„Naše šťastie závisí od kultivácie návyku mysle.“
Norman Vincent Peale
Myšlienky nás dokážu priamo prepojiť so zmyslom bytia. Následne majú schopnosť premeniť sa na návyk, z ktorého môže vzísť nový charakter osobnosti. Jim Rohn sa zaoberal myšlienkou, že práve skutočná motivácia je to, čo vás „prinúti“ začať s niečím novým, avšak až pravidelné opakovanie je to, čo vás udrží konzistentným. James Pearce hovoril, že myseľ je tým, čo odráža svet, a následne svet reflektuje myseľ. Slová, ktoré sa mi v tomto momente vynorili a ktoré si dovolím parafrázovať, predniesol Ray Kroc, a zneli: Kvalita individuality je reflektovaná v štandardoch, ktoré si sami určujeme. Avšak… Pokiaľ na seba máme príliš prehnané nároky, dostávame sa pozvoľna na miesto „odpojenia od seba“. Hľadáme seba kdesi „vonku“. Hľadáme potvrdenie vlastných kvalít a súhlas okolia o našej hodnote na základe precízne budovanej a vystavanej identity. Avšak to pravé poznanie leží na opačnom konci – vo vnútri. To, na čom záleží, je mať so sebou značnú dávku trpezlivosti, pozerať sa na seba s hrdosťou, pokorou a ísť vo svojom živote ďalej, nech sa okolnosti javia akokoľvek, pretože iba sám človek daným prežitkom pripisuje pozitívnu či negatívnu váhu. Joe Dispenza prostredníctvom svojej knihy ponúka pohľad na pravú podstatu v nás. Ukazuje, že práve skrz meditáciu dokážeme „preprogramovať“ svoje zaužívané spôsoby myslenia a vnímania.
Prežívate vo svojom živote skutočné šťastie? Dokážete vnímať plnosť a krásu daného okamihu? Vytvárate si svojím spôsobom zmýšľania realitu, ktorá sa manifestuje navonok? Dokážete vidieť vo svojich predstavách budúce Ja, akým sa môžete stať? Práve zodpovedaním si tých správnych otázok sa vaša duša začne prebúdzať…
„Keď premýšľam o všetkých tých knihách o vytváraní života, po akom túžime, uvedomujem si, že mnohí z nás stále hľadajú prístupy ukotvené v poctivých vedeckých dôkazoch – metódy, ktoré skutočne fungujú.“
Dr. Joe Dispenza hneď na úvod oboznamuje čitateľa s jasnou myšlienkou, že najväčším zlozvykom, ktorého sa človek môže zbaviť, je zvyk byť sebou. Na základe vlastného intenzívneho výskumu, kedy mal možnosť pýtať sa mnohých ľudí, ktorí prekonali závažný zdravotný stav považovaný za neliečiteľný alebo trvalý – dospel k názoru, že s tým súvisí silný prvok mysle. Svojím objavom, ktorý bližšie špecifikuje vo svojej knihe takpovediac odporuje súčasnému modelu medicíny, ktorý dal takýmto uzdraveniam nálepku „spontánna remisia“. Autor si za svoj ozajstný cieľ v tomto smere kladie, aby bola práve táto kniha nápomocná k vybudovaniu realistického fungujúceho modelu osobnej transformácie so zámerom pochopenia, akým spôsobom sa môžeme zmeniť.
„Časy sa menia. Ako jednotlivci prebúdzajúci sa do širšej reality sme časťou oveľa väčšieho mora zmeny. Naše súčasné systémy a modely reality sa rúcajú a je čas, aby sa objavilo niečo nové.“
Odvážite sa byť originálni vy? Tak znie otázka, ktorá nás hneď na začiatku vyzýva k tomu, či sme ochotní ponúknuť priestor nekonvenčným a inovatívnym myšlienkam, otvárajúcim bránu k celkom novému životu vyžadujúc nemalé úsilie.
