písania uchvacuje na každej stránke. Krátka novela rozpovedajúca príbeh, kedy postupne prichádzate o všetko, čo vám bolo drahé prv, než umriete – priamo zasahuje srdce. Toto útle dielo otvorí vašu dušu. Je jedným z tých, pri ktorých sa neubránite slzám. Pri niektorých knihách je náročné vtesnať do slov všetky emócie, ktoré so sebou prináša. Kniha A každé ráno je cesta domů delší a delší vám pripomenie, čo je v živote skutočne dôležité. Tie malé okamihy zdieľania – tie momenty porozumenia, radosti, smiechu. Pripomenie vám, že napriek postupujúcej chorobe, ktorá vám kradne vaše Ja, je tu stále príbeh, ktorý je hodný rozpovedania. Pretože je unikátny a ľudský – jednoducho váš.

 

 

„Najkrajší ľudia sú tí, ktorí si zažili prehru, utrpenie, ťažkosti, spoznali stratu a našli cestu z hlbín. Krásni ľudia sa len tak neobjavia, ľudia sa stávajú krásnymi.“

Elisabeth Kübler-Ross

 

 

Vydavateľstvo: Host

Rok vydania: 2018

Počet strán: 80

Rozmer: 127×200 mm

ISBN: 978-80-7577-435-4

Kniha dostupná na: A každé ráno je cesta domů delší a delší – Fredrik Backman | Nakladatelství Host (hostbrno.cz)

Backman, F. 2018. A každé ráno je cesta domů delší a delší. Brno: Host, 2018. 80 s. ISBN 978-80-7577-435-4.

Add Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *