„Učte sa zvládať životné situácie tak, že sa na ne pozriete inými očami. Učte sa skutočne vnímať okamžiky svojho života a nachádzať cestu ku kľudu, vyrovnanosti a šťastiu.”
Haemin Sunim
Častokrát, pokiaľ chceme dosiahnuť určitý posun v živote, je potrebné si vytvoriť odstup a dopriať čas na oddych. Utíšiť myseľ a opýtať sa samého seba, či cesta, pre ktorú sa rozhodujem v každom okamihu svojho života je tá správna – v súlade s vlastnou dušou, vnímaním a hodnotami, ktoré ako človek vyznávam. Každý z nás má totiž nepreberné množstvo možností, podľa ktorých môže upraviť smer svojho putovania životom na základe slobodnej vôle. Život je však najmä o rovnováhe. Niekedy je absolútne v poriadku, a dokonca nevyhnutné, urobiť jeden krok späť k tomu, aby sme sa s vďačnosťou a pochopením obzreli späť a uvedomili si, čím všetkým sme prešli a kde sme ako ľudia zvádzali tie najťažšie boje, ktoré nás naviedli bližšie k nám samým.
„ Kiežby ste mohli uzrieť moju pravú podstatu. Za hranicou môjho tela a všetkých pojmov prúdi rieka nehy a zraniteľnosti. Za hranicou stereotypov a predpokladov leží údolie otvorenosti a skutočnosti. Za hranicou pamäti a ega sa rozprestiera oceán vnímavosti a súcitu.”
Haemin Sunim – jeden z najvplyvnejších súčasných učiteľov zen-buddhizmu – svojou knihou ticho prehovára do duše jednotlivca. Je akýmsi sprievodcom, vďaka ktorému možno nájsť vnútornú rovnováhu. Duchovná múdrosť, ktorá sa vynára z každej prečítanej stránky, prináša so sebou mnoho zamyslení, ktoré sa dotýkajú viacerých oblastí života. Bližšie sa orientuje na témy ako odpočinok, bdelá pozornosť, vášeň, vzťahy, láska, život, budúcnosť či spiritualita.
„Čím viac vďačnosti pociťujeme, tým sme šťastnejší. Je to preto, že vďačnosť nám pomáha uvedomiť si, že sme všetci prepojení. Nikto z nás sa necíti ako opustený ostrov, keď pociťuje vďačnosť. Vďačnosť nás prebúdza k pravde o našej podstate vzájomnej závislosti.”
Z mnohých zamyslení, ktoré Haemin Sunim uvádza, sa dotýkajú najmä vďačnosti. Vďačné srdce je totiž magnetom pre zázraky. Nesie so sebou životnú múdrosť, rovnováhu a tichú radosť. Je nezameniteľným tónom duše, ktorý vie rozohrať tú najjemnejšiu baladu vo vnútri človeka. Byť vďačný znamená nedržať sa zdanlivých okov života, ale nechať ho voľne plynúť, kým my sami sa stávame tichými pozorovateľmi, ktorí svoju pozornosť obrátili do seba. Ako sa hovorí, nie je to šťastie, ktoré prináša vďačnosť, je to práve vďačnosť, ktorá so sebou následne nesie šťastie.
„Ak by som mal v pár slovách zhrnúť ako celok život väčšiny ľudí, nazval by som ho nekonečným vzdorom voči tomu, čo je. Vo svojom vzdore sme v neustálom pohybe a skúšame sa prispôsobiť, a napriek tomu nás to, čo je, stále činí nešťastnými.
Ak by som mal v pár slovách zhrnúť ako celok život osvieteného človeka, nazval by som ho úplným prijatím toho, čo je. Keď prijmeme to, čo je, naša myseľ sa uvoľní a utíši, zatiaľ čo svet okolo nás sa rýchlo mení.”
O Haeminovi Sunimovi sa hovorí ako o radcovi, ktorý uzdravuje. Jeho kniha má dar posilniť vedomie seba samého, pričom má stále na zreteli rôzne aspekty života – od lásky až po prácu, ambície, ale nevyhýba sa ani témam súvisiacim s hnevom, žiarlivosťou či životným sklamaním. Okrem krátkych posolstiev, rád a múdrostí začína každá kapitola krátkou esejou.
„V jednom starom buddhistickom spise je príslovie: Papier od kadidla voní po kadidle a lano na zväzovanie rýb páchne po rybách. Či sa nám to páči alebo nie, naše okolie nás ovplyvňuje. Spýtajte sa sami seba: Koho chcem nasledovať? Je tento človek fyzicky alebo mentálne v mojej blízkosti?”
Prínos tejto knihy spočíva v tom, že sa dotkne každého človeka na mieste, ktoré s ním najviac rezonuje. Ako uvádza sám autor, táto kniha je príležitosťou k meditácii a tichému rozjímaniu.
„Nezáleží na tom, ako slávny alebo krásny človek je, nezáleží na tom, koľko peňazí alebo akú moc má, nezáleží na tom, akých skvelých úspechov dosiahol – všetci máme svoj diel prekážok, trápení a strát. Musíme čeliť obtiažam, nad ktorými nemáme žiadnu kontrolu.”
Keď čítate dobrú knihu, naskočia vám zimomriavky, prípadne objavíte postrehy, ktoré vás prinútia na chvíľu sa zastaviť a priblížiť optike autora. Následne sú však aj také, ktorých čítanie sa stáva snením s otvorenými očami či „prechádzkou v labyrinte”, kde je nevyhnutné preskúmať každú jeho časť a chvíľu popremýšľať, ktorým smerom sa vydáme tentokrát, a aké zákutia sa nám podarí objaviť. Rozlúsknutie svojich vnútorných záhad, či hlbokého pochopenia vlastných pohnútok, i to so sebou prináša život a práca so sebou samým. Haemin Sunim ponúka niekoľko myšlienkových zastavení, ktoré si treba pomaly vychutnať a nechať doznieť. Jeho slová sú plné vnútorného vhľadu, ľudskosti a pokory k životu.
„Keď sa pozriem hlboko do svojho vnútra, zisťujem, čo vlastne od ostatných chcem: pozorné uši, ktoré počúvajú, čo hovorím, vľúdne slová, ktoré uznajú moju existenciu a hodnotu, láskavé oči, ktoré prijmú moje chyby a neistoty.
Dávam si predsavzatie byť takým človekom pre ľudí okolo seba.”
„Život je ako jazz. Väčšinou sa v ňom improvizuje; nemôžete mať pod kontrolou všetky premenné. Žiť ho vyžaduje eleganciu a štýl, bez ohľadu na to, čím nás zavalí.”
Haemin Sunim
Vydavateľstvo: Jota
Rok vydania: 2017
Počet strán: 336
Rozmer: 170×125 mm
ISBN: 978-80-7565-188-4
Kniha dostupná na: https://www.jota.cz/veci-ktere-uvidite-jen-kdyz-zpomalite
Sunim, H. 2017. Věci, které uvidíte, jen když zpomalíte. Brno: Nakladatelství JOTA, 2017. 336 s. ISBN 978-80-7565-188-4.
Add Comment