„Zdá sa, že je v ľudskej povahe vzdorovať zmene až dovtedy, kým sa veci naozaj pokazia a my sa cítime natoľko nepríjemne, že už nemôžeme pokračovať ako zvyčajne. Platí to rovnako pre jednotlivca ako pre spoločnosť. Čakáme na krízy, traumy, straty, chorobu a tragédiu, namiesto toho, aby sme sa prizreli tomu, kto sme, čo robíme, ako žijeme, čo cítime a čomu veríme alebo neveríme, aby sme prijali skutočnú zmenu.“
Dr. Joe Dispenza hovorí v zásade o dvoch modeloch správania, kedy sa človek mení. Prvým z nich je stav utrpenia a bolesti. Ten druhý hovorí o stave radosti a inšpirácie, ku ktorému však treba prisúdiť aj istú mieru nepohodlia, ťažkostí, odklon od predvídateľnej rutiny a obdobie nevedomosti. V prvej časti knihy sa autor zaoberá prehľadom filozofických a vedeckých paradigiem súvisiacich s výskumami o povahe reality o tom, kto sme, prečo je zmena pre mnohých náročná a čo je pre nás ako ľudské bytosti možné. V druhej kapitole jasne hovorí o vonkajšom svete, lepšie povedané o moci, ktorú mu dávame, čoho dôsledkom je programovanie mozgu na zobrazovanie problémov a osobných stavov. Tretia kapitola sa venuje systému naučených správaní, myšlienok a emocionálnych reakcií, ktoré ako autor uvádza, bežia za oponou našej vedomej pozornosti. Štvrtá kapitola upozorňuje na to, že žijeme buď v budúcnosti alebo opakovane navštevujeme minulosť. Piata kapitola dáva do protikladu prežívanie a tvorenie, objasňuje ich rozdielnosť.
„Keď sa chceme zmeniť, musíme vždy dospieť k novému chápaniu seba a sveta, aby sme si mohli osvojiť nové poznanie a mať nové skúsenosti.“
Pre zmenu svojho života je dôležité učiniť zmenu svojho presvedčenia o povahe reality.
„Myšlienky sú jazykom mozgu a pocity jazykom tela.“
Na základe tejto definície Joe Dispenza hovorí o dôležitosti súčinnosti myšlienok a pocitov, ak chceme budovať nový stav bytia, a teda vysielať koherentný signál na vlnách neviditeľného. Ústredná otázka knihy znie: Prečo nevysielame navonok signál, ktorý pre nás vytvorí pozitívny výsledok? Odpoveď znie – zmeňte svoju myseľ, zmeníte svoj život. Ako vo svojej knihe spomína autor, subjektívna myseľ má vplyv na objektívny svet.
„Ak sa chcete zmeniť, buďte väčší než vaše prostredie, telo a čas.“
V knihe odznie taktiež myšlienka, že naše vnútorné prostredie je vytvárané našimi spomienkami. Ako uvádza v tomto smere Joe Dispenza – náš mozog sa zvyčajne rovná prostrediu, čím sa stáva záznamom našej osobnej minulosti, odrazom života, ktorým sme žili.
„Kvantový model reality nám hovorí, že aby sme zmenili svoje životy, musíme od základu zmeniť spôsob, akým myslíme, konáme a cítime. Musíme zmeniť náš stav bytia. Pretože to, ako myslíme, cítime a správame sa, je v podstate naša osobnosť. Je to naša osobnosť, čo vytvára našu osobnú realitu.“
Nezávisle od toho, či nadobúdame istú zručnosť fyzicky alebo mentálne, existujú štyri prvky, ktoré používame všetci na zmenu svojho mozgu: osvojenie si vedomosti, prijímanie praktických pokynov, venovanie pozornosti a opakovanie.
„Učenie vytvára synaptické spojenia: pokyn zapája telo k získaniu novej skúsenosti, ktorá následne obohacuje mozog. Keď novej skúsenosti aj venujeme pozornosť a opakujeme ju, náš mozog sa zmení.“
Zaujímavou myšlienkou je, že pokiaľ vieme zmeniť svoju myseľ nezávisle od prostredia a s neochvejným sústredením si osvojiť určitý ideál – mozog v takom prípade bude mať zjavný náskok pred prostredím.
„Medzi mozgom a telom neustále dochádza k určitej synchronicite.“
Joe Dispenza vo svojej knihe uvádza, že mozog vo svojej podstate neustále monitoruje, ako sa cíti telo. Na základe chemickej spätnej väzby, ktorú od neho dostáva, vytvára viac myšlienok – takže najprv sa človek začne cítiť tak, ako myslí, a až následne myslieť tak, ako sa cíti.
