„Zlomené srdce nemusí byť smutným koncom. Naopak, môže v tebe dať do pohybu hlbokú transformáciu. Môže ti otvoriť dvere k skutočnej sebaláske, pomôcť ti emočne vyspieť a pochopiť, aký typ partnera bude naozaj podporovať tvoje šťastie.“

Yung Pueblo

 

 

 

Vnímanie vlastných potrieb ako jedna z kompetencií vzťahov. Porozumenie rôznym častiam seba je kľúčom k vybudovaniu pevných väzieb v rámci vzťahov. Medziľudské vzťahy nám pomáhajú rásť a učiť sa, pretože vďaka nim dokážeme nadobúdať nové perspektívy. Ako veľmi sú však zásadné pre našu identitu? Aký dopad majú na naše celkové zdravie? A možno i vlastný sebaobraz v rámci spoločnosti? Honza Vojtko vo svojej tretej knihe venovanej vzťahom hovorí aj o dôležitom vplyve priateľstiev na naše subjektívne prežívanie. A čo je prekvapujúce, nemusí ísť výlučne iba o blízke priateľstvá, v ktorých zdieľame intímne a hlboké časti vlastných príbehov. Neraz môžeme uvažovať o tom, že tými rozhodujúcimi vzťahmi sú práve partnerstvá či rodinné zázemie. Je tomu ale vždy tak? Vzťahy sú úzko späté s témami odvahy a zraniteľnosti. Ako veľmi si trúfame spoznávať sami seba v rozličných vzťahových dynamikách?

Vzťahy vedia byť ako osobné hory s premenlivým počasím. Niektoré zdolávame s pocitom nadobúdania novej sily a odhodlania ísť vyššie, iné dokážu rozkolísať predpokladanú rovnováhu v nohách a na niektoré ani nevstúpime, pretože už prvý krok bude opradený neistotou. Z rešpektu. Zo strachu. Z pocitu, či to vôbec zvládneme. S pribúdajúcimi „horolezeckými skúsenosťami“ si dovolíme na ne vstúpiť za predpokladu, že výstup nebude predstavovať nadmerné riziko s ohrozením života. Ako hovorí Eckhart Tolle: „Nakoniec si uvedomíte, že žiadny druhý neexistuje a že sa vždy stretávate sami so sebou…“

Na začiatku knihy autor oboznamuje čitateľa s determinovaním pojmov vzťahovosť, vzťahovanie sa a vzťah. Vzťahovanie sa definuje ako proces, ktorý poukazuje na to, ako jednotlivci nadväzujú a udržiavajú vzťahy s ostatnými ľuďmi, vrátane rôznych aktivít a ich správania v rámci týchto interakcií. Ako dôležité sa v tomto smere javí forma komunikácie, a teda to, čo v komunikácii zdieľame a významujeme – ako vonkajším spúšťačom dávame vlastný subjektívny význam. Je to psychodynamický proces, ktorý môže byť spätý s faktormi ako osobnosť, kultúrne normy a skúsenosti. Vzťahovosť Honza Vojtko vymedzuje ako sociálne psychologický termín, ktorý je spojený so schopnosťou alebo kapacitou nadväzovať hlboké a zmysluplné vzťahy s druhými ľuďmi. Súčasťou je empatia, otvorenosť, citlivosť a schopnosť byť v kontakte s vlastnými, ako aj cudzími emóciami.

„Vzťahovanie sa môžeme vnímať ako konkrétne akcie a interakcie, ktoré jedinci podnikajú, aby nadviazali a udržiavali vzťahy, zatiaľ čo vzťahovosť odkazuje skôr na schopnosť, vnútornú motiváciu a ochotu jednotlivca nadväzovať hlboké a zmysluplné vzťahy na emocionálnej úrovni. A vzťah je ich výsledkom.“

Vzťahy môžu predstavovať istý „sociálny kapitál“ prežitia, pretože sa spolupodieľajú na tvorbe pocitu bezpečia. Honza Vojtko poukazuje v tomto ohľade na dôležitosť rovnováhy medzi blízkosťou a autonómiou. Tým najdôležitejším vzťahom, je vzťah samého k sebe. Ako je však vyživovaná táto „vzťahová artéria“? Aj to je jedna z otázok, ktorú kladie autor. Jedným zo zaujímavých pojmov, ktorý v knihe zaznie, je „cognitive negative bias“ – negatívne ohlušovanie mozgu. Tento pojem je spätý s interpretáciou myšlienok v mozgu v zmysle negatívnych konotácií, v dôsledku princípu adaptability. Automatické myšlienky, scenáre či predpoklady, jadrové presvedčenia o nás samých. Všetky spomenuté pojmy sú prítomné v spôsobe, akým o sebe uvažujeme. Emócie sa tak stávajú ukazovateľmi adaptácie a prežitia.

„Jadrové presvedčenia sa vyvíjajú v reakcii na prežité skúsenosti človeka. Vytvárajú sa od raného detstva a časom sa ustaľujú. Ako dieťa rastie, snaží sa pochopiť, čo sa okolo neho alebo s ním deje. Chce nájsť zmysel v tom všetkom zmätku a v rámci svojho psychologického vývoja sa zo všetkých tých dejov a situácií poučiť a prežiť.“

Honza Vojtko uchopil tému vzťahov z viacerých rovín. Neponúka zdanlivo iba pohľad orientujúci sa na vzťah k sebe, k priateľom, či k rodine. Vníma danú problematiku aj v spojitosti so vzťahmi, ktoré si utvárame k vlastnému telu, smrti i svetu.

„V dnešnom premenlivom a globalizovanom svete je vedomý vzťah k nemu nielen dôležitý, ale zásadný pre osobný rozvoj i pre udržateľnosť spoločnosti. Ako sa k svetu vzťahujeme, ovplyvňuje nielen náš individuálny život, ale i väčšie sociálne, ekonomické a ekologické systémy.“

Priznám sa, že knihy od Honzy Vojtka sú pre mňa veľmi osobité a špeciálne. Prečo? Jednoduchá odpoveď by znela – že je v nich neustále prítomná ľudskosť, empatia, hlboká znalosť spojená so schopnosťou vymedziť svoj vlastný názor a postaviť sa za seba. Tá zložitejšia by sa dotýkala toho, že vďaka nim dokážem neustále vnímať rôznorodosť pohľadov práve na tému vzťahov, čím oživujem a sebaaktualizujem svoj emočný kapitál. Neprirovnávam autorov medzi sebou, ale… Dlhý čas som čítala knihy od Irvina D. Yaloma, ktorý si ma získal už knihou Lži na pohovce a moju knižnicu následne zaplavili viaceré tituly od neho. S Honzou Vojtkom to mám podobne iba s tým rozdielom, že si ma na úvod získala pred šiestimi rokmi jeho prednáška Vztahy jsou… fuška, a aj články na psychologie.cz. Pre jeho štýl písania. Schopnosť vystihnúť podstatu a s odvahou pomenovať deje, ktoré sa v nás odohrávajú. Vďaka knihám, ktoré odzrkadľujú múdrosť skúseností, môže každý z nás opätovne nachádzať spôsoby, akými milovať múdrejšie, súcitnejšie, s väčšou empatiou ale najmä s úctou sám k sebe. Keď som v úvode recenzie písala o tom, že vzťahy vedia reprezentovať osobné hory, napadlo mi, že sa na ne možno dívať aj ako na hlinu, umiestnenú v strede hrnčiarskeho kruhu, ktorú pozvoľna roztáčame a tvarujeme spôsobom, ktorý s nami takpovediac ladí. Kniha Prostě vztahy je z môjho pohľadu ako voda, ktorá pomáha hlinu neustále tvarovať. Kde trhliny nie sú trvalé a nemenné. Kde je znova možné priložiť ruky na tie miesta, ktoré potrebujú byť jemným dotykom zacelené.

 

 

 

„Nikto nevstupuje do tej istej rieky dvakrát. Pretože to už nie je tá istá rieka a on nie je ten istý človek.“

 

Hérakleitos

 

 

 

Vydavateľstvo: Paseka

Rok vydania: 2024

Počet strán: 216

Rozmer: 130×200 mm

ISBN: 978-80-7637-460-7

Kniha dostupná na: Prostě vztahy – Nakladatelství Paseka

Vojtko, H. 2024. Prostě vztahy. Praha: Paseka, 2024. 216 s. ISBN 978-80-7637-460-7.