„Vo svojich mysliach si vytvárame tie najhoršie prípadové scenáre, aby sme sa nemuseli pozdvihnúť nad známe pocity. Pretože keď sa pokúšame zrušiť vnútorný chemický poriadok, z ktorého sme urobili svoju druhú povahu, telo upadá do chaosu. Jeho vnútorné balamutenie nám pripadá takmer neodolateľné – a veľmi často mu podliehame.“
Podvedomá myseľ je schopná vykonávať iba to, na čo ju človek naprogramoval. Na nasledujúcich stránkach knihy Joe Dispenza vysvetľuje, že na to, aby došlo k skutočnej zmene, je nevyhnutné odučiť sa emócii, ktorá sa stala časťou našej osobnosti, a následne naladiť telo na novú myseľ. Ako zdôrazňuje, vedomé pozitívne myslenie nemôže nad podvedomými negatívnymi pocitmi vyhrať samo.
„City a emócie nie sú zlé. Sú koncovými produktmi skúsenosti. Keď však vždy oživujeme stále tie isté, nemôžeme prijať žiadne nové skúsenosti.“
V knihe autor čitateľa oboznamuje aj s pojmom epigenetika, ktorá naznačuje, že svojim génom môžeme dávať signály, aby prepísali našu budúcnosť. Epigenetika ide proti konvenčnému genetickému modelu, ktorý hovoril o tom, že všetok život má pod kontrolou DNA, a teda že všetky génové prejavy sa odohrávajú vo vnútri bunky. Jedna z mnohých otázok, ktorá sa objavila v knihe znela – Môžu radostné stavy mysle vytvárať zdravší prejav génov? V ďalšej kapitole je ústrednou témou čas a víťazstvo nad ním. Výraznou myšlienkou tejto časti je, že nie je možné vykonať zmenu, pokiaľ žijeme v predvídateľnej budúcnosti.
„Sme vedomím, napojeným na kvantové pole inteligencie.“
Pojem, ktorý u čitateľa určite zarezonuje, je metakognitívnosť. Ide o začiatok uvedomovania si seba na zamedzenie neželaných stavov mysle a tela. Stáva sa prvým krokom na ceste od minulosti k vytváraniu novej budúcnosti. Druhá časť knihy otvára tému mozgu a meditácie.
„Zmena si vyžaduje nové spôsoby myslenia, konania a bytia.“
Od myslenia k bytiu je pozvoľná cesta k meditácii. Otázky, ktoré by si čitateľ v tomto momente mal položiť sú: Dokážem sa stať človekom, ktorým chcem byť, len na základe samotného myslenia a cítenia? Dokážem si tak vytvoriť a žiť zvolenú realitu? Toto je presne ten okamih, kedy do procesu vstupuje meditácia. Meditácia má schopnosť meniť náš mozog, telo a stav bytia.
„Nový stav bytia vytvára novú osobnosť – nová osobnosť vytvára novú osobnú realitu.“
Myšlienka, na ktorú Joe Dispenza počas svojej vlastnej sebareflexie prišiel je, že ľudské bytosti žijú v dualite ako dve oddelené entity – „ako sa javíme“ a „kto skutočne sme“. Ako tvrdí, našu identitu určujú životné skúsenosti. Neustála zaneprázdnenosť drží nežiadúce emócie na uzde.
„Všetkých nás v mladosti emocionálne desili traumatizujúce či neľahké skúsenosti. Na začiatku života sme zažívali určujúce udalosti, emócie, ktoré vrstva po vrstve prispeli k tomu, kým sme sa stali. Povedzme si to priamo: emocionálne silnými udalosťami sme boli poznačení všetci. Pri opakovanom prehrávaní skúsenosti si telo začalo udalosť neustále oživovať na základe samotnej myšlienky. Obdobie nehojenia vzdorujúce času sme nechali trvať tak dlho, že sme od prostej emocionálnej reakcie prešli k nálade, povahe a nakoniec k charakteru osobnosti.“
Väčšina zmien u ľudí nastáva v momente pokiaľ čelí kríze, traume, prípadne diagnóze. Táto kríza zväčša prichádza v podobe výzvy – fyzickej, emocionálnej, spirituálnej a finančnej. Všetky spomenuté výzvy sú však determinované stratou.
„Spomienka bez emocionálneho náboja sa nazýva múdrosť.“
Pokiaľ si dokážeme uvedomovať aspekty nevedomého, starého Ja – dochádza k prebúdzaniu a procesu zmeny. V tomto bode autor poukazuje na biologický model zmeny, ktorý si vyžaduje transformovať známu minulosť na novú budúcnosť.
„To je všetko. Sme božskí tvorcovia. Tvorenie je to, čo robíme, keď máme inšpiráciu a sme tlačení vedieť viac. Vy i ja sme však aj tvorovia zvyku. Vytvárame si zvyk na všetko. Máme tri mozgy, ktoré nám umožňujú postupovať od poznania cez skúsenosť k múdrosti. Na dosiahnutie toho, aby sa všetko, čo sa učíme, stalo prostredníctvom opakovania skúsenosti samozrejmé, môžeme telo naučiť, aby sa stalo mysľou – to je naša definícia zvyku.“
Vízia budúcej reality. Sila myšlienok a nový spôsob vnímania. Voľba celkom nového spôsobu života. Šťastie, ktoré si vytvárame nezávisle na vonkajších okolnostiach a faktoroch. To emocionálne nezávislé šťastie – to, ktoré vzniká v tichu, v momentoch, keď vaše Ja k vám prehovára. Jedným z najzaujímavejších postrehov, ktoré Joe Dispenza vo svojej knihe akcentuje je medzera identity. Ide o rozdiel medzi tým ako sa javíme, a tým kto naozaj sme. To, ako sa javíme predstavuje identitu, ktorá je projektovaná do vonkajšieho prostredia, fasáda, určitý ideál pre svet. Avšak to, kým skutočne sme, je ovplyvňované vnútorným prežívaním, istým ideálom pre seba. Joe Dispenza svojou knihou dáva jasne najavo spôsob, akým si my všetci dokážeme zmeniť vlastnú realitu za predpokladu, že v nej nenachádzame také vnútorné uspokojenie a naplnenie, aké by sme si predstavovali. Riešením je meditácia a schopnosť upriamiť pozornosť aj na tienisté stránky nášho bytia s cieľom vyniesť ich na svetlo a vypustiť z každodennosti. Ide o neustále kultivovanie, vylaďovanie a porozumenie. Nespracované emócie z minulosti totiž majú nesmiernu silu prejaviť sa v každej oblasti nášho života, čím sa s odstupom času a frekventovaným používaním môžu stať osobnostným rysom. Joe Dispenza čitateľa zavedie do tajov nespočetných možností vlastného tvorivého potenciálu a neobmedzených schopností. Túto knihu možno vnímať ako rukoväť k bdelosti a odstráneniu sebadeštrukčných návykov. Naše myšlienky sú totiž obrazom našej reality. V tomto ohľade autor čitateľa nabáda, aby nemal strach pozrieť sa do svojho vnútra, bez prehnaného analyzovania či kritiky prijal svoju skutočnosť a pretvoril ju v niečo, čo môže diametrálne zmeniť a otvoriť novú cestu životom. Ak aj vás fascinuje kvantová fyzika, neuroveda, fungovanie mozgu prípadne molekulárna biológia, bude táto kniha objavným a uceleným prepojením všetkých spomínaných oblastí.
„Všetky problémy sú ilúziou mysle.“
Eckhart Tolle
Vydavateľstvo: Citadella
Rok vydania: 2016
Počet strán: 312
Rozmer: 155×235 mm
ISBN: 978-80-8182-054-0
Kniha dostupná na: Kniha Ako sa zbaviť zvyku byť sám sebou | Knihy pre každého (knihyprekazdeho.sk)
Dispenza, J. 2016. Ako sa zbaviť zvyku byť sám sebou: Ako sa zbaviť svojej starej mysle a vytvoriť si novú. Bratislava: Citadella, 2016. 312 s. ISBN 978-80-8182-054-0.
Add Comment